A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jekaterinburské metro (rus. Екатеринбургский Метрополитен) je podzemná rýchlodráha pod ruským veľkomestom Jekaterinburg, predtým Sverdlovsk.
V súčasnosti ju tvorí jedna červená linka s deviatimi stanicami s dĺžkou 12,7 km. Jej súčasťou je depo (Depo Kalinovskoje), kde je umiestnených 56 vozňov typu 81-71, pôvodom z Mytiščinského závodu. Sú vypravované v štvorvozových súpravách, pričom stanice sú konštruované až na päťvozové. Rozchod koľají je 1 524 mm a v roku 2018 metro prepravilo 47,4 miliónov cestujúcich.
Dejiny
Jekaterinburg sa začal počas priemyselnej revolúcie rýchlo rozvíjať a časom sa stal centrom celej oblasti Uralu. V 60. a 70. rokoch 20. storočia mal milión obyvateľov a začali vznikať prvé plány na výstavbu metra.
Projekt vzniku systému troch liniek s prestupným trojuholníkom bol schválený v roku 1980 a o dva roky neskôr sa začalo stavať. Vzhľadom na rozmanitosť terénu sa rozhodlo о kombinácii plytkého a hlbokého založenia staníc. Prvý úsek s troma stanicami (Prospekt Kosmonavtov, Uralmaš a Mašinostroitelej) bol otvorený ako trinásty systém metra v ZSSR 26. apríla 1991.
Zatiaľ čo Rusko zachvátila po rozpade ZSSR silná ekonomická kríza, ktorá v celej krajina utlmila výstavbu podzemných dráh, v Jekaterinburgu stavba pokračovala vďaka štedrým finančným injekciám prezidenta Borisa Jeľcina, pričom sa často predpokladá, že dôvodom bol Jeľcinov pôvod v tomto meste. V roku 1992 bola preto otvorená ďalšia stanica a o dva roky dve stanice, čím sa dĺžka metra zdvojnásobila. Posledné predĺženie bolo v roku 2002 s otvorením stanice Geologičeskaja.
V súčasnosti (2019) sa pracuje na dokončení prvej časti druhej linky so 4 stanicami.
Chronologický prehľad sprevádzkovania jednotlivých úsekov
Úsek | Dátum sprevodzkovania |
---|---|
Pospekt Kosmonavtov – Mašinostroitelej | 26. apríl 1991 |
Mašinostroitelej – Uraľskaja | 22. december 1992 |
Uraľskaja – Ploščaď 1905 goda | 22. december 1994 |
Ploščaď 1905 goda – Geologičeskaja | 30. december 2002 |
Stanice
- Prospekt Kosmonavtov
- Uralmaš
- Mašinostroitelej
- Uraľskaja
- Dinamo
- Ploščaď 1905 goda (plánovaná ako prestupná)
- Geologičeskaja (plánovaná ako prestupná)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štokholmské metro
Železnica v jaskyni Afon Čyc
Amsterdamské metro
Aténske metro
Atlantské metro
Berlínske metro
Bruselské metro
Bukureštské metro
Chamberí (stanica metra)
Charkovské metro
Chicagske metro
Clevelandské metro
Dillíjske metro
Dniprovské metro
Docklands Light Railway
Dorfbahn Serfaus
Dubajské metro
Frankfurtské metro
Glasgowské metro
Hamburské metro
Helsinské metro
Istanbulské metro
Kaosiunské metro
Karmelit
Kazanské metro
Kodanské metro
Kualalumpurské metro
Kyjevské metro
Londýnske metro
Losangelské metro
Madridské metro
Maracaibské metro
Metro (podzemná železnica)
Metro v Minneapolise
Mexické metro
Milánske metro
Minské metro
Mníchovské metro
Moskovské metro
Newyorské metro
Nižnonovgorodské metro
Norimberské metro
Novosibirské metro
Pchjongjanské metro
Petrohradské metro
Pražské metro
Quitské metro
Rímske metro
Rýchla električka v Kryvom Rihu
Rotterdamské metro
Samarské metro
Singapurské metro
Sofijské metro
Soulské metro
Stanica metra
Tünel
Tbiliské metro
Tokijské metro
VAL
Varšavské metro
Viedenské metro
Volgogradský metrotram
Washingtonské metro
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk