Pravica je vágne označenie politických skupín, najmä politických strán a politických smerov. Ide o protiklad pojmu ľavica. Vzhľadom na nejasnú definíciu pojmu pravica, na veľa politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže byť označenie strany za pravicovú, či ľavicovú predmetom sporov.

Termín prešiel od svojho vzniku vývojom a v rozličných obdobiach označoval rozličné politické smery (skupiny).

• Pravica v pôvodnom chápaní stojí na strane vyšších vrstiev spoločnosti (pôvodne najmä aristokracie a monarchie, neskôr spravidla bohatých mešťanov a podnikateľov) a obhajuje „ancien régime“.
• V dnešnom význame slova sa za pravicové pokladajú konzervatívne, kresťanskodemokratické a niektoré liberálne (klasický a neoklasický liberalizmus) politické strany. Pre pravicu je dnes charakteristický individualizmus a odmietanie kolektivizmu. Pravica zastáva názor, že nie je primárnou úlohou štátu zaisťovať materiálny blahobyt občanov, že štát nemá zasahovať do ekonomiky a že materiálna rovnosť občanov nie je nutne žiaducim ideálom^[1], pretože snaha o naplnenie týchto úloh nutne vyžaduje obmedzenie slobody. Dôsledkom obmedzenia slobody je v konečnom dôsledku podľa pravicových názorov nižší materiálny blahobyt všetkých občanov.

Vznik a vývoj pojmu

Označenie vzniklo na konci 18. storočia v období Francúzskej revolúcie podľa toho, že takto označovaná skupina poslancov sedela v parlamente vpravo. Vpravo sedela najprv aristokracia a monarchisti a teda za daných okolností zástancovia starého poriadku, v neskoršom priebehu revolúcie vpravo sedeli zástancovia bohatého meštianstva a slobodného trhu (takisto teda skôr zástancovia vyšších vrstiev). Vľavo sedeli zástancovia ľudu (spočiatku vrátane meštianstva, neskôr bez meštianstva), a tým pádom za daných okolností zástancovia stále väčších zmien.

V súčasnosti sa často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.

Základné črty pravicovej politiky

• Vyznačuje sa sympatiami k takým princípom, akými sú autorita, poriadok, hierarchia, povinnosť, tradície, reakcionizmus a nacionalizmus.

• Pravica kladie dôraz na základné slobody jednotlivca (individualizmus) a odmieta kolektivizmus – uprednostňuje práva jednotlivca pred právami spoločnosti.

• Presadzuje zaručenú ochranu súkromného vlastníctva a slobodu podnikania, to považuje za podmienky nevyhnutné k životu a prosperite spoločnosti.

• Odmieta výrazné zásahy štátu do fungovania ekonomiky, podľa princípu tzv. neviditeľnej ruky trhu.

• Konzervatívnejšia časť pravicového politického spektra si váži tradície a zvyklosti v občianskej spoločnosti i v kultúre.

Pravicové strany na Slovensku

So zastúpením v Národnej rade SR alebo v Európskom parlamente

• Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko
• Kresťanskodemokratické hnutie
• OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA
• Sloboda a Solidarita
• SME RODINA
• SPOLU – občianska demokracia
• ZA ĽUDÍ

Mimoparlamentné strany

• Hlas pravice
• KDŽP – Aliancia za Slovensko
• MOST – HÍD
• Občianska konzervatívna strana
• Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
• Slovenská konzervatívna strana
• Slovenská národná strana
• Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
• VLASŤ
• ODS - Občianski demokrati Slovenska

^ Uvedené strany niekedy kritériá pravicových strán nespĺňajú a bývajú označované tiež ako stredové či ľavicové strany.

Pozri aj

• Ľavica

Referencie

Externé odkazy

• Slovníček demokracie: pravice - levice