Bette Davisová
Celé meno	Ruth Elizabeth Davis
Narodenie	5. apríl 1908 Lowell, USA
Úmrtie	6. október 1989 (81 rokov) Neuilly-sur-Seine, Francúzsko
Povolanie	filmová a televízna herečka, speváčka a skladateľka piesní
Roky pôsobenia	1929 – 1989
Manžel	Harmon Oscar Nelson (1932 – r. 1938) Arthur Farnsworth (1940 – 1943; jeho smrť) William Grant Sherry (1945 – r. 1950) Gary Merrill (1950 – r. 1960)
Deti	3

Ruth Elizabeth Davisová (* 5. apríl 1908, Lowell, Massachusetts, USA – † 6. október 1989, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) bola americká herečka.

Počas svojej dlhej kariéry hrala v 120 filmoch a stala sa jednou z veľkých hollywoodskych hviezd. Celkovo jedenásťkrát (naposledy v roku 1962) bola nominovaná na cenu Akadémie, Oscara si odniesla dva razy, za film Nebezpečná v roku 1935 a za Jezebel v roku 1938. V roku 1979 dostala aj cenu Emmy za hlavnú úlohu v televíznom filme Cudzinky (orig: Strangers: The Story of a Mother and Daughter).

Detstvo a mladosť

Ruth Elizabeth Davis, prezývaná od malička „Betty“, sa narodila 5. apríla 1908 v meste Lowell, v štáte Massachusetts. Bola dcérou Harlowa Davisa (1885 - 1938) a Ruth Davisovej (1885 - 1961). Mala mladšiu sestru Barbaru Harriet.

V roku 1915 sa Davisovej rodičia rozviedli. Davisová si neskôr zmenila krstné meno na Bette. Navštevovala internátnu školu Cushing Academy v Ashburnhame v štáte Massachusetts, kde sa stretla so svojím budúcim manželom Harmonom O. Nelsonom.

Kariéra

V roku 1930 sa presťahovala do Hollywoodu, aby si skúsila konkurzy na filmové plátna. V prvom konkurze neuspela, tak sa zúčastnila druhého konkurzu na jednu z úloh vo filme A House Divided. Znovu neuspela. Riaditeľ spoločnosti Universal Studios zvažoval ukončenie spolupráce s Davisovou, keď sa jej zastal kameraman Karl Freund, ktorý chválil jej oči a povedal, že by sa hodila do filmu Bad Sister z roku 1931. Do filmu ju obsadili ale film nebol úspešný.

Universal Studios následne obnovili svoju zmluvu s Davisovou na tri mesiace. Následne sa objavila v niekoľkých menej úspešných filmoch a Universal Studios sa nakoniec rozhodli ďalej zmluvu neobnoviť.

Davisová krátko pred odchodom do New Yorku bola oslovená hercom Georgeom Arlissom, ktorý chcel aby si s ním zahrala vo filme The Man Who Played God z roku 1932. Film bol od spoločnosti Warner Bros., ktorá neskôr s Davisovou uzatvorila zmluvu na päť rokov.

Davisovej sa začalo dariť. V roku 1934 hrala zápornú postavu vo filme Of Human Bondage. Mnoho herečiek sa obávalo hrania nesympatických postáv a niekoľko z nich úlohu odmietlo, ale Davisová to považovala za príležitosť ukázať rozsah svojich hereckých kvalít. Film dosiahol obrovský úspech a rola Davisovej získala pochvalu filmových kritikov. Davisová mala za to, že pozitívne hodnotenie jej filmovej roly povzbudí Warner Bros., a že bude získavať lepšie filmové roly. Nestalo sa tak. Warner Bros. protestovali aj proti nominácií Davisovej na Academy Awards v roku 1935. Niekoľko herečiek, ako napríklad Norma Shearer, sa zastalo Davisovej, ktorá nakoniec získala nomináciu.

Davisová sa objavila tiež vo filme Dangerous. Jej postava bola znova záporná ale získala kladné hodnotenie. Časopis The New York Times ju označil za sľubnú a najzaujímavejšiu herečku tej doby. Za jej rolu v Dangerous získala ocenenie Academy Awards, v kategórii Najlepšia herečka v hlavnej úlohe.

Davisová bola presvedčená, že jej filmová kariéra bola poškodená sledom priemerných filmov a preto prijala ponuku v roku 1936, aby hrala v dvoch filmoch vo Veľkej Británii. Keďže vedela, že porušila zmluvu s Warner Bros, utiekla do Kanady, aby sa vyhla doručeniu právnych dokumentov.

Jej ďalším úspešným filmom bol film Jezebel z roku 1938. Film bol natoľko úspešný, že Davisová získala ocenenie Academy Awards po druhý krát v rovnakej kategórii.

V roku 1940 sa objavila vo filme The Letter, ktorý bol v Hollywoode považovaný za „jeden z najlepších filmov roka“. Jej filmová rola Reginy Giddens vo filme The Little Foxes z roku 1941 bola tiež veľmi kladne ohodnotená. V rovnakom roku bola tiež ženskou prezidentkou Akadémie filmových umení a vied. Členovia organizácie s ňou však neboli veľmi spokojní pre jej hrubé správanie. Neskôr ju nahradil Walter Wanger.

V roku 1942 sa stala najlepšie platenou ženou v Spojených štátoch. Naďalej hrala v úspešných filmoch a jej kariéra rástla. V roku 1950 hrala vo filme All about Eve po boku Anne Baxter. Za svoju filmovú úlohu získala ôsmu nomináciu na Academy Awards. Počas natáčania si našla najlepšiu kamarátku Anne Baxter, s ktorou sa kamarátila po celý život. Davisová získala za svoju rolu ocenenie za najlepšiu herečku na filmovom festivale v Cannes a ocenenie New York Film Crit Circle Award. V tom období bola tiež pozvaná do Číny, kde sa dodnes nachádzajú jej otlačky rúk pred TCL Chinese Theatre. Počas tejto doby bola pozvaná, aby nechala svoje ručné odtlačky na nádvorí Graumanovho čínskeho divadla.

Jej ďalší herecký úspech prišiel v roku 1962, kedy prijala rolu Baby Jane v dráme What Ever Happened to Baby Jane? po boku Joan Crawfordovej. Davisová a Crawfordová hrali dve staršie sestry, bývalé herečky, ktoré sú nútené zdieľať rovnaký príbytok v Hollywoode. Počas natáčania medzi Davisovou a Crawfordou panovala rivalita. Robili si vzájomne napriek, tiež sa počas natáčania stala nehoda, keď Davisová kopla Crawfordovú tak silno do hlavy, že musela ísť do nemocnice. Nomináciu na Academy Awards získala len Davisová. V roku 1964 zahrala dvojičky vo filme Dead Ringer. V rovnakom roku účinkovala tiež vo filme Where Love Has Gone, v ktorom mala počas natáčania spory s herečkou Susan Hayward, ktorej vo filme stvárnila matku. V tom istom roku režisér Robert Aldrich chcel obsadiť do filmu Hush... Hush, Sweet Charlotte Davisovú a Crawfordovú. Crawfordová to okamžite odmietla a bola nahradená herečkou Oliviou de Havilland. Film získal značný úspech.

Začiatkom 70. rokov bola Davisová pozvaná, aby vystúpila v New Yorku v pódiovej prezentácii s názvom Great Ladies of the American Cinema. Počas piatich po sebe nasledujúcich nocí diskutovala o svojej kariére. Medzi ďalšími účastníkmi boli Myrna Loy, Rosalind Russell, Lana Turner, Sylvia Sidney a Joan Crawford.

V roku 1972 hrala jednu z vedľajších úloh vo filme Lo Scopone scientif Luigi Comencini s talianskym hercom Albertom Sordim a Josephom Cottenom. Po boku Faye Dunawayovej hrala vo filme The Disappearance of Aimee, film mal premiéru v roku 1976.

V roku 1978 prijala rolu v kriminálnom filme podľa Agathy Christie Death on the Nile. V roku 1983 získala ocenenie Crystal Awards.

Davisová v roku 1985 s podlomením zdravím cestovala do Anglicka, kde hrala vo filme, Murder with Mirrors.

V roku 1986 sa Davisová objavila v televíznom filme As Summers Die a vo filme The Whales of August, ktorý vyšiel v roku 1987. Vo filme hrala slepú sestru herečky Lillian Gish.

Jej poslednou filmovou úlohou bola postava Mirandy, vo filme Wicked Stepmother z roku 1989. Film mal premiéru až po smrti Davisovej.

V rokoch 1988 a 1989 bola Davisová ocenená za svoje filmové úspechy. Získala ocenenie Kennedy Center Honor, Honor Legion of France, Campione d'Italia a Cenu filmovej spoločnosti Lincoln Center Lifetime Achievement Award.

Súkromný život

Od roku 1932 do roku 1938 bola Davisová vydatá za hudobníka Harmona Nelsona.

V roku 1940 sa vydala za Arthura Farnswortha. Manželstvo trvalo až do jeho smrti v roku 1943.

Ďalším manželom herečky bol William Grant Sherry, a to od roku 1945 do roku 1950. Dňa 1. mája 1947 sa im narodila dcéra Barbara.

Štvrtým a posledným manželom Betty Davisovej bol herec Gary Merrill. Zosobášili sa v roku 1950. Manželia si osvojili dve deti - dievča Margot (* 1951) a chlapca Michaela (* 1952). Manželstvo sa rozpadlo v roku 1960.

Úmrtie

Davisová skolabovala počas odovzdávania cien American Cinema Awards v roku 1989. Dostatočne sa časom zotavila, aby mohla cestovať do Španielska, kde ju poctili na Medzinárodnom filmovom festivale San Sebastián, ale počas jej návštevy sa jej zdravie rýchlo zhoršilo. Bola príliš slabá na to, aby sa vrátila do Spojených štátov, tak odcestovala do susedného Francúzska. Davisová zomrela 6. októbra 1989 o 23:35 v nemocnici v Neuilly-sur-Seine. Mala 81 rokov. Pochovaná je na cintoríne Forest Lawn-Hollywood Hills vedľa svojej matky Ruth a sestry.

Academy Awards

Davisová bola celkovo nominovaná desaťkrát na Academy Awards. Stala sa tiež prvou osobou, ktorá získala päť po sebe idúcich nominácií v kategórii Najlepšia herečka (t. j. 1938 - 1942). Jej rekord bol neskôr vyrovnaný herečkou Greer Garsonovou, ktorá tiež získala päť po sebe idúcich nominácií v kategórii Najlepšia herečka (t. j. 1941 - 1945).

V roku 1962 sa Bette Davisová stala prvou osobou, ktorá získala 10 nominácií na Academy Awards za svoj herecký výkon. Odvtedy ju prekonali iba traja ľudia, Meryl Streep , Katharine Hepburn a Jack Nicholson.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bette Davisová

Externé odkazy

• Bette Davisová v Internet Movie Database (po anglicky)
• Bette Davisová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Oficiálna stránka
• Biografia na film-zeit.de
• Film Jezebel

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bette Davisová na anglickej Wikipédii.