Jean Gabin - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Jean Gabin
 ...
Jean Gabin
Jean Gabin v roku 1958 v úlohe komisára Maigreta.
Celé menoJean Gabin Alexis Moncorgé
Narodenie 17. máj 1904
Paríž, Francúzsko
Úmrtie15. november 1976 (72 rokov)
Neuilly-sur-Seine, Francúzsko
Rodné menoJean Gabin Alexis Moncorgé
Povolanieherec
Roky pôsobenia1935 – 1976
Národnosťfrancúzska
Štát pôsobeniaFrancúzsko Francúzsko
ManželkaGaby Basset (1925 – 1931), Jeanne Mauchain (1933 – 1943), Dominique Fournier (1949 – 1976)
SynMathias Moncorgé
DcéraFlorence Moncorgé-Gabin, Valérie Moncorgé
OtecFerdinand Gabin
MatkaMadeleine Petit
BratFerdinand Henri Moncorgé
Slovenský dabingDušan Jamrich, Karol Machata[1]
Český dabingČestmír Řanda, Alois Švehlík, Zlatomír Vacek, Jan Schánilec, Josef Větrovec, Josef Vinklář[2][3]
Výška1,76 m
Oficiálna webstránkahttps://www.musee-gabin.com/

Jean Gabin (* 17. máj 1904, Paríž, Francúzsko – † 15. november 1976, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) bol francúzsky herec a producent.[4][5] Patril k najpopulárnejším a najuznávanejším francúzskym filmovým hercom.[6]

Životopis

Gabin narodený ako Jean-Alexis Moncorgé v Paríži bol synom Madeleine Petit a Ferdinanda Moncorgého, kaviarenského zabávača, ktorého umelecké meno bolo Gabin. Vyrastal v dedine Mériel v departemente Seine-et-Oise, asi 35 km severne od Paríža. Syn kabaretných zabávačov navštevoval Lycée Janson-de-Sailly. Predčasne opustil školu a pracoval ako robotník až do veku 19 rokov, keď vstúpil do šoubiznisu s malou účasťou v produkcii Folies Bergères. Pred odchodom do armády pokračoval vo vystupovaní v rôznych menších úlohách. Po skončení vojenskej služby sa Gabin vrátil do zábavného priemyslu a pracoval pod umeleckým menom Jean Gabin. Hral vo všetkom, čo ponúkali parížske hudobné sály a operety, napodobňujúc spevácky štýl Mauricea Chevaliera, ktorý bol v tom čase v móde. Bol súčasťou skupiny, ktorá cestovala po Južnej Amerike a po návrate do Francúzska si našiel prácu v Moulin Rouge. Jeho výkony si začali všímať a prišli aj lepšie javiskové úlohy, ktoré viedli k častiam v dvoch nemých filmoch z roku 1928. O dva roky neskôr ľahko prešiel na filmy v produkcii Pathé Frères z roku 1930 s názvom Chacun sa chance. Gabin, ktorý hral vedľajšie úlohy, nakrútil počas nasledujúcich štyroch rokov viac ako tucet filmov.

Skutočné uznanie však získal až za účinkovanie v romantickej dráme Maria Chapdelaine, inscenácia z roku 1934, ktorú režíroval Julien Duvivier. Druhý film režiséra Duviviera obsadený ako romantický hrdina vo vojnovej dráme z roku 1936 s názvom La bandera (1935) urobil z Gabina hlavnú hviezdu. Nasledujúci rok sa opäť spojil s Duvivierom, tentoraz vo veľmi úspešnom Pépé le Moko (1937); jeho popularita priniesla Gabinovi medzinárodné uznanie. V tom istom roku hral vo filme Jeana Renoira La Grande Illusion (1937), protivojnovom filme, ktorý bežal v newyorskom divadle bezprecedentných šesť mesiacov. Nasledovalo ďalšie z významných Renoirových diel: Človek beštia (1938), filmová čierna tragédia podľa románu Émila Zolu s Gabinom a Simone Simonovou v hlavných úlohách, ako aj Le quai des brumes (1938), jeden z klasikov poetického realizmu režiséra Marcela Carného. So svojou druhou manželkou sa rozviedol v roku 1939. Zaplavený ponukami z Hollywoodu ich Gabin istý čas všetky odmietal až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Po nemeckej okupácii Francúzska v roku 1940 sa pridal k Jeanovi Renoirovi a Julienovi Duvivierovi v Spojených štátoch. Počas svojho pôsobenia v Hollywoode začal Gabin vášnivý románik s herečkou Marlene Dietrich, ktorý trval až do roku 1948. Jeho filmy v Amerike – Moontide (1942) a The Impostor (1944), neboli až tak úspešné. Jean Gabin sa neohrozene pripojil k Slobodným francúzskym silám generála Charlesa de Gaulla. Bojoval na fronte a za odvahu v bojoch v Severnej Afrike bol vyznamenaný Médaille militaire a Croix de guerre. Po dni D bol Gabin súčasťou vojenského kontingentu francúzskej 2. obrnenej divízie, ktorý oslobodil Paríž.

V roku 1946 Gabina najal Marcel Carné, aby si zahral vo filme Les portes de la nuit (1946), ale režisér sa radšej obrátil na Yvesa Montanda. Gabin následne kontaktoval francúzskeho producenta a režiséra, ktorý bol ochotný obsadiť jeho a Marlene Dietrichovú spolu, ale ich film Martin Roumagnac (1946) nemal úspech a ich osobný vzťah sa čoskoro skončil. Po ďalšom komerčne neúspešnom filme v roku 1947 sa Gabin vrátil na scénu, ale aj tam bola produkcia ďalšou finančnou katastrofou. Napriek tomu ho obsadili do hlavnej úlohy vo filme Reného Clémenta Le mura di Malapaga (1949), ktorý získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film z roku 1949. Napriek tomuto uznaniu sa filmu vo Francúzsku nedarilo. Nasledujúcich päť rokov prinieslo len o málo viac ako opakované neúspechy. Zdalo sa, že Gabinova kariéra smeruje do zabudnutia. Vrátil sa však vo filme z roku 1954 Touchez pas au grisbi (1954; réžia: Jacques Becker). Jeho výkon mu vyslúžil uznanie u kritikov a film bol veľmi výnosným medzinárodným úspechom. Neskôr opäť spolupracoval s Jeanom Renoirom vo francúzskom Cancan (1955), s Maríou Félix a Françoise Arnoul. Gabin hral následne v Simenonovych troch filmoch v rokoch 1958, 1959 a 1963 detektíva Julesa Maigreta.

Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov Gabin nakrútil ďalších takmer 50 filmov, z ktorých väčšina bola komerčne a kriticky veľmi úspešných, vrátane mnohých pre Gafer Films, jeho produkčné partnerstvo s kolegom herecom Fernandelom. Na konci 60. rokoch si zahral v troch hitových filmoch Tetovaný (1968) Paša (1968) a Sicilský Klan (1969). Medzi jeho herecké hviezdy patrili popredné osobnosti povojnovej kinematografie ako Brigitte Bardot, Alain Delon, Lino Ventura, Jean-Paul Belmondo a Louis de Funès. V roku 1976 hral vo svojom poslednom filme Svätý rok s hercom Jeanom-Claudeom Brialyom v réžii Jeana Giraulta.

Gabin zomrel na leukémiu v Americkej nemocnici v Paríži na parížskom predmestí Neuilly-sur-Seine. Jeho telo bolo spopolnené a s plnými vojenskými poctami bol jeho popol rozptýlený na mori z vojenskej lode.

Ocenenia

Filmografia

Zoznam nie je kompletný.

Rok Názov Postava Režisér
1960 Stará garda (Les Vieux de la vieille) Jean-Marie Péjat Gilles Grangier
1961 Prezident (Le Président) Émile Beaufort Henri Verneuil
1961 Kráľ falšovateľov (Le cave se rebiffe) Ferdinand Marécha Gilles Grangier
1962 Opice v zime (Un singe en hiver) Albert Quentin Henri Verneuil
1962 Gentleman z Epsomu (Le Gentleman d'Epsom) Richard Briand-Charmery Gilles Grangier
1963 Melódia podzemia (Mélodie en sous-sol) Charles Henri Verneuil
1963 Komisár Maigret zúri (Maigret voit rouge) Jules Maigret Gilles Grangier
1964 Pán (Monsieur) René Duchesne Jean-Paul Le Chanois
1965 Hrom do toho! (Le Tonnerre de Dieu) Léandre Brassac Denys de La Patellière
1966 Zahradník z Argenteuil (Le Jardinier d'Argenteuil) Martin Jean-Paul Le Chanois
1966 Prepadnutie v Paname (Du rififi à Paname) Paul Berger Denys de La Patellière
1967 Slnko darebákov (Le Soleil des voyous) Denis Ferrand Jean Delannoy
1968 Tetovaný (Le Tatoué) gróf Enguerrand de Montignac, známy ako „Legrain“ Denys de La Patellière
1968 Paša (Le Pacha) Louis Joss Georges Lautner
1969 V znamení býka (Sous le signe du taureau) Albert Raynal Gilles Grangier
1969 Sicílsky klan (Le Clan des Siciliens) Vittorio Manalèse Henri Verneuil
1970 Heroín (La Horse) Auguste Maroilleur Pierre Granier-Deferre
1971 Čierny prápor veje nad pekáčom (Le drapeau noir flotte sur la marmite) Victor Ploubaz Michel Audiard
1971 Kočka (Le Chat) Julien Bouin Pierre Granier-Deferre
1972 Zabijak (Le Tueur) Le Guen Denys de La Patellière
1973 Dvaja muži v meste (Deux Hommes dans la ville) Germain Cazeneuve José Giovanni
1973 Aféra Dominici (L'Affaire Dominici) Gaston Dominici Claude Bernard-Aubert
1974 Verdikt (Verdict) Leguen André Cayatte
1976 Svätý rok (L'Année sainte) Max Lambert Jean Girault

Galéria

Referencie

  1. https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=139&t=1092
  2. https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=3447
  3. https://www.dabdb.cz/osoba/3447-jean-gabin/
  4. Bienvenue sur notreCinema . www.notrecinema.com, . Dostupné online.
  5. CINEFICHES - Jean GABIN . cinefiches.edouardneveu.fr, . Dostupné online.
  6. TRAVERS, James. Biography and filmography of Jean Gabin . frenchfilms.org, 2002-01-01, . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jean Gabin
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Gabin

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean Gabin na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Jean_Gabin





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk