Javier Milei
Javier Milei v roku 2023
58. prezident Argentíny
Momentálne v úrade
od 10. december 2023
Viceprezident	Victoria Villarruelová
Alberto Fernández
Poslanec Poslaneckej snemovne Argentiny
V úrade 10. december 2021 – 10. december 2023
Biografické údaje
Rodné meno	Javier Gerardo Milei
Narodenie	22.10.197022. október 1970 (53 rokov) Buenos Aires, Argentína
Politická strana	Libertariánska
Alma mater	Universidad de Belgrano Instituto de Desarrollo Económico y Social Torcuato di Tella University
Profesia	politik ekonóm spisovateľ
Rodina
Partnerka	Fátima Flórez (2023 -)
Odkazy
Javier Milei na javiermilei.com
	Javier Milei (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Javier Gerardo Milei (* 22. október 1970, Buenos Aires) je argentínsky politik, ekonóm a spisovateľ, ktorý je od roku 2023 prezidentom Argentíny.

Ekonomicky sa radí medzi zástancov Rakúskej ekonomickej školy, postavenej proti štátnemu intervencionizmu a presadzujúcej ekonomickú liberalizáciu. Kritizoval fiškálnu politiku rôznych argentínskych samospráv a obhajoval zníženie vládnych výdavkov. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako profesor ekonómie. Je autorom mnohých publikácií a moderoval rozhlasové programy. V roku 2021 vstúpil do politiky a bol zvolený za poslanca v poslaneckej snemovni za mesto Buenos Aires ako kandidát pravicovo-libertariánskej koalície La Libertad Avanza. Počas svojho funkčného obdobia sa zameral na kritiku toho, čo opisuje ako argentínsku „politickú elitu“ a jej sklon k vysokým verejným výdavkom. Milei sa zaviazal, že nebude zvyšovať dane a vzdal sa svojho poslaneckého platu. V argentínskych voľbách v roku 2023 kandidoval na prezidenta spoločne s Victoriou Villarruelovou ako jeho viceprezidentskou kandidátkou. Postúpil do druhého kola prezidentských volieb, v ktorých sa stretol so Sergiom Massom. Dňa 19. novembra 2023 vyhral druhé kolo prezidentských volieb s 55% proti Massovým 45% a stal sa tak zvoleným prezidentom.

Politicky je rôzne označovaný ako krajne-pravicový alebo extrémny libertarián, ultralibertarián, ultrakonzervatívec či ultraliberál, zatiaľ čo on sám sa označuje ako „liberálny libertarián“, zhodujúci sa s minarchistickými a anarchokapitalistickými princípmi a nasledujúci myšlienky osobností ako sú napríklad Henry Hazlitt, Ludwig von Mises, Murray Rothbard, Friedrich August von Hayek, Walter Block, Milton Friedman, Robert Lucas a Ayn Rand. Filozofickým presvedčením je anarchokapitalista, ktorý sa v prechodnom období zo štátneho zriadenia k anarchii pragmaticky chová ako minarchista, ku čomu sa vyjadruje nasledovne: „som anarchokapitalista, pretože štát je nepriateľ. Ale žijete v realite a musíte stáť oboma nohami na zemi. V tomto kontexte som minarchista – teda niekto, kto verí, že štát by mal mať na starosti iba bezpečnosť a spravodlivosť.“

Detstvo a mladosť

Javier Gerardo Milei sa narodil v roku 1970 v štvrti Palermo v Buenos Aires. Jeho otec, Norberto, bol vodičom autobusu, matka, Alicia, bola ženou v domácnosti. Milei neskôr vyhlásil, že ho rodičia bili a psychicky týrali, kvôli čomu sa s nimi niekoľko rokov nerozprával.^[1]

V detstve navštevoval katolícke školy, kde dostal prezývku El Loco („Šialenec“), kvôli svojim výbuchom hnevu a agresívnym prejavom. Ako mladistvý spieval v lokálnej skupine Everest, ktorá hrala najmä cover verzie piesní od The Rolling Stones. Do roku 1989 tiež hral na pozícii brankára vo futbalovom tíme CA Chacarita Juniors.

Milei vyrastal v období vlády vojenskej junty (1976–1983), počas ktorej sa výrazne zhoršila ekonomická situácia krajiny. Ekonomické represie vojenskej junty priviedli okolo 400 000 podnikov ku krachu a prejavovali sa vysokou mierou korupcie. Situácia vyústila do krízy platobnej bilancie a stagflácie. V rokoch 1989 a 1990 sa už jednalo o hyperinfláciu. Mileia stav ekonomiky krajiny veľmi zaujal, aj preto sa rozhodol študovať ekonómiu. Tú vyštudoval na súkromnej Universidad de Belgrano v Buenos Aires. Druhý magisterský titul získal na súkromnej Universidad Torcuato Di Tella.

Ekonomická kariéra

Celkom 21 rokov pôsobil ako univerzitný profesor makroekonómie, mikroekonómie a matematiky pre ekonómov. Zameriaval sa najmä na hospodársky rast.

Súčasne pôsobil ako ekonóm v privátnych fondoch a finančný poradca v poradenských firmách, ako aj vo vláde. Od roku 2012 viedol ekonomický úsek think-tanku Fundación Acordar. Pätnásť rokov pracoval ako hlavný ekonóm spoločnosti Corporación América.

Je členom ekonomickej skupiny v Medzinárodnej obchodnej komore, členom Svetového ekonomického fóra a poradcom v G20.

Za svoju kariéru spísal niekoľko kníh, vrátane El camino del libertario („Cesta libertariána“) z roku 2022. Veľmi často bol pozývaný ako odborník do televíznych spravodajských a iných programov. V roku 2018 bol vyhodnotený ako najpozývanejší argentínsky ekonóm, kedy účinkoval v 235 rozhovoroch. Mal tiež vlastnú rádiovú reláciu s názvom Demoliendo mitos („Búranie mýtov“).

Politická kariéra

Počiatky

Už v období desiatych rokov 21. storočia si vybudoval kontroverznú povesť, kedy v televíznych programoch opakovane hrubo urážal svojich názorových oponentov.

V roku 2017 kontroverzne vyznal obdiv ku Domingovi Cavallovi, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch 20. storočia argentínskym ministrom pre ekonomiku. Cavallovi sa pomocou naviazania meny na americký dolár podarilo zastaviť infláciu. Súčasne podnikol sériu krokov k podpore trhovej ekonomiky vrátane privatizácie štátnych podnikov. Počas svojho druhého pôsobenia vo funkcii ministra počas hospodárskej krízy v roku 2001 však presadil radikálny reštriktívny návrh proti výberom úspor občanov, čo viedlo k násilným nepokojom z decembra 2001 a rezignácii prezidenta Fernanda de la Rúu. Medzi občanmi Argentíny sa tak Cavallo stal veľmi neobľúbeným politikom. V tom istom roku Milei vyvolal pozdvihnutie, keď obvinil Univerzitu v Buenos Aires, respektíve tamojšiu fakultu ekonómie, že je ovládaná keynesiánstvom a marxizmom a ovplyvňuje tak budúcich ekonómov.

V júni 2018 označil novinárku Teresitu Frías za „oslicu“ po tom, čo jeho názory označila za totalitárne. Milei sa odmietol ospravedlniť. Miestny súd nariadil jeho psychologické vyšetrenie a následne mu bolo zakázané zúčastňovať sa politických debát na území mesta Metan.

V roku 2019 ho týždenník Noticias vyhlásil za jednu z najvplyvnejších osobností v krajine.

Poslanec

V roku 2020 vstúpil do pravicovej libertariálnej a konzervatívnej frakcie Avanza Libertad. Programovo frakcia deklarovala, že chce Argentínu vrátiť do jej ekonomickej a kultúrnej veľkosti, ktorú mala v roku 1900. Frakcia bola kritizovaná, že medzi jej členmi boli aj neonacisti a podporovatelia vlády vojenskej junty.

V roku 2021 kandidoval za Avanza Libertad do Poslaneckej snemovne argentínskeho Kongresu za hlavné mesto Buenos Aires. Jeho kampaň bola lacná a sústredila sa na podomové návštevy obyvateľov daného okrsku Buenos Aires. Jeho preferencie postupne rástli. Najväčší úspech mal medzi generáciou narodenou počas argentínskej krízy v rokoch 1999 až 2002, na ktorú navyše začala dopadať nová ekonomická stagnácia. V marci 2023 prieskumy ukazovali, že by ho takmer pätina voličov Argentíny chcela za prezidenta. Podľa prieskumov k nemu prešli aj skorší voliči Néstora Kirchnera, ktorí s ním síce nesúhlasili v ekonomických otázkach, ale napriek tomu dostal ich protestné hlasy.

V júli 2021 cez Libertariánsku stranu, ktorú viedol, sformoval politickú koalíciu La Libertad Avanza a vo voľbách do Poslaneckej snemovne s ňou skončil na treťom mieste s 17% hlasov. Koalícia bola definovaná ako antisystémové a antipolitické zoskupenie krajne pravicových a pravicových strán spájajúce libertariánov a konzervatívcov. Viedol kampaň pod sloganom „Neprišiel som sem vodiť jahňatá, ale prebúdzať levy“. Odsúdil ostatných politikov, ktorých označil za „zločincov a neužitočných parazitov, ktorí nikdy nepracovali“. Odozvu zaznamenal hlavne u mladých, na ktorých svojou agresívnou rétorikou zacielil aj na sociálnych sieťach. Vo svojich sľuboch sa zaviazal, že nikdy nezdvihne dane ani nezavedie nové a nikdy nesiahne na súkromné vlastníctvo. Už ako poslanec odmietol brať poslanecký plat (zo štátnych financií) a každý mesiac ho daroval náhodnému človeku pod heslom „navrát peňazí daňovým poplatníkom“.

Ako poslanec bol do polovice roku 2023 prítomný na rokovaniach snemovne v 52% prípadov, avšak nepodal žiaden návrh zákona ani sa nezúčastnil žiadnych poslaneckých výborov. Zožal kritiku za to, že kvôli jednej svojej absencii umožnil vláde vyhlasovať zvýšenie daní.

V júli 2023 čelil vyšetrovaniu za údajný predaj miest na kandidátnych listinách La Libertad Avanza, Milei však obvinenia odmietol.

Prezidentské voľby v roku 2023

V roku 2023 kandidoval na prezidenta Argentíny ako predseda Libertariánskej strany. Jeho kandidátkou na viceprezidentku bola poslankyňa Victoria Villarruelová. Voľby sa konali počas situácie, kedy v máji 2023 inflácia prekonala hranicu 100%. Počas kampane v prezidentských primárkach predniesol rad kontroverzných výrokov, vrátane zámeru umožniť voľný predaj zbraní a ľudských orgánov. Súčasne odmietol právo na interrupciu a naopak podporil právo na život. Postupom roka sa ekonomická kríza zhoršovala a do chudoby sa prepadlo už 40% obyvateľov Argentíny. Milei následne uviedol, že nemá v úmysle rušiť programy sociálnej podpory. V augustových primárkach zvíťazil s takmer 30% hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil poslanec Sergio Massa zo stredo-ľavej koalície. K víťazstvu mu zablahoželali pravicoví politici ako Jair Bolsonaro, José Antonio Kast, Santiago Abascal, alebo americký republikánsky senátor Ted Cruz.^[2][3]

Pred riadnymi októbrovými voľbami vyvolal ďalšie kontroverzie svojimi tvrdeniami, že napríklad nastaví výhodný menový kurz na výmenu pesa za americký dolár (tzv. dolarizácia) a podmaní si alebo zruší argentínsku centrálnu banku.^[4] V druhom kole volieb s účasťou 76% oprávnených voličov zvíťazil proti Massaovi so ziskom 55,65% hlasov. Jeho schopnosť na plnenie jeho sľubov bola ihneď spochybnená, pretože jeho aliancia nezískala politickú väčšinu v kongrese. Po zvolení ho znovu podporili Jair Bolsonaro alebo aj bývalý americký prezident Donald Trump a podnikateľ Elon Musk.^[5][6]

Prezident Argentíny

Inaugurácia

Javier Milei bol inaugurovaný 10. decembra 2023.^[7] Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidenta Milei varoval pred ekonomickým šokom, ktorý bol z ekonomického hľadiska opísaný ako šoková terapia, ktorá sa má použiť ako prostriedok na nápravu ekonomických problémov Argentíny.^[8][9] Po jeho inaugurácii jeho obľúbenosť stúpla. Po prvých vládnych a ekonomických reformách jeho a jeho kabinetu malo podľa prieskumu Aresco z 15. decembra 53% Argentínčanov na neho dobrý alebo veľmi dobrý názor.^[10]

Prvé akty

V Mileiho kabinete sú ministri z La Libertad Avanza (Mileiova koalícia) a Juntos por el Cambio (koalícia strán vedená Republikánskym návrhom).^[11] Vo svojich prvých aktoch vo funkcii prezidenta podpísal Milei 13 dekrétov, ktoré sa väčšinou týkali členov jeho kabinetu. Znížil počet ministerstiev z 18 na 9, a po úprave zákona o zákaze menovania rodinných príslušníkov tiež vymenoval tri sekretariáty s portfóliovou hodnosťou vrátane svojej sestry do funkcie generálnej tajomníčky predsedníctva.^[12]

Milei podpísal dekrét 70/2023 o deregulácii argentínskej ekonomiky. Tento dekrét podlieha schváleniu Kongresom, ktorý bol zvolaný na mimoriadne zasadnutie, ktoré sa má konať v prvých mesiacoch roku 2024.^[13] V rámci opatrenia bude ovplyvnených odhadom 5 000 zamestnancov verejného sektora.^[14] Argentínsky súd zastavil pracovné reformy, ktoré boli súčasťou dekrétu.^[15] CGT, jeden z najväčších pracovných odborov v krajine, zorganizoval generálny štrajk proti navrhovanej politike, do ktorého sa zapojili desaťtisíce argentínskych pracujúcich v 12-hodinovom štrajku, ktorý viedol k zrušeniu stoviek letov.^[16][17]

Mileiova administratíva odložila plány na pripojenie sa k zoskupeniu BRICS, ku ktorému sa mala Argentína pripojiť 1. januára 2024.^[18]

Politické a osobné postoje

Na argentínskej politickej scéne je nezvyčajný svojimi radikálnymi a heterodoxnými postojmi, navrhol napríklad zrušenie Argentínskej centrálnej banky, čo by malo de facto za následok dolarizovanú ekonomiku a rozsiahlu prestavbu fiškálnej a štrukturálnej politiky krajiny. Rovnako sa dôrazne postavil proti interrupcii, ktorú považoval za porušenie libertariánskeho princípu neagresie, otázku potratov pokladal za majetkový spor, presnejšie ako vlastnícku otázku namiesto otázky etickej, a potraty prirovnal ku krádeži. Taktiež je aj proti eutanázii a povinnému očkovaniu a podporuje voľnejší predaj zbraní a privatizáciu školstva a zdravotníctva. Rovnaký dôraz kládol na odpor voči marxistickému mysleniu, vrátane toho, čo označil za „kultúrny marxizmus“, ktorého existencia je považovaná za výmysel a krajne pravicovú konšpiračnú teóriu. Naproti tomu však podporuje manželstvo párov rovnakého pohlavia, legalizáciu drog a prostitúcie.^[19] V zahraničnej politike preferuje vzťahy s USA a Izraelom,^[20] je opartný vo vzťahoch s Čínou,^[21] podporuje Ukrajinu proti Rusku^[22] a obhajuje dialóg o falklandskej vojne.^[23] V rámci svojho anarchokapitalistického presvedčenia navrhol umožnenie voľného trhu s ľudskými orgánmi.^[24]

Milei sa hlásil ku katolíckej viere, ale súčasne kritizoval katolícku cirkev pod vedením pápeža Františka, ktorého pri rôznych príležitostiach označil za „jezuitu, ktorý propaguje komunizmus“. Pri svojej kritike štátneho zriadenia nezriedka citoval z Biblie, štát označil za „dielo diablovo“ a jeho pohŕdanie štátom bolo také, že sám seba postavil pred radikálnu dilemu: „Keby som si mal vybrať medzi štátom a mafiou, vybral by som si mafiu. Pretože mafia má svoj kódex, mafia sa adaptuje, mafia neklame. A predovšetkým, mafia súťaží.“^[25] V roku 2023 bol pod vedením moderne ortodoxného rabína Shimona Axela Wahnisha v procese konverzie k judaizmu, denne sa venoval štúdiu Tóry a navštívil hrob chasidského rabína Menachema Mendela Schneersona.^[26][27]

Milei sa venuje cosplayu so svojou superhrdinskou postavou menom „Generál AnKap“, odkazujúcou na jeho anarchokapitalistické presvedčenie.^[28][29]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Javier Milei

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Javier Milei na českej Wikipédii a Javier Milei na anglickej Wikipédii.