Louis de Funès
Louis de Funès na natáčaní filmu Piti Piti Pa z roku 1970.
Celé meno	Louis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie	31. júl 1914 Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie	27. január 1983 (68 rokov) Nantes, Francúzsko
Prezývky	Fufu
Povolanie	herec, komik
Roky pôsobenia	1945 – 1982
Manželka	Germaine Louise Elodie Carroyer (1936 – 1942) Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943 – 1983)
Deti	Daniel Patrick Olivier
Otec	Carlos Luis de Funès de Galarza
Matka	Leonor Soto Reguera
Výška	1,64 m
Oficiálna webstránka	louisdefunes.com
Filmový portál  Divadelný portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Louis de Funès de Galarza (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko – † 27. január 1983, Nantes, Francúzsko) bol francúzsky herec a komik.^[1][2] Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej kinematografie druhej polovice 20. storočia a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od 60. do začiatku 80. rokov 20. storočia.^[3]

Život

Mladosť

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Za nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.^[4][5]

Začiatok kariéry

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu (La tentation de Barbizon). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.^[4] Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Baránok s piatimi nohami. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic z roku 1963 v réžii Jeana Giraulta. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.^[4][6]

Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.^[7]

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“.

Smrť

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.^[8]

Filmografia

Herecká filmografia

Režijná filmografia

• 1980 – Lakomec

Podiel na scenári

• 1981 – Kapustnica
• 1980 – Lakomec
• 1979 – Žandár a mimozemšťania
• 1969 – Hibernatus
• 1967 – Oskar
• 1966 – Grand restaurant pána Septima

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louis de Funès

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Louis de Funès v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Louis de Funès v Internet Movie Database (po anglicky)
• Louis de Funès vo Filmovej databáze
• Louis de Funès v Kinoboxe
• Louis de Funès v Ciné-Ressources – Fiches personnalités
• Louis de Funès v INA (po francúzsky)
• Louis de Funès vo Francúzskom filme (po česky)
• Louis de Funès v Encyclopædia Universalis
• Louis de Funès v Osobnosti.cz
• Louis de Funès v TMDB (po anglicky)
• Louis de Funès v AlloCiné
• Louis de Funès v AllMovie
• Louis de Funès v Unifrance
• Louis de Funès v Kino-Teatr.ru
• Oficiálna stránka