A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Francisci-Rimavský | |
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik | |
Narodenie | 1. jún 1822 Hnúšťa, Malohont, stolica Gemersko-Malohontská, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 7. marec 1905 (82 rokov) Martin, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Ján Francisci-Rimavský |
Ján Samuel Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, teológ, spolupracovník Ľudovíta Štúra a predovšetkým Štefana Marka Daxnera.[1]
Životopis
Pochádzal z remeselníckej rodiny Jána Francisciho a jeho manželky Márie rodenej Chrapan. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý spolu so Štefanom Markom Daxnerom významne ovplyvnil Francisciho filozofické myslenie.[1] V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu.
Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej stolice Gustáva Fáya.
Spolu s Daxnerom a Bakulinym sa zúčastňuje liptovsko-mikulášskeho zhromaždenia.[2]
V roku 1848 so upraviť | upraviť zdroj
Uchádzal sa o priazeň prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej, dcéry slovenského zakladateľa družstevníctva a národného buditeľa Samuela Jurkoviča. Do lásky zasiahli štúrovci a Francisci bol nútený pred láskou uprednostniť národ (vo svojom životopise však píše, že ho Anna Jurkovičová nechcela). Anička Jurkovičová sa napokon vydala za Jozefa Miloslava Hurbana. Francisci si zobral mladú slečnu Amáliu, dcéru komorného nadlesného. Ich stretnutie opísal vo svojom životopise nasledovne: „Hneď pri prvom stretnutí sa s Amáliou pocítil som dobrý dojem, ktorý na mňa urobila, a pozoroval som i pri nej, že som jej nie celkom ľahostajný.“[1][3]
- Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária Francisci, rod. Chrapanová (1804 – 1875).
- Mal dvoch bratov.
- Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov:
- Starší syn Miloslav Francisci bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských operiet.
- Mladší syn Fedor Francisci (1855 - 1938) bol gymnaziálnym učiteľom v Rusku. Jeho manželkou bola Vera Konstantinovna Francisci (rod. Karatygina)
- Vnuk Sergej Fedorovič Francisci (* 12. apríl 1884, Kostroma – † 13. marec 1956, Moskva). Jeho manželkou bola Anna Ivanovna Francisci (rod. Moskvinová, * asi 1888 – † 16. december 1946).
- Vnuk Dmitrij Fedorovič Francisci (* 25. september 1885 - † asi 1935 až 1940). Jeho manželkou bola Ksenia Nikolajevna Francisci (neskôr Ušakovová, rod. Bolotova (* 20. júl 1901, Odesa – † 1987)
- Vnuk Leonid Fedorovič Francisci (* 1884 – † 8. september 1915). Padol na bojisku Prvej svetovej vojny kdesi v Lotyšsku.
- Vnučka Jelena Francisci (* 29. január 1891, Moskva - † 195?, Moskva)
- Vnučka Ľudmila Francisci (* 1897, Moskva - † ? v detstve, Moskva)
- Pravnuk Sergej Dmitrievič Ušakov-Francisci (* 20. jún 1921, Černovice - † 30. máj 1982, Omsk). Jeho manželkou bola Anna Jakovlevna Ušakovová (rod. Majer, * 1930 – † 2008).
- Pravnuk Vladimír Dmitrievič Ušakov-Francisci (* 1924, Černovice - † 2005, Liepaja)
- Prapravnuk Vladimir Sergejevič Ušakov
- Prapravnuk Stanislav Francisci (* 1950, Omsk - † 2016)
- Praprapravnuk Gleb Francisci (* 1977, Liepaja - )
- Praprapravnuk Timur Francisci (* 1979, Liepaja - )[4]
Tvorbaupraviť | upraviť zdroj
Podľa Encyklopédie spisovateľov Slovenska[5] je ťažiskom Francisciho tvorby poézia a próza, a patrí k vôbec prvým prejavom štúrovskej spisovnej slovenčiny (autori dodávajú, že v porevolučnom období svoj talent už nerozvíjal). Zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Spolupodielal sa na vydaniach Dobšinského a Škultétyho zbierok. Ako uvádza L. Šutor, dôvod prečo je Francisciho tvorba menej známa je to, že ho zatienili mená ako Kráľ, Botto, Sládkovič.[6] V knihe Dejiny slovenskej literatúry[7] je osobnosť Jána Francisciho zaradená k ostatnej tvorbe do konca matičných rokov na pomedzí romantizmu a realizmu. Autori Dejín pripomínajú, že kým Štúr bol vedúcou osobnosťou v Bratislave, Francisci zase v Levoči (a napokon táto osobnosť nahradila aj Štúra po jeho smrti). Autori oceňujú jeho literárny prínos predovšetkým v zbieraní rozprávok, piesní a porekadiel v Prostonárodnom zábavníku (1842-43) a následnom vydaní Slovenských povestí (1845). To oceňujú aj autori rozhlasového profilu o Franciscim a dodávajú, že práve Francisci založil na Slovensku (ešte pred Pavlom Dobšinským) tradíciu rozprávkových zbierok a žáner rozprávky tiež teoreticky reflektoval.[6] Autori Dejín slovenskej literatúry[7] dodávajú, že práve rozprávky tvorili pre Francisciho, ale aj Janka Kráľa a Jána Botta „celú filozofiu o nadaní, mravnom charaktere a túžbach slovenského ľudu“.[1]
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. Jaroslav Vlček uvádza Francisciho ako prvého štúrovca, ktorého „verše zaspievali hudbou slovenských krakoviakov, našich srdečných trávnic…“, teda autora, ktorý popri Jankovi Matuškovi, ako vôbec prvý písal lyrické spevy, napr. Svojim vrstovníkom.[8] Imrich Sedlák vo svojich Dejinách slovenskej literatúry I. venoval Franciscimu samostatné encyklopedické heslo a pripomína, že vynikal veľkou aktivitou a ako prvý publikoval verše v novoustanovenej slovenčine.[9] Vajanský, ktorého cituje Dalimír Hajko, zdôrazňuje, že v prípade celej štúrovskej a post-štúrovskej generácie ide o číre poetické pokusy so silným oduševnením, no zriedkakedy sa transformujú do formy, ktorá je adekvátna teoretickým úvahám. To podľa Hajka vyplýva z pomerne malej rozvinutosti vedeckého myslenia v slovenskom 19. storočí a metodologickou neujasnenosťou a taktiež pre dôraz na popularizačný a osvetársky charakter tvorby v kontexte historických okolností[10] oduševnelých snáh o formovanie moderného národa. Naivita je podľa autorov u Francisciho spojená s odmietnutím irónie za cenu objavenia posvätnosti pátosu.[1]
V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom.
V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na literárnu produkciu.
Venoval sa tiež recenzistike a prekladal tiež Wiliama Shakespeara, nemeckého revolucionára Henryho Börnsteina či poľského dramatika Aleksandra Fredu.[1]
Významným prínosom Francisciho predovšetkým pre národné dejiny je jeho Vlastný životopis,[2] v ktorom rekapituluje podstatné momenty národného hnutia a taktiež Črty z doby moysesovskej,[11] kde vzdáva hold nielen Moyzesovi, ale opisuje tiež podrobne udalosti spojené s Memorandom slovenského národa (Francisci 1897).[1]
Filozofické a politické postojeupraviť | upraviť zdroj
Podľa vlastného životopisu Francisci vyštudoval kurz, kde sa prednášali vysokoškolské predmety filozofické a teologické; gréčtina, hebrejčina a úvod do Nového zákona a jeho výkladu. Sám však dodáva, že už vtedy bola jeho pozornosť a pracovitosť na inšie obrátená. Filozof Dalimír Hajko pripomína s nadväznosťou na Varrossovú, že Francisci aj Daxner nadväzovali na tú ideovo-politickú líniu, ktorú pred revolúciou predstavovali názory Štúra a Hurbana v otázke filozofie dejín a vytvárali syntézu herderovského vplyvu, mesianizmu (skvelá budúcnosť národov) a hegelianizmu (duch národa). Duch ľudstva sa prejavuje prostredníctvom aktivity konkrétneho národa, v rámci ktorej sa objektivizuje, pripomína tento koncept Hajko.[12]
U Jána Francisciho môžeme rekonštruovať aj otázku zmyslu historického procesu. Francisci sa vo svojich prácach – podľa Dalimíra Hajka – síce len zriedka zmieňuje o pokroku priamo, tieto myšlienky však možno v jeho textoch nájsť okrajovo, a to v kontexte materiálneho zabezpečenia slovenského národa. Podľa Dalimír Hajka bol kontakt s nemeckou klasickou filozofiou u Francisciho iba sprostredkovaný (pravdepodobne cez Štúra, čo dokazuje aj vyššie uvedený citát zo životopisu). Napriek tomu možno konštatovať, že jadro rekonštruovaného filozofického odkazu Francisciho tvorí syntéza hegelovsky a herdovsky orientovaného pohľadu na dejiny a spoločenský pokrok. To dokazujú aj Francisciho názory na slovenské dejiny, keď v súvislosti so Štúrom hovorí, že Slovanstvo a Slovenstvo zahynúť nesmú, ale musia sa rozvíjať v rámci historického vývinu človečenstvo.
Hajko tiež poukazuje na Francisciho zdôrazňovanie nielen ducha národa, ale aj „ducha ľudstva“. To Francisciho taktiež zaraďuje do akejsi tretej, syntetickej alternatívy v rámci štúrovského hnutia, do tej kategórie štúrovcov, ktorí uvažovali nielen národne, ale čiastočne aj internacionálne a humanisticky.[13][1]
Poctaupraviť | upraviť zdroj
- Pomník Ján Francisci Rimavský, Hnúšťa
- Pomník Ján Francisci, Hnúšťa
- Pomník M.M. Bakulíny a J. Francisci Rimavský
- Hrob na Národnom cintoríne
Matica slovenská (resp. Slovenský literárny ústav Matice slovenskej; docenti Parenička a Lomenčík, dr. Perný a ďalší), pripomenula Francisciho kultúrno-literárny, filozoficko-politický a historický odkaz na vedeckej akcii Janko Kráľ a štúrovci v Novohrade a Honte,[14] ktoré bolo zorganizované pod vedením docenta Júliusa Lomenčíka v Lučenci.
Matica slovenská si Francisciho 200. výročie pripomína aj v jeho rodnom meste Hnúšťa za prítomnosti predsedu Matice slovenskej.[15]
Dielaupraviť | upraviť zdroj
- 1844 – Ohlas, báseň
- 1844 – Janko Podhradský, historická próza
- 1844 – Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
- 1845 – Slovenské povesti, 1. diel, Levoča
- 1868 – Vzájomné pomocnice, Budapešť
- 1871 – Poviedky pre slovenské dietky, Martin
- 1871 – Zornička, Martin
- 1889 – Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní, Martin
- 1895 – Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (1870 – 1894) jeho jestvovania, Martin
- 1897 – Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín
- 1899 – Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843, Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665
- 1899 – Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci", Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721
- 1904 – Vlastný životopis, Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)
Preklady:
- 1871 – Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin
- 1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin
- 1880 – Fredro, A. : Dámy a husári, Martin
- 1900 – Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin
- 1900 – Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin
- 1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b c d e f g h i j PERNÝ, Lukáš. Janko Francisci online. Matica slovenská, 2022-03-07, cit. 2022-04-06. Dostupné online.
- ↑ a b FRANCISCI, J.: Vlastný životopis, 1905, Dostupné online https://zlatyfond.sme.sk/dielo/988/Francisci_Vlastny-zivotopis/1
- ↑ Ján Francisci: Vlastný životopis (Vlastný životopis) - elektronická knižnica online. zlatyfond.sme.sk, cit. 2022-04-06. Dostupné online.
- ↑ Aké boli ďalšie osudy potomkov Janka Francisciho v Rusku? online. HistoryWeb.sk, cit. 2020-04-20. Dostupné online.
- ↑ Pišút 1984, s. 147
- ↑ a b Ján Francisci Rimavský (1822-1905) online. rtvs.sk, cit. 2022-05-24. Dostupné online.
- ↑ a b Pišút 1984, s. 299 – 301
- ↑ Vlček 1933, s. 160
- ↑ Sedlák 2009, s. 367
- ↑ Hajko 2001, s. 40
- ↑ FRANCISCI, J.: Črty z doby moysesovskej, 1897. Dostupné online: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/989/Francisci_Crty-z-doby-moysesovskej/1
- ↑ Hajko 2001, s. 44
- ↑ Hajko 2018, s. 168
- ↑ TOMKOVÁ, Tatiana. V Lučenci si pripomenuli Janka Kráľa a štúrovcov v Novohrade a Honte online. 2022-05-13, cit. 2022-06-17. Dostupné online.
- ↑ TOMKOVÁ, Tatiana. 200 rokov od narodenia kapitána slovenských dobrovoľníkov v Hnúšti online. 2022-06-03, cit. 2022-06-17. Dostupné online.
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- BOTTO, Július: Ján Francisci : nákres životopisný. Rimavský Sobota : Miestny odbor Matice slovenskej, 1922.
- ELIÁŠ, Michal (ed.): Listy Jána Francisciho 1. Martin : Matica slovenská, 1990, 276 s. ISBN 80-7090-067-7
- FRANKOVÁ, Libuša: Ján Francisci-Rimavský (1822-1905) : politik a národovec, predstaviteľ vznikajúceho moderného slovenského meštianstva. Prešov : Centrum antropologických štúdií, 2010, 161 s. ISBN 978-80-89450-00-8
- ŽILÁK, Ján: Ján Francisci-Rimavský - genealógia rodu. Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 2000, 43 s. ISBN 80-968341-6-9
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Francisci-Rimavský
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ján Francisci-Rimavský
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Francisci-Rimavský
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Záznam o krste v matrike evanjelického cirkevného zboru v Hnúšti, pokrstený ako Joannes-Samuel Francisci
- Životopis a pôvod mena: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/988/Francisci_Vlastny-zivotopis/1
- Plné texty diel J. Francisciho
- FRANCISCI, J. / Slovenskie povesťi z r. 1845 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- FRANCISCI, J. / Poviedky pre slovenské dietky z r. 1871 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Janko Francisci mal potomstvo v Rusku
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk