Docent - Encyklopédia

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Docent
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Docent pozri Docent (rozlišovacia stránka).

Docent (z lat. docens – „vyučujúci“, teda z particípia od docere – „učiť, vyučovať“[1]; skratka doc.) je vedecko-pedagogická alebo umelecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského pedagóga a zároveň označenie nositeľa takejto hodnosti. Hodnosť (alebo činnosť) docenta sa označuje tiež ako docentúra.[2] Na Slovensku je podmienkou jej získania úspešné absolvovanie habilitačného pokračovania v príslušnom odbore, t. j. habilitácia. Titul docenta priznáva rektor.

Česko-Slovensku až do vyhlásenia zákona č. 58/1950 Zb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách 3. júna 1950 platilo rozlišovanie medzi vedecko-pedagogickými hodnosťami súkromný docent (staršie privátny docent) a honorovaný docent, zdedené z rakúsko-uhorskej zákonnej úpravy. Súkromný docent bol vysokoškolský pedagóg, ktorý habilitáciou získal od profesorského zboru príslušnej fakulty právo verejne prednášať na vysokej škole (venia docenti) v odbore, pre ktorý bol habilitovaný, ale s vysokou školou nemal zamestnanecký pomer (tzn. bol externým prednášajúcim).[3] Za svoju prácu na škole mu neprislúchal riadny plat, no dostával kolegiálne taxy od svojich poslucháčov.[4] Hodnosť honorovaného docenta udeľoval profesorský zbor danej fakulty bez habilitácie. Bol zamestnancom fakulty a spravidla viedol špecifické prednášky a praktické cvičenia, ktoré nezabezpečovali profesori fakulty.[5] Zákonom č. 58/1950 Zb. boli obe hodnosti zlúčené a docentúru udeľoval minister školstva.[6]

Referencie

  1. Králik, Ľubor (2015), „docent“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 129, ISBN 978-80-224-1493-7 
  2. Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „docentúra“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=docentúra&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8#, dost. 2019-01-22 
  3. Pavlík, Ondrej, ed. (1985), „súkromný docent“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2, P – Ž (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 334 
  4. Čečetka, Juraj (1943), „Docent“, Príručný pedagogický lexikon, I., Turčiansky Svätý Martin: Kompas, str. 189 
  5. Pavlík, Ondrej, ed. (1984), „honorovaný docent“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 1, A – O (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 307 
  6. § 27 zákona č. 58/1950 Sb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách. Sbierka zákonov republiky Československej. Vydaná dňa 3. júna 1950, ročník 1950, čiastka 27, s. 118. (dost. 2019-01-22)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Docent




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


...