Ján Podolák
slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg
Narodenie	17. máj 1926 Dolná Súča, Slovensko
Úmrtie	15. február 2017 (90 rokov)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	etnológ
Biografický portál

Dr.h.c. Prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. (* 17. máj 1926, Dolná Súča, † 15. február 2017^[1]) bol slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.^[2]

Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy agrikultúry, pastierskej kultúry v Karpatoch a na Balkánskom polostrove, slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na Slovensku a v strednej Európe, dejiny národopisnej vedy.^[2]

Životopis

Vzdelanie a kvalifikácia

• 1932 – 1938: Ľudová škola v Dolnej Súči
• 1938 – 1946: Gymnázium piaristov v Trenčíne
• 1946 – 1949: dlhodobá práceneschopnosť
• 1949 – 1951: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, štúdium odboru národopis – dejepis
• 1952: PhDr. (z národopisu) na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity
• 1961: CSc. (kandidát historických vied) v Národopisnom ústave SAV
• 1964: doc. (docent slovanského národopisu), habilitácia na externého docenta na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
• 1986: DrSc. (doktor historických vied) na Filozofickej fakulte UK
• 1991: prof. (profesor národopisu) inaugurácia na Masarykovej univerzite v Brne
• 2008: Dr.h.c. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• 2014: profesor emeritus – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave^[2]

Pracoviská

• 1951 – 1952: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, asistent Národopisného seminára
• 1952 – 1966: Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava: Spoluzakladateľ ústavu, zástupca riaditeľa a vedecký tajomník^[3] (1952 – 60), vedecký pracovník
• 1953: Spoluzakladateľ časopisu SAV “Slovenský národopis”, do roku 1960 funkcia výkonného redaktora
• 1958: Spoluzakladateľ Slovenskej národopisnej spoločnosti (tajomník prípravného výboru)
• 1959: Spoluzakladateľ Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch, do roku 1971 jej generálny tajomník

Po celé obdobie (1952 – 66) pedagogické pôsobenie na Filozofickej fakulte UK, na základe ktorého bol roku 1964 habilitovaný ako externý docent slovanského národopisu.

• 1966 – 1991: Filozofická fakulta Univerzity Komenského
• 1966 – 1968: Katedra archeológie, dejín umenia a etnografie. Oddelenie národopisu, docent
• 1968: Zakladateľ Kabinetu etnológie na FIFUK v Bratislave, vedúci kabinetu. Odvolaný po udelení Herderovej ceny (1974) ^[4][5]
• 1968: Zakladateľ medzinárodného seminára terénnej praxe etnológov európskych univerzít “Seminarium ethnologicum”, riaditeľ seminára. Odvolaný po udelení Herderovej ceny.
• 1969: Zakladateľ Katedry etnografie a folkloristiky (ako samostatného pracoviska) na FIF UK v Bratislave, vedúci katedry. Odvolaný roku 1970 z politických dôvodov. Po udelení Herderovej ceny (1974) zákaz pedagogického pôsobenia.
• 1969: Zakladateľ medzinárodného orgánu slovanských etnografov – periodika “Ethnologia slavica” (v anglickom, nemeckom resp. francúzskom jazyku) a do roku 1996 hlavný redaktor (27 ročníkov).
• 1991: Odchod do dôchodku
• 1991 – 1993: Matica slovenská v Martine, vedecký pracovník
• 1992: Obnoviteľ Národopisného odboru Matice slovenskej, predseda odboru
• 1993 – 1994: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, prezidentský radca pre minoritnú politiku
• 1994 – 1997: Národopisný odbor Matice slovenskej, predseda odboru
• 1997 – súčasnosť: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• 1997: Zakladateľ Katedry etnológie na UCM v Trnave a do roku 2004 jej vedúci
• 1999 – 2002: Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• 2007 – súčasnosť: Externý vedecko-pedagogický pracovník na Katedre etnológie a mimoeurópskych kultúr UCM v Trnave. Od 1. decembra 2014 ako emeritný profesor.^[2]

Publikačná činnosť

Autor, spoluautor, resp. vedúci autorského kolektívu 25 knižných publikácií a 471 bibliografických titulkov vedeckých štúdií, príspevkov a iných odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a zborníkoch. V zahraničí publikoval v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Bulharsku, Rusku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA.

Početné štúdie v oblasti agrikultúry na Slovensku a najmä monografia Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku.

Štúdie vydané doma i v zahraničí na tému pastierske kultúry v Karpatoch a na Balkáne, etnický charakter valaskej kolonizácie a najmä monografia Tradičné ovčiarstvo na Slovensku.

Porovnávacie štúdie z karpatsko-balkánskeho areálu (na základe terénnych výskumov v regiónoch Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska, Bulharska a gruzínskeho Kaukazu).

Príspevky o Slovákoch v zahraničí – na základe výskumov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Juhoslávii a Rakúsku.^[6]

Knihy

Ján Podolák ako autor, spoluautor alebo editor:

• Dolná Súča. Etnografická monografia dediny. Časť I. Materiálna kultúra. Rukopis doktorskej dizertácie. Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Bratislava 1952. 237 s. 108 obr.
• Banícka dedina Žakarovce. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1956, Rus. nem. ang. res. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo (v Žakarovciach). (Die Landwirtschaft v Žakarovciach), s.63-122
• J. Podolák: Zehn Jahre slowakischer Volkskunde. Übersetzung Edith Langer. München 1958, s. 32. Slov. angl. res.
• Spôsoby chovu hospodárskych zvierat. Návod na etnografický výskum (Les Formes Traditionelle de l Elevage du Betail – Précis pour les Recherches Ethnographiques). Bratislava 1962. 182 s. – Edícia Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV. Zv. 3, Rad 1. Príručky – Pozn. Bibl. Zozn. vyobrazení. Rus. a franc. res.
• Pastierstvo v oblasti Vysokých Tatier. Bratislava 1967. 128 s. Obr. Kresby. Bibliogr. Zoznam informátorov. Slovník náreč. a odbor. pastier. výrazov. Franc. res. – Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry, zv. I.
• Československá vlastivěda, diel III. Lidová kultura. Ed. A. Melicherčík. Praha 1968. J. Podolák: Zemědělství, s. 392 – 416
• Kolektív, Horehronie I. – Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnanie. Ved. redak. Ján Podolák. Bratislava 1969. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo a pastierstvo (Landwirtschaft und Hirtenwesen), s. 15 – 173. Nem., franc. res. – Odmenené cenou SAV.
• Viehwirtschaft und Hirtenkultur. Ethnographische Studien. Ed. Lászlo Földes. Budapest 1969. – J. Podolák: Die Überwinterung auf den Salaschen im Berggebiet der Mittelslowakei, s. 323 – 344.
• Etnografický atlas Slovenska – Projekt a dotazník. Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1970. J. Podolák: Pastierstvo a chov dobytka. (Hirtenwesen und Viehzucht), Diel B, Dotazník I, s. 179 – 267, J. Podolák (spoluaut.) Poľnohospodárstvo (Landwirtschaft), s.15 – 178, J. Podolák (spoluaut.) Transport, s. 273 – 312.
• Die slowakische Volkskultur. Ed. E. Horváthová a V. Urbancová. Bratislava 1972. – J. Podolák: Traditionelle Formen der Landwirtschaft, s. 13 – 37. Methoden der Viehzucht, s. 38 – 51.
• Getreidebau in Ost –  und Mitteleuropa. Ed. I. Balassa. Budapest 1972. – J. Podolák: Alte Rodungsverfahren und Brandwirtschaft in der Slowakei, s. 143 – 177.
• Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. a redig. Ján Podolák. Košice 1972. 315 s., 204 čiernobielych a 31 farebných vyobr. Rus a nem. res.
• Land Transport in Europa. Ed. by A. Fenton, J. Podolák and H. Rasmussen. Copenhagen 1973, s. 514.
• Vajnory. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1978. 476 s. Res. a zozn. obr. v jaz. rus., nem., angl. a franc.
• Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. (Traditionelle Schafzucht in der Slowakei.) Bratislava 1982. 232+86 ilustr. Súb. obs. a res. rus. a nem.
• Polomka. Ed. J. Hozák. Martin 1982. – J. Podolák: Tradičné spôsoby získavania obživy (Traditionelle Weisen der Ernährungssicherung), s. 216 – 243.
• Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Aut.: Ján Podolák a kol. Košice 1985. 621 s. – J. Podolák: Pestovanie poľnohospodárskych plodín (Cultivation of agricultural plants), s. 125 – 195. Rus., ang., ukr. res. Fot. Grafy.
• Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1986. 360 s. Res. rus., nem., a franc.
• Rača. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Zost. obr. časti Magdaléna Paríková. Bratislava 1989. 308 s. Ilustr. Zozn. inf. zozn. obr. a res. rus., nem., angl. a franc.
• Etnografický atlas Slovenska (Ethnographischer Atlas der Slowakei). Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1990. – J. Podolák: Chov hospodárskych zvierat (Viehzucht). Texty a mapy, s. 20 – 22 (mapy č. 2, 5, 10, 11, 12, 13, 14 a 15) a Teritoriálno-hospodárska organizácia, s. 64 (mapy č. 20 a 22).
• Ján und Alojz Podolák: Hirten und Herden – Schafhaltung in der Slowakei. Katalog der Ausstellung. Kittsee (Osterreich – Burgenland) 1991, 88 s.
• J. Podolák: Die traditionelle Schafhaltung in der Slowakei. (Studia folkloristica et ethnographica, 31). Debrecen 1992. 110 s.
• Etnokultúrny vývoj na južnom Slovensku: Na území medzi dolným Váhom a Ipľom. (Die etnokulturelle Entwicklung in der Südslowakei). Bratislava 1992. 172 s. Mp. pozn., súbež. obs. nem., zozn. aut., lit. angl., maď., a slov. – J. Podolák: Výskum etnokultúrneho vývoja v okrese Komárno – Ciele, problémy a východiská (Forschung etnokultureller Entwicklung – Ziele, Probleme, Ausgangspunkte), s. 5 – 12; J. Podolák: Poľnohospodárski kolonisti na okolí Hurbanova (Landwirtschaftliche Kolonisten in der Umgebung von Hurbanovo), s. 115 – 119; J. Podolák – M. Paríková: Stručná charakteristika skúmaných obcí (Kurze Charakteristik erforschter Gemeinden), s. 41 – 54. Nem. res.
• Ethnographic Atlas of Slovakia. Translations and explanations of textes. Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1994. – J. Podolák: III. Livestock Production, s. 62 – 67.
• Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I – II. (Enzyklopedie der Volkskultur in der Slowakei.) Ed. Ján Botík a Peter Slavkovský. Bratislava 1995. – J. Podolák autor hesiel v častiach Teória a dejiny národopisnej vedy a Materiálna kultúra.
• J. Podolák a kol.: Heľpa. Vlastivedná monografia obce. Martin 1999. 251 s.
• Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. (Traditionelle Landwirtschaft in der Slowakei). ASCO art and  science. Bratislava 2008. 440 s., angl. res.
• Ján Podolák, Katarína Nováková a kol.: Ružindol. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Ružindol a Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií UCM v Trnave 2009. 206 s., angl. res.
• Ján Podolák (ed.): Dolná Súča. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Dolná Súča. 2011. 412 s., angl. res.
• J. Novák, J. Podolák, I. Zuskinová, M. Margetín: Po stopách valachov v Karpatoch (Monografia). Tribun EU, s.r.o.  Brno 2013.  280 s., angl.res.^[7]

Ocenenia vedeckej a pedagogickej činnosti

• Medzinárodná „Herderova cena“, Univerzita Viedeň, 1974 („za vedecký prínos a príspevok k mierovému spolužitiu“).
• „Cena mesta Bratislavy“ (za kolektívne monografie prímestských obcí Bratislavy), 80. roky 20. storočia
• „Národná cena Slovenskej republiky“. Udelila SNR 1991, člen kolektívu autorov Etnografického atlasu Slovenska.
• „Cena vlády Slovenskej republiky“ za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995, člen kolektívu.
• „Cena G. Pitrého“, Inštitút antropológie Univerzity Palermo, 1969 a 1995, člen kolektívu. „Strieborná medaila Univerzity Komenského“. Bratislava 1996.
• „Pamätná medaila prezidenta Slovenskej republiky“ (za výsledky v oblasti vedy), 1996.
• „Cena Jána Mjartana“, Národopisný odbor Matice slovenskej, 1996.
• „Pamätná medaila Matice slovenskej“ (za dlhoročné výskumy Slovákov v zahraničí), 1996.
• Udelenie čestného občianstva obce Heľpa, 1999, (za výskumy a zostavenie monografie obce Heľpa).
• Udelenie čestného občianstva obce Dolná Súča, 2006, (za dlhodobý kontinuálny výskum obce).
• „Veľká medaila sv. Gorazda“ („za celoživotnú prácu na rozvoji slovenského vysokého školstva a výrazný podiel pri budovaní UCM v Trnave“). Minister školstva SR, 2002.
• „Cena Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied“, Matica slovenská, 2006
• „Zlatá medaila Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave“, Trnava 2006
• Štátne vyznamenanie „Rad Ľudovíta Štúra“. Udelil prezident SR, 2006
• „Zlatá medaila sv. Cyrila a Metoda“, Matica slovenská 2013, za celoživotný prínos v oblasti historických vied^[2]

Osobný život

Prvá manželka Magdaléna rod. Hrabovcová (1933 – 1971), pracovala ako zodpovedná redaktorka vo vydavateľstve Tatran. Druhá manželka Katarína rod. Pálková (nar. 1943), doc. PhDr. CSc., posledné pracovisko Filozofická fakulta UK v Bratislave, vedúca Katedry kulturológie.

Syn Peter (1955), RNDr. CSc. je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV v Bratislave. Syn Andrej (1974), Ing. je elektrotechnik, odborný pracovník vývoja a výskumu v Norimbergu.^[2]

Referencie