Grunge - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Grunge

Grunge
Pôvod v štýlochalternatívny rock, hardcore punk, heavy metal, punk rock, hard rock, noise rock
Kultúrne pozadiepolovica 80. rokov – Seattle, Spojené štáty americké
Typické nástrojeelektrická gitara, basová gitara, bicie, spev
Všeobecná popularitaVysoká v priebehu deväťdesiatych rokov, v menšej miere dodnes
Odvodené štýlypost-grunge, nu metal

Regionálne scény
Kalifornia, Oregon, Washington
Iné témy
alternatívny metal
---- Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Grunge (výslovnosť ), občas nazývaný aj Seattle sound, podľa miesta svojho vzniku) je štýl alternatívneho rocku, ktorý sa objavil v polovici 80. rokov 20. storočia v americkom štáte Washington, predovšetkým v oblasti Seattlu. Ranné grungeové hnutie sa točilo okolo nezávislého hudobného vydavateľstva Sub Pop zo Seattlu, avšak začiatkom 90. rokov sa jeho popularita rozšírila; grungeové počiny vznikali v Kalifornii i iných častiach Spojených štátov amerických a dali tak vzniknúť silnej fanúšikovskej základni a pripútali pozornosť veľkých nahrávacích spoločností, ktoré začali z grungeovými skupinami podpisovať zmluvy.

Grunge získal komerčný úspech v prvej polovici 90. rokov, predovšetkým vďaka nahrávkam skupín Nirvana (Nevermind), Pearl Jam (Ten), Soundgarden (Badmotorfinger), Alice in Chains (Dirt), a Stone Temple Pilots (Core). Úspech týchto skupín dopomohol k väčšej obľube alternatívneho rocku a spravil z grungeu jednu z najpopulárnejších odnoží tvrdého rocku tej doby.[1] Napriek tomu, že do konca 90. rokov sa väčšina grungeových kapiel rozpadla alebo skončila v ústraní, ich vplyv neprestáva ovplyvňovať modernú rockovú hudbu.

Grunge obyčajne v sebe miesi prvky punk rocku a heavy metalu, ako sú skreslená elektrická gitara používaná v oboch žánroch, aj keď niektoré kapely tiahnu väčšmi k jednému či druhému žánru. Po hudobnej stránke zdieľa s punkom surový zvuk a podobnú textovú náplň.[1] Avšak, používa taktiež oveľa pomalšie tempo, nesúzvučné harmónie a komplexnejšiu inštrumentáciu – čo je pozostatok heavy metalu. Texty sú typicky plné zlosti, dotýkajúce sa zväčša takých tém ako je spoločenská odcudzenosť, apatia, uzavretosť a túžba po slobode.

Koncom 80. rokov sa grungeové kapely dostali do povedomia stredného prúdu populárnej hudby. Soundgarden bola prvou grungeovou skupinou, ktorá podpísala zmluvu z veľkou nahrávacou spoločnosťou, keď sa v roku 1989 pripojili k A&M Records. K úpadku štýlu prispeli viaceré príčiny. V polovici 90. rokov sa mnohé grungeové skupiny buď rozpadli alebo sa utiahli do úzadia. Líder skupiny Nirvana Kurt Cobain, časopisom Time vyhlásený za „Johna Lennona swingujúceho Severozápadu“, bol úspechom neúnosne sužovaný a „bojoval zo závislosťou na heroíne, než v roku 1994 vo veku 27 rokov spáchal samovraždu“.

Pôvod názvu

Mark Arm, spevák skupiny Green River, ktorému sa obyčajne prikladá zavedenie pojmu „grunge“ v súvislosti so špecifickým hudobným štýlom.

Pojem grunge síce použil prvýkrát už v roku 1978 spisovateľ Paul Rambali v časopise NME opisujúc komerčný gitarový rock,[2] avšak použitie v súvislosti s týmto druhom hudby sa zvyčajne prikladá Markovi Armovi, spevákovi skupiny Green River—a neskoršie Mudhoney. Arm prvýkrát použil tento pojem v roku 1981, keď napísal list pod svojím pravým menom Mark McLaughlin do seattleského zinu Desperate Times, kritizujúc svoju vlastnú kapelu Mr. Epp and the Calculations ako „Pure grunge! Pure noise! Pure shit!“ (Čistá špina! Čistý lomoz! Čisté sračky!)[3] Clark Humphrey, prispievateľ do Desperate Times, cituje tento článok ako prvé použitie tohto pojmu v súvislosti s kapelou zo Seattlu, a spomína tiež, že v rokoch 1987 – 1988 Bruce Pavitt zo Sub Pop spopularizoval tento pojem ako hudobnú nálepku pri rôznych príležitostiach, keď opisoval Green River.[4]

Niekoľko rokov nato Arm povedal, že „grunge som samozrejme nevymyslel ja, ale prevzal som tento pojem od niekoho iného. Toto pomenovanie sa už používalo v Austrálii v polovici 80. rokov v súvislosti so skupinami ako King Snake Roost, The Scientists, Salamander Jim a Beasts of Bourbon.“[5] Arm používal grunge predovšetkým ako opisný pojem a nemyslel tým samotný hudobný žáner ako taký, no napriek tomu sa tento termín ustálil ako pomenovanie punk-metalového hybridu zo Seattleskej hudobnej scény.[6]

Niektorým grungeovým kapelám, napríklad Pearl Jam či Alice in Chains, sa tento pojem príliš nepozdával a svoju muziku označovali ako rock and roll.[7][8][9]

Charakteristické znaky

Inštrumentálna stránka

Výstava v múzeu venovaná hudobnej scéne zo Seattlu; medzi vystavenými exponátmi sú dve obálky albumov skupiny Nirvana.

Grunge možno vo všeobecnosti charakterizovať mútnym gitarovým zvukom spolu s hustým a rozvinutým vysokým tónom v strednom tempe, vysokou mierou skreslenia a používaním zosilňovacích gitarových efektov. Niektorí gitaristi nezriedka niekoľko fuzz pedálov pospájajú dohromady a pripoja ich na zosilňovač.[10] Používaním efektových pedálov sa grungeoví gitaristi chceli odlíšiť od drahých štúdiových efektov využívaných v iných rockových odnožiach. Grungeoví gitaristi hrali hlasito, napríklad pôvodný zvuk Cobainovej gitary pochádzal z nezvyčajného setu štyroch 800 wattových PA systém zosilňovačov. Tiež používali efekty pre gitarovú spätnú väzbu. Grungeoví gitaristi boli ovplyvnení surovým, primitívnym zvukom punku a preferovali „...energiu a nedostatok jemnosti pred technikou a precíznosťou“; najväčší vplyv mali the Sex Pistols, The Dead Boys, Neil Young (Rust Never Sleeps,strana dva, nahrávka „Hey Hey, My My (Into The Black)“), The Replacements, Husker Du, Black Flag a The Melvins.[11] Grungeoví gitaristi často podlaďovali svoje inštrumenty pre dosiahnutie nižšieho, hutnejšieho zvuku.[10] Kategoricky odmietali virtuózne a veľmi komplexné gitarové sóla, ktoré boli ústrednou súčasťou heavymetalových skladieb, a namiesto toho mali radšej melodické bluesom inšpirované sóla, zameriavajúc sa na „skladbu, nie na sólo“.[12] Jerry Cantrell zo skupiny Alice in Chains tvrdí, že sóla majú slúžiť piesni, a nie vyzdvihovať gitaristove technické zručnosti.[13] Namiesto honosných metalových hrdinov grunge vsádza na „gitarového antihrdinu“ typu Cobain, ktorý sa o zdokonaľovanie svojej hry na inštrument len málo zaujíma.[11]

Grunge miesi prvky hardcore punku a heavy metalu, aj keď niektoré kapely tiahnu väčšmi k jednému či druhému žánru. Po hudobnej stránke zdieľa s punkom surový zvuk a podobnú textovú náplň.[1] Avšak, používa taktiež oveľa pomalšie tempo, nesúzvučné harmónie a komplexnejšiu inštrumentáciu – čo je pozostatok heavy metalu. Niektorí jedinci spájaní s vývojom grungeu, napríklad producent Sub Pop a The Melvins Jack Endino, vysvetľujú vplyvy tvrdého rocku (napríklad skupín typu Kiss) ako „hudobnú provokáciu“. Grungeoví umelci síce považujú takéto skupiny za „gýčovité“, napriek tomu ich majú radi; Buzz Osborne zo skupiny the Melvins to chápe ako pokus vidieť, aké šialené kúsky kapely môžu robiť a pritom zožať úspech.[14] Počiatkom 90. rokov sa štandardom žánru stáva formát skladby „stop-štart“ od Nirvany.[1] Allmusic označuje grunge za „hybrid heavy metalu a punku“.[1] Klávesy sa síce v grunge obyčajne nevyužívajú, seattleská skupina Gorilla sa však kontroverzne postavila voči konvenčnej gitarovej schéme, využívajúc vo svojej tvorbe Vox organ.[15]

Podľa časopisu The Atlantic štyri hlavné typy grungeového spevu predstavujú Layne Staley z Alice in Chains, nazývaný „najviac nezabudnuteľný hlas“ žánru kvôli jeho „schopnosti zachytiť silu a zraniteľnosť“; Kurt Cobain z Nirvany, ktorý dokázal revať aj spievať melodicky v rámci jednej skladby ako John Lennon; Chris Cornell zo Soundgarden, ktorý „kvílil a spieval vo výškach“ ako Robert Plant; a Eddie Vedder z Pearl Jam, ktorý „...kombinoval prirodzený barytónový štýl Jima Morrisona s ďalšími punkovými a rockovými vplyvmi“.[16]

Motívy textov

Grungeové texty sú typicky plné pocitov zlosti, úzkosti, dotýkajú sa tém ako spoločenské odcudzenie, apatia, uzavretosť a túžba po slobode. Takéto zameranie má na svedomí množstvo faktorov. Mnohí grungeoví hudobníci tak vyjadrovali všeobecné rozčarovanie zo spoločnosti a taktiež nesúhlas zo spoločenskými predsudkami. Podobná tematika nesie spoločné znaky s motívmi punk-rockových hudobníkov.[1] Hudobný kritik Simon Reynolds v roku 1992 povedal, že „v tejto kultúre napospol existuje pocit vyhorenia. Decká sú deprimované z budúcnosti“.[17] Humorná stránka grungeu obyčajne paroduje glam metal— napríklad skladba „Big Dumb Sex“ od Soundgarden—a iné formy populárnej rockovej hudby 80. rokov.[18] Tematická náplň grungeových textov–„rozpadnuté domovy, drogová závislosť a sebapohŕdanie“ ostro kontrastovala z glammetalovýmil textami Poison, ktoré opisujú „život v rýchlom slede“.[19]

Vizuálne prvky

Grungeové koncerty boli známe priamočiarymi, energickými vystúpeniami. Grungeové kapely odmietali spletité a nákladné predvádzanie sa mnohých hudobných žánrov, ako sú používanie laserovej show, pyrotechniky a iných vizuálnych efektov nesúvisiacich s hraním hudby. Obyčajne sa vyhýbali „pódiovej teatrálnosti“ a divadelným prvkom.[19] Namiesto toho sa kapely snažili tváriť ako keby boli len miestnymi neznámymi skupinami. V dokumentárnom filme Hype! z roku 1996 Jack Endino povedal, že seattleské kapely boli nekonzistentnými koncertnými interpretmi, keďže ich prvoradým cieľom nebolo byť zabávačmi, len si jednoducho „zarockovať“.[14] Jednou z filozofií grungovej scény bola autenticita. Hudobný kritik a novinár Dave Rimmer píše, že z obrodou punkových ideálov a jednoduchosti, začiatkom 90. rokov „Cobain, a kopec jemu podobných deciek, dodal rock and rollu odvahu: Dokážete byť nefalšovaný, deň za dňom, rok za dňom, aby ste tak dokázali svoju autenticitu, dokážete žiť svojou muzikou?... A ak nedokážete, dokážete žiť s tým, že ste obyčajný pozér, falošník, zapredanec?“.[20]

Kárované flanelové košele, aké s obľubou nosievali grungeri

Grungeoví muzikanti v štáte Washington obyčajne nosili oblečenie jednak pochádzajúce z charitatívnych obchodov, taktiež používali oblečenie typické pre tento región (flanelové košele), a vôbec celkovo si potrpeli na neudržiavaný vzhľad a dlhé vlasy.[19] Ku grungeovej móde patrili roztrhané džínsy, vyťahané nohavice, topánky Dr. Martens, vojenské topánky, tričká s logami kapiel, vyťahané pletené svetre, dlhé a ovisnuté sukne, roztrhané pančucháče, dôchodcovské papuče, turistické topánky,[21][22][23] a ekologické oblečenie vyrobené z recyklovaných textílií alebo fair trade organickej bavlny.[24] Tento štýl avšak nevznikol ako vedomý pokus vytvoriť pôsobivú hudobnú módu; hudobný kritik Charles R. Cross povedal, že „ Kurt Cobain bol jednoducho príliš lenivý, aby si umýval vlasy“. Jonathan Poneman z časopisu Sub Pop napísal, že „takéto oblečenie je lacné, je trvácne, je svojím spôsobom nadčasové. Ide takisto proti všetkej tej blýskavej pôsobivosti existujúcej v 80. rokoch.“[17] V roku 1992 sa grungovej móde podarilo zožať komerčný úspech, ktorý mal vrchol koncom roku 1993 a začiatkom roku 1994.[21][25][26]

V roku 2014 časopis Vogue prišiel z tvrdením, že „Cobain si ľubovoľne vyberal z dámskeho i pánskeho šatníku, a jeho vzhľad alá seattleský sekáč osciloval medzi drevorubačským pracovným oblečením a dámskymi šatami zo 40. až 70. rokov. Bol to úplný opak namydlenej, nablýskanej módy 80. rokov v každom ohľade. V lajdáckych rifľoch a kvetinových šatách, obrátil na rub tvrdý zovňajšok klasického rebela a dal do pohybu ideu radikálnej, miléniovej dvojpohlavnosti.“[27] Cobainov štýl odievania „bol protikladom typického amerického macha“, pretože „docielil, že zrazu bolo v kurze vypadať vandrácky a nevábne, bez ohľadu na pohlavie.“[27] Hudobný a kultúrny kritik Julianne Escobedo Shepherd napísal, že Cobainova móda „nielenže spravila z výstrednosti niečo normálne, ale dokonca žiaduce.“[27]

Typickým znakom grafického dizajnu grungeových kapiel boli nekvalitné a úmyselne nekonvenčné obaly albumov, napríklad zámerne temné alebo nesprávne kolorované fotografie, koláže či kostrbaté písmo. Podobnými znakmi sa vyznačoval už punk-rockový dizajn, avšak v grungeovom období boli grafické úpravy ľahšie kvôli rozšírenosti počítačov a digitálneho spracovania obrazu. Tento štýl sa občas mimo hudobných kruhov nazýval 'grungeová typografia'.[28][29][30] Známym príkladom 'grungeového' experimentálneho dizajnu bol časopis Ray Gun, ktorého grafickú úpravu mal na starosti grafický dizajnér David Carson.[31]

História

Korene

Seattleská punk/metalová skupina The U-Men vystupujúca v domovskom meste.

Jedinečný zvuk grungeu je čiastočne výsledkom izolácie miestnej hudobnej scény. Ako poznamenáva Jonathan Poneman zo Sub Pop, „Seattle bol dokonalou ukážkou druhoradého mesta, kde existuje aktívna hudobná scéna úplne nepovšimnutá americkými médiami fixovanými na Los Angeles a New York.“[32] Mark Arm tvrdil, že izolácia znamená, že „tento roh mapy bol vskutku živelný a ošklbával nápady iných.“[33] Grunge sa vyvinul z miestnej punkrockovej scény, a bol inšpirovaný skupinami ako The Fartz, The U-Men, 10 Minute Warning, The Accüsed a Fastbacks.[14] Grungeový sound významne ovplyvnil tiež pomalý, tvrdý a špinavý štýl skupiny Melvins.[34]

Grunge ovplyvnilo aj množstvo hudobníkov, ktorí nepochádzali z oblasti pacifického severozápadu. Nirvanu ovplyvnili indierockové skupiny ako Scratch Acid a Butthole Surfers.[19] Alternatívne rockové skupiny zo severovýchodu Spojených štátov amerických, ako Sonic Youth, Pixies a Dinosaur Jr., mali nemenej význačný vplyv na žáner. Pod záštitou seattleských kapiel Sonic Youth „nevedomky vychovali“ grungeovú scénu a upevnili divoké postoje muzikantov.[35] Vplyv Pixies na Nirvanu si všimol aj Kurt Cobain, ktorý v rozhovore pre časopis Rolling Stone vyhlásil: „bol som spojený s tou skupinou tak pevne, že by som mal byť jej súčasťou – alebo aspoň viesť nejakú cover kapelu Pixies. Prevzali sme od nich zmysel pre dynamiku, najprv hrať jemne a potichu a nato hlasito a tvrdo.“[36] V auguste 1997 v rozhovore pre Guitar World Dave Grohl povedal: „Kurt, Krist a ja sme mali radi the Knack, Bay City Rollers, Beatles a Abbu, takisto ako sme milovali Flipper a Black Flag...Počúvate čokoľvek od Pixies a toto všetko tam je. Či dokonca “War Pigs„ od Black Sabbath –to je tam tiež: sila dynamiky. Nejako sme to domrvili s popovými piesňami, až nám z toho šibalo.“[37]

Rovnakou mierou, akou bol grunge ovplyvnený punkom a alternatívnym rockom, bol taktiež ovplyvnený heavy metalom z počiatku 70. rokov. Clinton Heylin, autor knihy Babylon's Burning: From Punk to Grunge, cituje Black Sabbath ako „pravdepodobne najviac všadeprítomný predpunkový vplyv na severozápadnej scéne“.[38] Nahrávkam Black Sabbath, ako aj nahrávkam kapiel, ktoré inšpirovali, možno pripísať na vrub sformovanie grungeového soundu.[39] Muzikológ Bob Gulla vyhlásil, že zvuk Black Sabbath „je možné počuť v podstate vo všetkých význačných grungeových kapelách ako sú Nirvana, Soundgarden a Alice in Chains“.[40] Takisto možno badať vplyv Led Zeppelin, najmä v dielach Soundgarden, o ktorých magazín Q prehlásil, že sú „otrokom rocku 70. rokov, ale pohŕdajú jeho otvoreným sexizmom a machizmom“.[41] Jon Wiederhorn z časopisu Guitar World napísal: „Takže čo presne je grunge?...Predstavte si superskupinu pozostávajúcu z Creedence Clearwater Revival, Black Sabbath a the Stooges, a ste pekne blízko.“[42]

Nahrávka losangeleskej hardcore punkovej skupiny Black Flag z roku 1984 My War, kde kapela miesi heavy metal so svojím tradičným zvukom, mala v Seattli veľký vplyv. Steve Turner z Mudhoney ju komentoval slovami „mnoho ľudí po celej krajine naštval fakt, že Black Flag spomalili...ale tu hore boli úplne super...boli sme z nich hotoví. Zneli čudne a popiči.“[43] Turner si vysvetľoval integráciu metalových prvkov do grungeu nasledovne: „Hard rock a metal neboli nikdy takými nepriateľmi punku, akým bol punk voči ostatným scénam. Tu to bolo niečo na spôsob 'Je nás tu iba dvadsať, ťažko nájsť skupinu, ktorú nenávidieť'“. Kapely zo seattleskej hudobnej scény počali mixovať metal a punk niekedy roku 1984; najväčšiu zásluhu na tejto fúzii si môžu pripísať The U-Men.[44]

Cosmic Psychos jedna z mnohých austrálskych skupín, ktoré mali vplyv na seattleskú scénu.

Surový, skreslený a intenzívny zvuk niektorých noiserockových skupín tiež vplýval na grunge. Možno sem zaradiť Killdozer z Wisconsinu, a osobitne sanfranciský počin Flipper, kapelu známu svoju pomalým a ponurým „noise punkom“. Zmes punku, heavy metalu a noise rocku skupiny Butthole Surfers mala zásadný vplyv na ranné grungeové diela, predovšetkým na nahrávky Soundgarden.[45] Viaceré austrálske skupiny, ako napríklad The Scientists, Cosmic Psychos či feedtime, sú považované za predchodcov grungeu; ich muzika ovplyvňovala seattleskú scénu pomocou stredoškolského rádiového vysielania Jonathana Ponemana zo Sub Pop a členov Mudhoney.[46][47]

Potom čo Neil Young odohral niekoľko koncertov z Pearl Jam a nahral s nimi spoločný album Mirror Ball, niektorí členovia novinárskej obce mu udelili titul „Krstný otec Grungeu“. Za týmto označením nestála len práca jeho skupiny Crazy Horse a pravidelné používanie skreslenej gitary—osobitne na albume Rust Never Sleeps—ale tiež jeho oblečenie a osobnosť.[48] Zvyčajne prehliadaný album Neurotica od Redd Kross mal podobne veľký vplyv; Jonathan Poneman o skupine povedal: „Neurotica mne a mnohým iným zo seattleskej hudobnej komunity zmenila život.“[49]

Počiatky

Za prapôvodnú grungeovú nahrávku možno označiť výberovku Deep Six, ktorú vydalo vydavateľstvo C/Z Records v roku 1986. Na albume sa objavili skladby šiestich interpretov: Green River, Soundgarden, Melvins, Malfunkshun, Skin Yard a The U-Men. Pre väčšinu z nich to bol ich prvý album, na ktorom sa objavili. Umelci mali „zväčša tvrdý, agresívny zvuk kombinujúci pomalšie tempá heavy metalu s intenzitou hardcoru“. Ako pripomína Jack Endino, „ľudia sa vypytovali 'Čo je toto za muziku? Nie je to metal, nie je to punk, čo to je?' Ľudia híkali 'heuréka! Všetky tieto kapely majú niečo spoločné.'“[43]

Bruce Pavitt, spoluzakladateľ vydavateľstva Sub Pop, pomocou ktorého pomohol spopularizovať grunge.

Neskoršie toho roku Bruce Pavitt vydal kompiláciu Sub Pop 100 a skupine Green River vydal EP Dry As a Bone v rámci svojho nového labelu Sub Pop. Pôvodný katalóg Sub Pop opisoval EP Green River ako „ultrauvoľnený GRUNGE, ktorý znivočil morálku celej generácie“.[50] Bruce Pavitt a Jonathan Poneman, inšpirovaní rôznymi regionálnymi hudobnými scénami, pomocou svojho labelu propagovali takzvaný „Seattle sound“, k čomu dopomáhala podobná produkcia a balenie albumov. Hudobný publicista Michael Azerrad síce pripúšťa, že ranné grungeové spolky ako Mudhoney, Soundgarden či Tad mali nesúrodý zvuk, poznamenáva však, že „objektívny pozorovateľ si musel všimnúť, že majú zjavne niektoré znaky spoločné.“[51]

Ranné grungeové koncerty mávali malú návštevnosť (niekedy ani nie tucet ľudí), ale obrázky fotografa zo Sub Pop Charlesa Petersona pomohli vytvoriť zdanie, že koncerty boli veľkou udalosťou.[52] Mudhoney, založená bývalými členmi Green River, bola vlajkovou loďou Sub Pop počas celej doby pôsobenia v rámci labelu, a bola predvojom seattleského grungeového hnutia.[53] Medzi ďalšie nahrávacie spoločnosti, ktoré propagovali grunge na pacifickom severozápade, patrili C/Z Records, Estrus Records, EMpTy Records a PopLlama Records.[14]

Grunge pritiahol pozornosť médií vo Veľkej Británii, keď Pavitt a Ponemam požiadali novinára Everetta Truea z britského plátku Melody Maker, aby napísal článok o miestnej hudobnej scéne. Tak sa grunge koncom 80. rokov stal známym aj mimo svojej pôvodnej oblasti a na miestne koncerty začalo odrazu chodiť viac ľudí.[14] Hudobnej tlači grunge odkazoval, že „sľubuje návrat k dojmu regionálnej, autorskej vízie amerického rocku“.[54] Popularita grungeu v umeleckom podzemí bola taká veľká, že kapely sa začali sťahovať do Seattlu a snažili sa napodobňovať zvuk pôvodných grungeových skupín. Steve Turner z Mudhoney povedal, že „to bolo vážne zlé. Falošné kapely sa objavovali ako huby po daždi, pochádzali z úplne iných podmienok než my.“[55] Dawn Anderson zo seattleského fanzinu Backlash pripomína, že okolo roku 1990 už boli mnohé miestne kapely unavené z humbugu okolo scény a dúfali, že pozornosť médií sa obráti iným smerom.[14]

Komerčný úspech

Nirvana koncertuje roku 1992 na predávaní cien MTV Video Music Awards.

Prvé kroky smerom k hudobnému strednému prúdu spravili grungeové kapely koncom 80. rokov. Soundgarden bola prvou kapelou, ktorá podpísala zmluvu s veľkou nahrávacou spoločnosťou; v roku 1989 sa pripojili k A&M Records. Alice in Chains a Screaming Trees boli ďalšími kapelami, ktorým sa podarilo získať zmluvu u veľkých spoločností. V dobe vydania svojej prvej nahrávky Bleach roku 1989 dostávala aj Nirvana, pôvodne pochádzajúca z mesta Aberdeen v štáte Washington, ponuky od veľkých labelov. Skupina nakoniec v roku 1990 podpísala zmluvu s Geffen Records. V septembri 1991 vydala svoju prvú nahrávku u veľkej spoločnosti, album Nevermind. Neočakávalo sa, že bude mať veľký úspech, maximálne na úrovni nahrávky Sonic Youth Goo, ktorú Geffen vydal rok predtým.[56] No keď vyšiel prvý albumový singel „Smells Like Teen Spirit“, zrazu sa strhla vlna záujmu o tento nový hudobný fenomén. Do Vianoc 1991 sa Nirvane (za týždeň), aj vďaka neustálemu vysielaniu skladby na MTV, podarilo predať z albumu 400 000 kópií.[57] V januári 1992 Nevermind vystriedal na špici hitparády Billboard 200 popovú nahrávku Dangerous od Michaela Jacksona.[58]

Hudobný priemysel bol úspechom Nevermindu zaskočený. Nevermind nielen spopularizoval grunge, ale tiež dokázal „kultúrnu a komerčnú životaschopnosť alternatívneho rocku ako takého.“[59] Michael Azerrad vyhlásil, že Nevermind symbolizoval „obrovskú zmenu v rockovej hudbe“. Glam metal, ktorý vtedy dominoval rockovej hudbe, zrazu stratil priazeň publika na úkor hudby, ktorá bola vnímaná ako autentická a kultúrne relevantná.[60] Vďaka grungeu sa žánre, ktoré predtým poznala len úzka skupina ľudí, dokázali komerčne presadiť a vytvorili tak individualistickú, rozkúskovanú kultúru.[61] Taký úspech ako Nirvane sa podarilo dosiahnuť aj ďalším kapelám. Pearl Jam, kde hrali bývalí členovia kapely Mother Love Bone Jeff Ament a Stone Gossard, vydali v auguste 1991 fošňu Ten, len mesiac pred Nevermindom, ale úspech albumu sa dostavil až nasledujúci rok. Na jeseň 1992 bol Ten už na prvých miestach rebríčkov, mal zlatú dosku a dostal sa na druhé miesto v hitparáde Billboard.[62]

Albumy Badmotorfinger od Soundgarden, Dirt od Alice in Chains a tiež album skupiny Temple of the Dog, kde účinkovali členovia Pearl Jam a Soundgarden, sa zaradili medzi 100 najlepšie predávaných nahrávok roku 1992.[63] Náhlu popularitu týchto grungeových kapiel stvrdil časopis Rolling Stone, ktorý dal Seattlu prezývku „nový Liverpool“.[17] Zatiaľ čo sa do Seattlu sťahovala druhá vlna kapiel dúfajúca v úspech, zavedené nahrávacie spoločnosti podpisovali zmluvy z poprednými seattleskými grungeovými spolkami.[64] Grungeová scéna poslúžila ako pozadie filmu Camerona Crowa Mladí a slobodní z roku 1992. Obľúbení seattleskí grungeri dostali niektoré malé úlohy a objavili sa v cameo rolách, film obsahoval tiež zábery z koncertov. Natáčal sa v Seattli a okolí roku 1991, do kín však prišiel až v roku 1992 vo vrcholnom období popularity grungeu.[17]

Spevák Alice in Chains Layne Staley na koncerte v Bostone v roku 1992.

Obľúbenosť grungeu pritiahla veľkú pozornosť ku kultúrnym koreňom seattleskej hudobnej scény. Hudobná scéna v Seattli na konci 80. a začiatkom 90. rokov síce v skutočnosti pozostávala z rôznorodého mixu hudobných štýlov a žánrov, no médiá sa snažili prezentovať predstavu, že „Seattle je jedna hudobná komunita, ktorá celú svoju pozornosť venuje neustálemu rozvoju jednej hudobnej odnože, menovite grungeu“.[65] Módny priemysel uviedol na trh „grungeovú módu“. Také kúsky ako pletená lyžiarska čapica či vyťahané tričká sa predávali za predražené ceny. Kritici tvrdili, že s pomocou pridaného prvku reklamy sa z grungeu stáva obyčajný módny výstrelok. V časopise Entertainment Weekly sa v roku 1993 objavil článok, ktorý vyhlasoval, že „takéto vykorisťovanie nejakej subkultúry tu nebolo odvtedy, čo v 60. rokoch médiá objavili hippies“.[66] New York Times prirovnávali „americké grungovanie“ k masovému trhovému záujmu o punk rock, disco a hip hop v predošlých rokoch.[17] Ironicky, práve New York Times boli napálené, aby vytlačili falošný zoznam slangových výrazov, ktoré sa mali údajne používať na grungovej scéne. Tento mediálny humbug obklopujúci grunge dal roku 1996 vzniknúť dokumentárnemu filmu Hype!.[14]

V Seattli sa začali ozývať hlasy proti grungeu; koncom roku 1992 Jonathan Poneman povedal, že v meste „sa na všetko okolo grungeu hľadí s nebývalým cynizmom a pobavením Pretože celé toto hnutie je len vyfabrikovanou záležitosťou.“[17] Nie všetkým grungeovým hudobníkom bol príjemný ich úspech a pozornosť, ktorej sa im dostávalo. Kurt Cobain z Nirvany sa zveril Michaelovi Azerradovi, že „to posledné po čom túžim, je byť slávny.“[67] Práve tak Pearl Jam cítili bremeno úspechu a pozornosti, ktorá sa dostávala predovšetkým frontmanovi Eddiemu Vedderovi.[68]

Nasledujúci album Nirvany In Utero (1993) sa natoľko úmyselne niesol v drsnom duchu, až ho basgitarista Nirvany Krist Novoselic opísal slovami „divoký agresívny zvuk a vskutku alternatívna nahrávka“[69] Napriek tomu sa hneď po uvedení v septembri 1993 ocitol na špici rebríčkov Billboard.[70] Pearl Jamu sa aj s ich druhým albumom Vs. (1993) neprestávalo komerčne dariť. Len za prvý týždeň sa z neho predalo 950 378 kópií, bodoval na vrchole rebríčkov Billboard a mal väčšiu predajnosť ako ostatné kapely v top ten dohromady.[71]

V tomto období sa často stávalo, že grungeové kapely, ktoré nepochádzali priamo zo Seattlu, bývali označované kritikmi za kopírky. Predovšetkým Stone Temple Pilots boli obeťou takýchto rečí. V januári 1994 boli v hlasovaní Rolling Stone Stone Temple Pilots zvolení čitateľmi za najlepšiu novú skupinu a zároveň hudobnými kritikmi časopisu označení za najhoršiu novú kapelu, čo len vyzdvihovalo rozdielne názory odbornej a laickej verejnosti.

Strata komerčnej popularity

Britská post-grungeová skupina Bush

K úpadku grungeu prispelo viacero faktorov. V druhej polovici 90. rokov grunge nahradil post-grunge, ktorý si svoju komerčnú životaschopnosť udržal aj s príchodom 21. storočia. Post-grungeové kapely ako Candlebox a Bush sa vynorili krátko po príchode grungeu. Týmto umelcom chýbali korene v undergrounde a boli vo veľkej miere ovplyvnení tým, čo sa z grungeu stalo, menovite „divoká populárna forma zahľadenosti do seba, seriózne mienený hard rock“. Post-grunge bol väčšmi komerčne životaschopný žáner, ktorý zmiernil skreslené gitary grungeu pomocou uhladenej, na rádiá orientovanej produkcie.[72]

Ako reakcia proti dominantnému postaveniu grungeu sa vo Veľkej Británii objavuje ďalší žáner alternatívneho rocku, Britpop. V kontraste voči tvrdošijnosti grungeu, Britpop bol charakteristický „mladíckou živelnosťou a túžbou po uznaní“.[73] Britpopoví interpreti otvorene vyjadrovali svoje pohŕdanie grungeom. V roku 1993 v rozhovore pre časopis NME Damon Albarn z britskej kapely Blur súhlasil s kritikom Johnom Harrisom, ktorý sa ho pýtal, či je Blur „anti-grungeová kapela“, slovami „Nuž, asi tak nejako. Ak punku išlo o to zbaviť sa hipíkov, potom ja sa chcem zbaviť grungeu“.[74] Noel Gallagher z Oasis bol síce fanúšikom Nirvany, písal však muziku, ktorá bola pravým opakom pesimistickej povahy grungeu. V roku 2006 Gallagher poznamenal, že singel Oasis z roku 1994Live Forever“ „bol napísaný uprostred grungeu a toho všetkého, a pamätám si, že Nirvana si pospevovala song zvaný 'Nenávidím sa a chcem zgegnúť,' a ja som také poondiate zmýšľanie odmietal. Mál som ho síce zasrane rád , no nemohol som také zmýšľanie prijať. Nemám rád ľudí, ktorí sa sem dotrepú z háčkom, vyprávajú ako sa nenávidia a ako chcú skapať. To sú odporné sračky.“[75]


V polovici 90. rokov sa mnohé grungeové skupiny buď rozpadli alebo sa utiahli do úzadia. Kurt Cobain, časopisom Time vyhlásený za „Johna Lennona swingujúceho severozápadu“, bol úspechom neúnosne sužovaný a bojoval zo závislosťou na heroíne. Počiatkom roku 1994 sa začali šíriť klebety, že Cobain sa predávkoval a že Nirvana stojí na pokraji rozpadu.[76] 8. apríla 1994 našli Cobaina v jeho dome mŕtveho. Polícia skonštatovala smrť vlastným pričinením. Strelné poranenie bolo očividne spôsobené brokovnicou, ktorou si strelil do hlavy. Nirvana sa vzápätí rozpadá.

Pearl Jam v tom roku zrušili svoje letné turné na protest voči spoločnosti Ticketmaster, predávajúcej lístky na koncerty, keďže sa im ich obchodné praktiky videli neférové.[77] Pearl Jam následne začali bojkotovať spoločnosť; avšak ich iniciatíva nehrať na akciách, ktoré zabezpečoval Ticketmaster, ich fakticky na tri roky odstavila od všetkých veľkých podujatí v Spojených štátoch, až na niekoľko výnimiek.[78] V roku 1996 Alice in Chains odohrali posledné vystúpenie s chradnúcim spevákom Laynom Staleyom, ktorý sa neskoršie predávkoval kokaínom a heroínom a v roku 2002 zomrel. V roku 1996 vydali Soundgarden a Screaming Trees svoje posledné štúdiové albumy 90. rokov, Down on the Upside a Dust.

21. storočie

Pearl Jam sa ako jednej z mála skupín darilo udržať si priazeň rockových fanúšikov aj po všeobecnom úpadku popularity grungeu; tu na koncerte v Marylande v Columbii 4. septembra 2000.

Niektorým grungeovým skupinám sa darilo a neprestávali vydávať dosky a koncertovať. Najznámejším príkladom sú Pearl Jam. Síce v roku 2006 spisovateľ Brian Hiatt z časopisu Rolling Stone poznamenal, že Pearl Jam „väčšiu časť posledných desiatich rokov strávili tým, že trhali na kúsky svoju vlastnú slávu“, všimol si tiež, že skupina si utvorila lojálnu základňu fanúšikov, podobne ako Grateful Dead.[79] Nahrávky Nirvany neprestávali mať úspech napriek tomu, že kapela sa rozpadla. Cobainova kolekcia zápiskov a kresieb Journals a výberovka najväčších hitov Nirvana sa po vydaní v roku 2002 predávali veľmi dobre; The New York Times tvrdili, že Nirvana „od Cobainovej smrti v roku 1994 takýto úspech doteraz nezažila.“[80] Song „You Know You're Right“ sa vyšplhal na prvé miesto rebríčka Hot Mainstream Rock Tracks. V polovici 1. dekády 21. storočia si The Seattle Times povšimli grungeom ovplyvnené skupiny, ktoré sa počali vynárať v Seattli, ako napríklad Post Stardom Depression, The Valley, The Vines a The Weapons.[81] Obdobne, The Guardian písali o grungeom ovplyvnených kapelách z grófstva Yorkshire, medzi ktoré patrili Dinosaur Pile-Up, The Old Romantic Killer Band, The Tempus, Above Them, Pulled Apart by Horses a Wonderswan.[82] V roku 2003 si New York Times taktiež všimli oživenie záujmu o grungeovú módu.[83]

Gitarista Alice in Chains Jerry Cantrell s novým spevákom kapely Williamom Duvallom.

Znovuzrodená Alice In Chains odohrala v roku 2005 niekoľko koncertov, na ktorých Layna nahradili rôzni iní vokalisti. Skupina zožala veľký úspech, preto sa rozhodla vydať na turné so spevákom Williamom Duvallom a prvýkrát po pätnástich rokoch vydali v roku 2009 album, nazvaný Black Gives Way to Blue, ktorým sa vrátili ku grungeu zmiešaného z jemnocitom doom metalu a načali tak novú éru bez pôvodného speváka. V roku 2013 vydávajú ďalší album, The Devil Put Dinosaurs Here, ktorý to dotiahol až na druhú priečku rebríčka Billboard 200[84] a ktorý znamenal väčší príklon k prvkom stoner rocku a sludge metalu. Roku 2010 sa na scénu vracajú Soundgarden a dva roky nato prichádzajú s fošňou King Animal, ktorá sa dostáva do prvej päťky albumových rebríčkov v Dánsku, na Novom Zélande a v Spojených štátoch.[85] V stonerrockovej kapele Queens of the Stone Age sa v priebehu existencie kapely vystriedali rôzni grungeoví hudobníci. Josh Homme a Mark Lanegan sa predtým angažovali v Screaming Trees. Na tvorbe kapely sa výrazne podieľali tiež Dave Grohl z Nirvany a Alain Johannes zo skupiny Eleven.

Courtney Barnett, austrálska speváčka a gitaristka.

Polovica 10. rokov 21. storočia sa nesie v znamení novej generácie skupín hodne ovplyvnených grungeom. Oproti svojím predchodcom sa touto hudobnou nálepkou označujú zväčša dobrovoľne. Nemožno si tiež nevšimnúť, že mnohé počiny sa spolčujú a spolupracujú s poprednými veličinami pôvodnej alt-rockovej éry. Americký muzikant, producent a novinár Steve Albini produkoval albumy či priamo spolupracoval s členmi kapiel ako Bully[86][87] a Shannon Wright,[88] zatiaľ čo Emma Ruth Rundle zo skupiny Marriages[89] koncertovala s Buzzom Osbournom zo skupiny Melvins.[90] Medzi ďalšie kapely, ktoré sa označujú ako grunge alebo sú grungeom aspoň vo veľkej miere ovplyvnené, možno zaradiť Courtney Barnett,[91][92] Yuck,[93] Speedy Ortiz,[94] 2:54,[95] a Torres.[96][97]

Predstavitelia štýlu

Kapely označené nálepkou 'grunge' čitateľmi v knihe Catherin Strongovej Grunge: Music and Memory:[98]

Seattle a okolie
Mimo oblasť Seattlu

Referencie

  1. a b c d e f Grunge . Rovi Corporation, . Dostupné online.
  2. Rambali, Paul. The American Midwest: Akron and Cleveland--Exploring alternative hives of industry in Akron, City of Rubber, and Cleveland, City of Steel. NME, 1. apríl 1978.
  3. MASCO, Maire. Desperate Times: The Summer of 1981.  : Fluke Press. ISBN 978-1938476013.
  4. Humphrey, Clark. Loser: The Real Seattle Music Story. New York: Harry N. Abrams, 1999. ISBN 1-929069-24-3, str. 63.
  5. TRUE, Everett. No End in Sight: Mudhoney Is Alive and Well. The Stranger, 20. január 2001. Dostupné online .
  6. Heylin, Clinton. Babylon's Burning: From Punk to Grunge. Conongate, 2007. ISBN 1-84195-879-4, str. 606.
  7. Brett Buchanan. BEN SHEPHERD TRASHES GRUNGE LABEL, SAYS SOUNDGARDEN WERE NEVER A GRUNGE BAND . AlternativeNation.net. Dostupné online.
  8. Pearl Jam: Interviews with all five members . ew.com. Dostupné online.
  9. Thenationalstudent.com, 7. júl 2013, cit. 2015-07-22. Dostupné online.
  10. a b http://www.gibson.com/News-Lifestyle/Features/en-us/grunge-guitar-0426-2011.aspx
  11. a b Prown, Pete and Newquist, Harvey P. Legends of Rock Guitar: The Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists. Hal Leonard Corporation, 1997. str. 242-243
  12. Cataldo, Tomas. Rock Licks Encyclopedia. Alfred Music Publishing, 2001. str. 75.
  13. "I'm not saying I do bad shit, but I do what fits the part. I'm more interested in what the whole picture is instead of a big vehicle for Cantrell to wank off all over on everybody" - https://www.guitar.com/articles/jerry-cantrell-unshackling-chains-depression
  14. a b c d e f g Pray, D., Helvey-Pray Productions (1996). Hype! Republic Pictures.
  15. RAGLAND, Cathy. Powerful, Melodic Gorilla Rises Above A Sea Of Grunge. The Seattle Times, 19. november 1993. Dostupné online.
  16. http://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2012/04/how-alice-in-chains-found-the-most-memorable-voice-in-grunge/255469/
  17. a b c d e f Marin, Rick. "Grunge: A Success Story". The New York Times. 15. november 1992.
  18. Freind, Bill. Grunge. St. James Encyclopedia of Pop Culture, 29. január 2002. Dostupné online cit. 2013-09-29.
  19. a b c d Gina Misiroglu. American Countercultures: An Encyclopedia of Nonconformists, Alternative Lifestyles, and Radical Ideas in U.S. History. Routledge, 2015. str. 343
  20. Marsh, Dave. "LIVE THROUGH THIS....". Rock & Rap Archives 124.
  21. a b Fashion in the 1990s online. Cit. 2014-05-09. Dostupné online.
  22. Highbeam.com
  23. Gypsy Rose
  24. Sustainable textiles
  25. Fashion and Dress: Year In Review 1994 online. Cit. 2015-03-17. Dostupné online.
  26. 1994 Fashion Hits & Misses online. Cit. 2015-03-17. Dostupné online.
  27. a b c http://www.vogue.com/868923/kurt-cobain-legacy-of-grunge-in-fashion/
  28. LIU, Caitlin. Creating a New Generation of Vivid Typefaces online. New York Times, cit. 2016-02-06. Dostupné online.
  29. WALKER, Rob. Type Casting online. New York Times, cit. 2016-02-06. Dostupné online.
  30. BRUSTEIN, Joshua. Font War: Inside the Design World's $20 Million Divorce online. Bloomberg, cit. 2014-09-28. Dostupné online.
  31. SHETTY, Sharan. The Rise And Fall Of Grunge Typography online. The Awl, cit. 2015-09-25. Dostupné online.
  32. Aston, Martin. "Freak Scene". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 12.
  33. Wall, Mick. "Northwest Passage". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 9.
  34. Wall, Mick. "Northwest Passage". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 8.
  35. Everley, Dave. "Daydream Nation". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 39.
  36. Fricke, David. "Kurt Cobain: The Rolling Stone Interview". Rolling Stone. 27. január 1994.
  37. Guitar World. Guitar World Presents Nirvana and the Grunge Revolution. Milwaukee : Hal Leonard Corporation, 1998. Dostupné online. ISBN 0-79359006-X. ISBN 978-0-79359006-3. S. 170–1..
  38. Heylin, str. 601.
  39. Carden, Andrew. "Black Sabbath". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 34.
  40. Gulla, Bob, The Greenwood Encyclopedia of Rock History: The grunge and post-grunge years, 1991-2005, Greenwood Press, 2006, str. 231.
  41. Brannigan, Paul. "Outshined". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 102.
  42. Guitar World. Guitar World Presents Nirvana and the Grunge Revolution. s.l. : s.n., 1998. Kapitola Seattle Reign. The Rise and Fall of Seattle Grunge. By Jon Wiederhorn (str. 1-12).
  43. a b Azerrad, Michael. Our Band Could Be Your Life: Scenes from the American Indie Underground, 1981-1991. Boston: Little, Brown and Company, 2001. ISBN 0-316-78753-1, str. 419.
  44. Azerrad (2001), str. 418.
  45. Azerrad (2001), str. 439.
  46. Hennesy, Kate (11. august 2013). "Cosmic Psychos: Uber-blokes punked, pumped and primed", The Sydney Morning Herald. Dátum prístupu: 8. október 2015.
  47. Rowe, Zan (26. september 2008). "Jonathan Poneman from Sub-Pop takes five with the albums he wishes he'd released...", Mornings with Zan. Dátum prístupu: 8. október 2015.
  48. McNair, James. "Rust Never Sleeps - Neil Young". Q: Nirvana and the Story of Grunge. December 2005. str. 36.
  49. This is the most important band in America?. Entertainment Weekly, 3. december 1993. Dostupné online cit. 2007-06-15.
  50. Azerrad (2001), p. 420.
  51. Azerrad (2001), str. 436–37.
  52. Azerrad (2001), str. 421–22.
  53. Azerrad (2001), str. 411.
  54. Lyons, James. Selling Seattle: Representing Contemporary Urban America. Wallflower, 2004. ISBN 1-903364-96-5. str. 128–29.
  55. Azerrad (2001), str. 449.
  56. Wice, Nathaniel. "How Nirvana Made It". Časopis Spin. Apríl 1992.
  57. Lyons, str. 120
  58. "The Billboard 200". Billboard. Prometheus Global Media. 11. január 1992.
  59. Olsen, Eric. 10 years later, Cobain lives on in his music online. MSNBC.com, cit. 2007-07-25. dátum=9. apríl 2004 Dostupné online.
  60. Azerrad (1994), str. 229-30.
  61. SWANSON, Carl. Are We Still Living in 1993?. New York Magazine, 3. február 2013. Dostupné online cit. 2013-02-26.
  62. Pearlman, Nina. "Black Days". Guitar World. December 2002.
  63. Lyons, str. 136.
  64. Azerrad (2001), str. 452–53.
  65. Lyons, str. 122.
  66. KOBEL, Peter. Smells Like Big Bucks. Entertainment Weekly, 2. apríl 1993. Dostupné online cit. 2007-07-25.
  67. Azerrad, Michael. Come as You Are: The Story of Nirvana. Doubleday, 1994. ISBN 0-385-47199-8, str. 254.
  68. CROWE, Cameron. Five Against the World online. Rolling Stone, 28. október 1993, cit. 2007-06-23. Dostupné online.
  69. DeRogatis, Jim. Milk It!: Collected Musings on the Alternative Music Explosion of the 90s. Cambridge: Da Capo, 2003. ISBN 0-306-81271-1, str. 18.
  70. In Numero Uno. Entertainment Weekly, 8. október 1993. Dostupné online cit. 2007-09-08.
  71. HAJARI, Nisid. Pearl's Jam. Entertainment Weekly, 19. november 1993. Dostupné online cit. 2007-08-29.
  72. Allmusic. Post-Grunge online. Rovi Corporation, cit. 2012-08-19. Dostupné online.
  73. Allmusic. Britpop online. Rovi Corporation, cit. 2012-08-19. Dostupné online.
  74. Harris, John. „A shite sports car and a punk reincarnation“. NME. 10. apríl 1993.
  75. „Lock the Door“. Stop the Clocks bonusové DVD. Columbia, 2006.
  76. Handy, Bruce. Never mind. Time, 18. apríl 1994. Dostupné online cit. 2007-09-08.
  77. Gordinier, Jeff. The Brawls in Their Courts. Entertainment Weekly, 28. október 1994. Dostupné online cit. 2007-09-08.
  78. DeRogatis, str. 65.
  79. Hiatt, Brian. The Second Coming of Pearl Jam online. Rolling Stone, 16. jún 2006, cit. 2007-06-22. Dostupné online.
  80. Nelson, Chris. Nine Years After Cobain's Death, Big Sales for All Things Nirvana. nytimes.com, 13. január 2003. Dostupné online cit. 2007-08-29.
  81. Scanlon, Tom. Weapons of Mass Neo-Grunge Appeal. The Seattle Times, 23. september 2005. Dostupné online cit. 2012-02-17.
  82. Simpson, Dave. Just Don't Call It Grunge: Leeds' New Music Scene. The Guardian (Londýn), 30. január 2009. Dostupné online cit. 2012-02-17.
  83. La Ferla, Ruth. FRONT ROW. The New York Times, 30. september 2003. Dostupné online cit. 2012-08-19.
  84. Billboard. Alice In Chains – Chart history: Billboard 200 online. Prometheus Global Media, cit. 2013-10-01. Šablóna:BillboardID/A/Šablóna:BillboardEncode/A/chart?f=305 Dostupné online.
  85. Soundgarden - King Animal.
  86. http://www.imposemagazine.com/bytes/new-music/bully-i-remember
  87. http://indieunderground.ca/indie-music/new-music-bully-trying-grunge-rock-alternative.html
  88. http://www.allmusic.com/album/over-the-sun-mw0000330139
  89. http://www.slugmag.com/national-music-reviews/marriages-salome/
  90. http://marriagesband.com/salome
  91. http://www.npr.org/event/music/394023874/courtney-barnett-nobody-really-cares-if-you-dont-go-to-the-party-live-at-sxsw
  92. http://www.theguardian.com/music/2015/mar/17/courtney-barnett-sometimes-i-sit-and-think-and-sometimes-i-just-sit-review
  93. http://www.clashmusic.com/news/yuck-talk-grunge-revival
  94. http://www.ukfestivalguides.com/artist/speedy-ortiz
  95. http://www.theguardian.com/music/2012/jan/07/colette-hannah-thurlow-2-54
  96. http://shop.partisanrecords.com/products/buy-sprinter-by-tortes-cd-lp
  97. http://www.theguardian.com/music/2015/may/17/torres-sprinter-review-astonishing-unsettling
  98. STRONG, Catherine. Grunge: Music and Memory. Farnham : Ashgate Publishing, Ltd., 2011. Dostupné online. ISBN 1-40942377-8. ISBN 978-1-40942377-5. S. 73.
  99. MACDONALD, Patrick. Willard Is Saying 'Rats!' To Seattle's Grunge Profusion. The Seattle Times, 31. júl 1992. Dostupné online.

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

  • Masco, Maire (2015). Desperate Times: The Summer of 1981 Fluke Press. ISBN 978-1938476013.
  • Pavitt, Bruce (2014). SUB POP U.S.A.: The Subterraneanan Pop Music Anthology, 1980–1988 Bazillion Points. ISBN 978-1-935950-11-0.
  • Humphrey, Clark (1999). Loser: The Real Seattle Music Story. Harry N. Abrams. ISBN 1-9290692-4-3.
  • Pavitt, Bruce (2013). Experiencing Nirvana: Grunge in Europe, 1989. Bazillion Points. ISBN 978-1-935950-10-3.
  • Peterson, Charles (1995). Screaming Life: A Chronicle of the Seattle Music Scene. Harper Collins. ISBN 0-0625864-0-8.
  • Prato, Greg (2010). Grunge Is Dead: The Oral History of Seattle Rock Music. ECW Press. ISBN 1-5502287-7-3.
  • Tow, Stephen (2011). The Strangest Tribe: How a Group of Seattle Rock Bands Invented Grunge. Sasquatch Books. ISBN 1-5706174-3-0.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grunge na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Grunge

Ázerbájdžán
Élémir Bourges
Úmrtí v roce 2022
Ústřední mocnosti
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústav jaderné fyziky Akademie věd České republiky
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Čechy
Černá smrt
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká národní banka
Česká národní rada
Česká republika na 1. místě!
Česká socialistická republika
Česká strana národně sociální
Česká strana sociálně demokratická
Česká Wikipedie
České Radiokomunikace
České století
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá socialistická republika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
Čtrnáctý u stolu
Čtvrtá vláda Josefa Korčáka
Čtvrtek
Řád 25. února
Řád německých rytířů
Řád práce
Řád Vítězného února
Říjen
Římská legie
Římské číslice
Římskokatolická církev
Řež
Šestá vláda Lubomíra Štrougala
Šimon Roháček
Šumperk
Švédsko
Ženeva
Židé
Živočichové
Životní prostředí
.pl
1. říjen
1. březen
1. duben
1. květen
1. leden
1. polská armáda
1. srpen
1. září
10. únor
10. červenec
10. říjen
10. březen
10. duben
10. leden
10. prosinec
10. srpen
10. září
11. červen
11. říjen
11. duben
11. květen
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. srpen
11. září
1187
12. červen
12. červenec
12. říjen
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. srpen
12. září
1201
1221
1226
1269
1296
13. únor
13. březen
13. duben
13. leden
13. listopad
13. prosinec
13. září
1385
14. únor
14. červenec
14. říjen
14. březen
14. duben
14. listopad
14. září
1415
1461
1483
1487
1495
15
15. únor
15. březen
15. duben
15. prosinec
15. srpen
15. září
1501
1521
1550
1552
1554
1555
1568
1569
1572
1576
16. únor
16. říjen
16. březen
16. duben
16. květen
16. prosinec
16. září
1600
1615
1623
1638
1639
1645
1652
1659
1667
1670
1683
1685
1688
1695
17. únor
17. červen
17. červenec
17. říjen
17. březen
17. duben
17. květen
17. prosinec
17. století
17. září
1705
1714
1715
1721
1722
1723
1733
1735
1755
1763
1765
1771
1772
1774
1777
1779
1782
1785
1787
1788
1789
1791
1793
1794
1795
1799
18. červenec
18. duben
18. leden
18. listopad
18. století
18. září
1811
1812
1813
1815
1817
1822
1825
1826
1829
1830
1831
1832
1834
1835
1836
1837
1838
1839
1840
1841
1842
1843
1845
1846
1847
1848
1849
1850
1851
1852
1852 ve fotografii
1852 v loďstvech
1853
1854
1855
1856
1857
1858
1860
1861
1862
1863
1864
1866
1869
1870
1871
1872
1873
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1885
1886
1889
1890
1891
1892
1893
1895
1898
1899
19. červen
19. březen
19. duben
19. květen
19. leden
19. listopad
19. prosinec
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1907
1908
1909
1910
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1963
1965
1966
1967
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1975
1977
1978
1979
1981
1982
1984
1985
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. únor
2. červen
2. červenec
2. březen
2. květen
2. listopad
2. prosinec
2. srpen
2. tisíciletí
2. září
20. únor
20. březen
20. duben
20. květen
20. leden
20. prosinec
20. století
20. září
2001
2002
2003
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2012
2013
2015
2017
2018
2020
2022
2023
21. červen
21. červenec
21. říjen
21. květen
21. leden
21. listopad
21. prosinec
21. století
21. září
22. červen
22. březen
22. duben
22. prosinec
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. duben
23. leden
23. září
24. únor
24. červen
24. duben
24. květen
24. leden
24. listopad
24. prosinec
24. září
25. únor
25. červenec
25. říjen
25. květen
25. listopad
25. prosinec
25. srpen
25. září
26. červenec
26. březen
26. duben
26. květen
26. leden
26. listopad
26. srpen
26. září
27. červen
27. říjen
27. leden
27. září
28. únor
28. leden
28. listopad
28. prosinec
28. srpen
28. září
29. únor
29. říjen
29. duben
29. květen
29. leden
29. prosinec
29. srpen
29. září
3. únor
3. březen
3. leden
3. listopad
3. prosinec
3. srpen
3. září
30. duben
30. leden
30. září
303. stíhací peruť
31. červenec
31. říjen
31. březen
31. srpen
366
4. únor
4. červen
4. březen
4. duben
4. květen
4. leden
4. listopad
4. září
422
5. červen
5. květen
5. leden
5. listopad
5. září
6. únor
6. červenec
6. březen
6. duben
6. květen
6. prosinec
6. srpen
6. září
622
69
7. únor
7. červenec
7. březen
7. květen
7. leden
7. prosinec
7. září
787
8. únor
8. leden
8. listopad
8. prosinec
8. září
9. červen
9. březen
9. květen
9. září
920
954
Adolf Srb
Adolph Lønborg
Akademie výtvarných umění v Praze
Akta X
Aktuálně.cz
Alžběta Alexandrine Bourbonská
Alžběta Bavorská
Alžběta II.
Albert Gessmann
Alena Munková
Alexej Konstantinovič Tolstoj
Alfréd Šebek
Alfred Grünfeld
Alice z Thouars
Alma mater
Alois Jiránek
Alois Sedláček
Alois Strnad
Alonso Pérez de Guzmán
Americká válka za nezávislost
Americký dolar
Anatol Svahilec
Andrej Babiš
Andrej Barčák mladší
Andrzej Duda
Anežka Hrabětová-Uhrová
Anežka Přemyslovna
Anexe
Angličtina
Anna Bayerová
Annibale de Gasparis
Antonín Švehla
Antonín Benjamin Svojsík
Antonín Krumnikl
Antonín Marek
Antonín Zápotocký
Antonín Zelenka
Antoni Gaudí
Anton Bielek
Apple
Archiv výtvarného umění
Arménie
Astana
August II. Silný
August III. Polský
Austrálie
Autoritní kontrola
Bílá paní (film)
Běloruština
Bělorusko
Břetislav Lvovský
Březost
Babylón
Balaklija
Baltové
Baltské moře
Barbora Habsburská
Barbora Hoblová
Barcelona
Barská konfederace
Baseball
Bedřich Kisch
Bedřich Kloužek
Benedikt XV.
Bertrand Barère de Vieuzac
Biskupin
Bitva o Berlín
Bitva o Británii
Bitva o Monte Cassino
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Lehnice
Bitva u Saratogy
Bitva u Vídně
Blood Sugar Sex Magik
Bohumil Havlasa
Bohumil Med
Bohumil Modrý
Bohumil Urban
Bohuslav Koukal
Bohuslav Sobotka
Boleslav Chrabrý
Boleslav III. Křivoústý
Boris Johnson
Borneo
Botostroj (film)
Bourboni
Brian Binnie
Buněčná teorie
Byzantská říše
Calamity Jane
Camp Nou
Car
Carl Lützow
Caroline Vanhove
Carpoforo Tencalla
Caspar David Friedrich
Celestýn I.
Cesta kolem světa
Charkovská oblast
Charles Sanders Peirce
Charles Spearman
Charles Taze Russell
Charles W. Fairbanks
Chmelnického povstání
Christianizace
Christoph Martin Wieland
Chris Columbus
Clarke Abel
Colin Firth
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth realm
Cornelius Vanderbilt
Curzonova linie
Czartoryští
Dánsko
Dějiny Polska
Dělení Polska
Dacrycarpus dacrydioides
Damasus I.
Dana Bartůňková
Dana Zátopková
Demonstrace
Deutsche Bank
Diktatura
Doba bronzová
Docent
Doktor sociálně-politických věd
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Doubravka Přemyslovna
Druhá Francouzská republika
Druhá Polská republika
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá vláda Josefa Korčáka
Druhé Francouzské císařství
Druhý nikajský koncil
Dušan Havlíček
Dvorecký most
Dynastie
Economia
Eduard August Schroeder
Eduard Wenisch
Eduard Weyr
Edvard Beneš
Edward Śmigły-Rydz
Edwin Markham
Emanuel Dyk
Emanuel Krescenc Liška
Emanuel Pippich
Emil Peters
Emil Zátopek
Emotikon
Encyklopedie
Espoo
Evropa
Evropská komise
Evropská unie
F. X. Svoboda
Facebook
Federální shromáždění
Felix Neumann
Felix Téver
Ferdinand Blumentritt
Ferdinand von Lindemann
File:Návrh založení Wikimedia Česká republika 2008 A.JPG
File:WM CZ - Výroční zpráva 2016.pdf
Filipíny
Fondy Evropské unie
François Benoist
François Sulpice Beudant
Francie
Francis Scott Fitzgerald
Franklin Pierce
František Čapka (politik)
František Štědrý
František Adolf Borovský
František Benhart
František I. Rakouský
František Janda (architekt)
František Josef Andrlík
František Kaván
František Kincl
František Kordač
František Kratochvíl
František Musil (skladatel)
František Nábělek
František Ondřich
František Pinc
František Pitra
František Podlena
František Reichel
František Udržal
Franz Hroch
Franz Werfel
Freddie Mercury
Frenštát pod Radhoštěm
Fridrich Kristián Saský
Friedrich Legler
Friedrich von Georgi
Friedrich von Hügel
Fulgence Bienvenüe
Gallus Anonymus
Gdaňsk
Gdaňský záliv
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ÚV KSČ
Generalplan Ost
Geodata
Germáni
Gerolamo Cardano
Gesta principum Polonorum
Giacomo Meyerbeer
Gilotina
Giovanni Agostino Abate
Giovanni Girolamo Saccheri
Golda Meirová
Gregoriánský kalendář
Grunge
Guinea-Bissau
Gustavo Kuerten
Gustav Brauner
Hadždž
Haličsko-vladiměřské království
Harald Paetz
Heliocentrismus
Henri Becquerel
Henry Purcell
Henry Silva
Hesensko
Hidžra
Hladomor
Hlavní město
Hlavní strana
Hnězdno
Holokaust
Honda
Hornoslezská povstání
Hospodářské noviny
Howard Walter Florey
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
IDnes
Iglu
Ignác Raab
Index lidského rozvoje
Indonésie
Iniciativa Most
International Standard Book Number
Inuiti
Invaze do Polska (1939)
Ion Luca Caragiale
IPhone
Irene Papasová
ISO 3166-1
ISO 3166-2:PL
Ivan David
Ivan Knotek
Izjum
Izrael
Ján kardinál Černoch
Jérémy Toulalan
Józef Beck
Józef Piłsudski
Július Ďuriš
Jaderný reaktor
Jagellonci
Jagellonská univerzita
Jakub Blacký
Jaltská konference
Jantarová stezka
Jan Černý (politik)
Jan Řežábek
Jan Štěrba (politik)
Jan Evangelista Purkyně
Jan Fischer
Jan Henryk Dąbrowski
Jan III. Sobieski
Jan Kasal
Jan Kozina
Jan Lála
Jan Ladislav Sýkora
Jan Lier
Jan Malypetr
Jan Masaryk
Jan Matejko
Jan Mazoch
Jan Nedvěd
Jan Neliba
Jan Nepomuk František Desolda
Jan Pehel
Jan Ruml
Jan Sokol
Jan Stejskal (politik)
Jan Stráský
Jan Syrový
Jan Werich
Japonsko
Jaromír Žák
Jaromír Algayer
Jaromír Císař
Jaromír Johanes
Jaromír Obzina
Jaromír Velecký
Jaroslav Marvan
Jaroslav Wykrent
Jazyk (lingvistika)
Jean-Paul Marat
Jemen
Jerevan
Jesse James
Jiří Bartoška
Jiří Fridrich Hohenlohe
Jiří Hálek
Jiří Kolář
Jiří Lábus
Jiří Mayer (lékař)
Jiří Novák (houslista)
Jiří Paroubek
Jiří Rusnok
Jiří Seifert
Jiří Svoboda (cestovatel)
Jiří Svoboda (režisér)
Jižní Asie
Jihovýchodní Asie
Jindřich Štreit
Jindřich II. Pobožný
Jindřich Kàan z Albestů
Jindřich V. Sálský
Jitka Kolínská
Johann Baptist Blobner
Johann Christian Bach
John Adams Whipple
John Dreyer
Josef Anýž
Josef Baar (politik)
Josef Bergler
Josef Bernat
Josef Božek
Josef Bradna
Josef Brenner
Josef Dobiáš (kněz)
Josef Doubrava
Josef Emanuel Hibsch
Josef Hromádka
Josef Illík
Josef Kempný
Josef Kořán
Josef Korčák
Josef Lux
Josef Tošovský
Josef Tomeš
Josef Václav Frič
Josef Velda
Joseph Joffre
Joseph Maria Koudelka
Josif Vissarionovič Stalin
Jozef Agnelli
Jozef Lenárt
Julius III.
Julius Neubronner
Křesťanství
K. M. Walló
Kašubština
Kaliningradská oblast
Kamila Špráchalová
Kanada
Kandidát věd
Kapetovci
Kara Mustafa
Kardinál
Karel Čapek
Karel Fořt (ovocnář)
Karel Höger
Karel Honzík
Karel III. Britský
Karel IV.
Karel Janák
Karel Juliš
Karel Kramář
Karel Ludvík Rakousko-Těšínský
Karel Neuwirth (urolog)
Karel Urbánek (politik)
Karel VI.
Karel Wisnar
Karlův most
Karl Lagerfeld
Karl Ungermann
Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev
Kateřina II. Veliká
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1852
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katyňský masakr
Kavkazská válka
Kazachstán
Kazimír III. Veliký
Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
KDU-ČSL
Keltové
Ken Starr
Kevin Sorbo
KGB
Klára Doležalová
Klára Joklová
Klementinum
Klement Gottwald
Kliment Čermák
Kmen (sociologie)
Kościuszkovo povstání
Kolektivizace
Komunismus
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Československa
Komunistický režim v Československu
Komunita open source představuje své výsledky na devátém LinuxExpu
Konšel
Konžská demokratická republika
Kongresové Polsko
Konrád Henlein
Konrád I. Mazovský
Konstantin Fehrenbach
Kontrabas
Konzervativní strana (Spojené království)
Kooptace do České národní rady 1989-1990
Koruna česká
Kosmická sonda
Královský hrad (Varšava)
Krčmaňská aféra
Krajský národní výbor
Krakov
Krakovské povstání
Kreva
Krevská unie
Kristina Saská
Kriticky ohrožený taxon
Krymský chanát
Kujavsko
Kulturní památka
Kulturní památka (Česko)
Kupjansk
Květnový převrat (Polsko)
Květoslava Kořínková
Ladislav Adamec
Ladislav Dvořák (ministr)
Ladislav Fuks
Ladislav Medňanský
Ladislav Vodrážka
Ladislav Zápotocký
Latina
Laver Cup
Lednové povstání
Legislativní rada vlády
Lenka Baarová
Leonardo Nascimento de Araújo
Leopold Filip Kolowrat-Krakowsky
Leopold Gottlieb (balneolog)
Leopold Heyrovský (právník)
Leopold II.
Leo Meisl
Les
Lester Allan Pelton
Letní olympijské hry 1972
Levý blok (koalice)
Liberius
Library of Congress Control Number
Lidé
Linda McCartney
LinuxExpo
Listopadové povstání
Litevština
Litevské velkoknížectví
Litva
Liz Trussová
Londýn
Loreto Vittori
Lužická kultura
Lužická Nisa
Lublinská unie
Lubomír Štrougal
Ludvík Hilgert
Ludvík IV. Francouzský
Ludvík VIII. Francouzský
Ludvík XIV.
Luigi Lucheni
Lukáš Houser
Lvov
Mária Wittner
Média:Pl-Rzeczpospolita.ogg
Míla Tomášová
Měšek I.
Maďarsko
Madagaskar
Magdalena Anderssonová
Malajsie
Maršál Polska
Marek Blahuš
Marián Čalfa
Marianne von Werefkinová
Marie Kalašová
Marie Karolína Rakouská
Marie Petzoldová-Sittová
Marie Podvalová
Marie Ryšavá
Marie Tereza Habsburská (1638)
Martin Bursík
Martin Frič
Martin Mejstřík
Massalia (planetka)
Matej Lúčan
Mateusz Morawiecki
Mazovčané
Medína
Mekka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Michael Keaton
Michael Kocáb
Michail Sergejevič Gorbačov
Michal Horáček
Michal Sedloň
Michal Sup
Mikoláš Aleš
Mikuláš Koperník
Mikuláš Pálffy (1552–1600)
Milán Václavík
Milan Hodža
Miloš Adamec
Miloš Zeman
Miloslav Šmídmajer
Miloslav Boďa
Miloslav Fleischmann
Miná
Ministerstvo vnitra České republiky
Mirek Topolánek
Miroslav Malovec
Miroslav Vacek
Miroslav Vladyka
Mise OSN v Kongu
Mistr FIDE
Mlžný les
Mnichovský masakr
Mohamed
Mongolský vpád do Evropy
Morava
Moravský zemský sněm
Mormonismus
Moskva
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní památkový ústav
Národní strana (1848)
Národnost
Němčina
Německá říše
Německé císařství
Německé zločiny v Polsku za druhé světové války
Německo
Německo-polský pakt o neútočení
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nancy Pelosiová
Napoleon Bonaparte
Napoleon III.
NASA
Nejvyšší soud České republiky
Nestátní nezisková organizace
Nevermind
NGO market
Niccolò Jommelli
Nihil novi
Nirvana
Normalizace
Nosorožcovití
Nosorožec sumaterský
Nová Kaledonie
Novinky.cz
Novoměstská radnice
Nupedia
Nystadská smlouva
Občanské fórum
Občanské sdružení
Obležení Hlohova
Obrazoborectví
Obyvatelstvo
Odra
Okresní národní výbor
Oldřich Černík
Oldřich Nový
Olga Scheinpflugová
Olga Walló
Ondřej Pavelka
OpenStreetMap
Operace Tannenberg
Operace Visla
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Oscar Blumenthal
Oskar Pollak
Osmanská říše
Otakar Černý (novinář)
Otakar Ševčík
Otakar Hůrka
Otakar Motejl
Ozbrojené síly Ukrajiny
Pátá vláda Lubomíra Štrougala
Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Předseda vlády
Přemyslovci
Přemysl Otakar II.
Paříž
Palestinská autonomie
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panovník
Panthéon
Papež
Pardubice
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Pavel Šámal
Pavel Šafařík
Pavel Kysilka
Pavel Nový
Pavol Hrivnák
Personální unie
Petr Brož
Petr Fiala
Petr Horák
Petr Kuboš
Petr Nečas
Petr Pithart
Petr Zenkl
Ph.D.
Piastovci
Pietro Gasparri
Podolí (Praha)
Podzimní knižní veletrh
Poláci
Polština
Polané (západní)
Politik
Polská exilová vláda
Polská hymna
Polská lidová republika
Polská republika (rozcestník)
Polská vlajka
Polské království
Polské království (1916–1918)
Polský odboj během druhé světové války
Polský podzemní stát
Polsko
Polsko-litevská unie
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Polsko-litevská válka
Polsko-sovětská válka
Polsko-ukrajinská válka
Polygamie
Pomořansko
Poniatowští
Poprava
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslední mohykán
Povstání tchaj-pchingů
Poznaňské povstání
Poznaňské velkovévodství
Poznaňsko
Pražská defenestrace (1483)
Pražské jaro
Praha
Prales
Premiéra
Prokop Drtina
Protestantismus
Pruské Slezsko
Prusko
Prusko-dánská válka
První bitva na Marně
První moravská spořitelna
První republika
První světová válka
Puebla (stát)
Purkmistr
Q15735556
Q15735556#identifiers
Q15735556#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q725653
Q725653#identifiers
Q725653#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžena Nasková
R.U.R.
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raquel Welch
Režisér
Red Hot Chili Peppers
Registr smluv
Renesanční architektura
Republika
Richard Bienert
Robert Koldewey
Roger Federer
Rok
Roman Prymula
Rose McGowan
Royal Court Theatre
Rozloha
Rudá armáda
Rudolf Beran
Rudolf Horský
Rudolf Winternitz
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské impérium
Rusko
Rusko-polská válka (1605–1618)
Rysy
Sýrie
Saúdská Arábie
Saint-Germain-en-Laye
Sametová revoluce
Sanace (Polsko)
Santiago Ramón y Cajal
Sarmati
Satira
Saul Kripke
Sedmidenní válka
Sedmiletá válka
Sejm
Senátní obvod č. 71 – Ostrava-město
Senát Parlamentu České republiky
Severní válka
Severoatlantická aliance
Severomoravský kraj
Seznam britských králů
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam nejdéle vládnoucích britských panovníků
Seznam představitelů Polska
Seznam premiérů Česka
Seznam premiérů Československa
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Skanzen
Skauting
Skytové
Slezané
Slezské vojvodství
Slované
Slovanské náboženství
Slovenská národní knihovna
Slovensko
Smells Like Teen Spirit
Sněmovna národů Federálního shromáždění
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Sněm Království českého
Solidarita (Polsko)
Sonja Sázavská
Soubor:100401-N-0696M-202 Rose McGowan (cropped).jpg
Soubor:Ales Portrait.jpg
Soubor:Anatol Svahilec v klipu pro soutěž Československo 1948–1989.jpg
Soubor:Antoni Gaudi 1878.jpg
Soubor:Biskupin - gate and wall.jpg
Soubor:Border changes in history of Poland.png
Soubor:Chris Columbus.jpg
Soubor:Colin Firth and Barbara Stockings (cropped).jpg
Soubor:Destroyed Warsaw, capital of Poland, January 1945.jpg
Soubor:Emblem of the Government of the Czech Republic.svg
Soubor:EU-Poland.svg
Soubor:Europa Jagellonica.svg
Soubor:Flag of Poland.svg
Soubor:Freddie Mercury performing in New Haven, CT, November 1977.jpg
Soubor:F Scott Fitzgerald 1921.jpg
Soubor:Grunwald Wojciech Kossak.jpg
Soubor:Gustavo Kuerten2.jpeg
Soubor:Herb Polski.svg
Soubor:HonzaNedved.JPG
Soubor:Howard Walter Florey 1945.jpg
Soubor:Jagro WMCZ 2021 01.jpg
Soubor:Jan Sokol, 2015 (02).jpg
Soubor:Jaroslav Wykrent.jpg
Soubor:Jklamo-IMG 2263.JPG
Soubor:Kahikatea.jpg
Soubor:Karl Lagerfeld.jpg
Soubor:Kevin Sorbo.jpg
Soubor:Klára Joklová.jpg
Soubor:KWP 2007 Juan.jpg
Soubor:Languages of Central Europe 1910 v češtině.png
Soubor:Leonardo Nascimento de Araujo 2011.jpg
Soubor:Linda McCartney 1976.jpg
Soubor:Michael-Keaton.jpg
Soubor:MieszkoDagome.jpg
Soubor:Olga Walló 2009.jpg
Soubor:O Pavelka Praha 2015.JPG
Soubor:Paul Nadar - Henri Becquerel.jpg
Soubor:Pavel Nový.JPG
Soubor:Petr Broz vedec.jpg
Soubor:Polska-ww1-nation.png
Soubor:Praha, 15 let české Wikipedie, čekání na dort.jpg
Soubor:Praha, Dejvice, NTK, Wikikonference 2011, panelová diskuze, Limojoe.jpg
Soubor:Praha, Slovenská 21, kancelář WMČR (2019-09-28 09.48.30).jpg
Soubor:Praha, Slovenská 21, Svět-Hub 02.jpg
Soubor:RaquelWelchApr2010.jpg
Soubor:Rosa rhino.jpg
Soubor:SEF2007a.jpg
Soubor:Strajk sierpniowy w Stoczni Gdańskiej im. Lenina 34.jpg
Soubor:Toulalan.JPG
Soubor:Veronika Freimanova (2).JPG
Soubor:Vyrocni zprava WMCZ 2022 interactive.pdf
Soubor:Werner Herzog Bruxelles 02.jpg
Soubor:Wikiconference Brno 20141129-164856 main program.jpg
Soubor:Wikikonference-2019-UPCE-067-Group-Photos.jpg
Soubor:Wikiměsto Olomouc, group picture (cropped).jpg
Soubor:Wikimedia CZ General Assembly 2017 883.jpg
Soubor:Wikimedia Hackathon Prague 2019 - 2019-05-18 - Group Picture - 0391.jpg
Soubor:Wikimedia Summit 2019 - Portrait Vojtěch Dostál.jpg
Soubor:Wikipedie narozeniny 20-33.jpg
Soubor:William Devane 1974.JPG
Soubor:WMCZ 2014 Petr Novak.jpg
Soubor:WMCZ LinuxExpo booth.jpg
Soubor:Wroclaw - Uniwersytet Wroclawski o poranku.jpg
Soubor:Yvetta Blanarovicova.JPG
Sovětská invaze do Polska
Sovětské represe proti Polákům a polským občanům 1939–1946
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-245-7
Speciální:Zdroje knih/80-7239-179-8
Speciální:Zdroje knih/80-901103-0-4
Speciální:Zdroje knih/80-901579-5-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7360-796-8
Spojené království
Spojené státy americké
Spolek
Srpen
Státní znak Polska
Střední Evropa
Střední Litva
Staša Fleischmannová
Stanisław Żółkiewski
Stanislav Gross
Stanislav II. August Poniatowski
Stanislav Rázl
Stanovy
Staré Město (Praha)
Staroměstská radnice
Strana zelených
Stromovka
Sudetoněmecká strana
Sumatra
Světová obchodní organizace
Svobodná licence
Svobodné město Krakov
Szlachta
Třeboň
Třetí Československá republika
Třetí vláda Josefa Korčáka
Tři vejce do skla
T. Svatopluk
Teresa Titos Garzón
Tereza Budková
Terorismus
Tetička (film, 1941)
Thomas Wyatt
Tomáš Baťa
Tomáš Berdych
Tommaso Campanella
Toruň
Udórz (hrad)
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská povstalecká armáda
Ukrajinská protiofenzíva v Charkovské oblasti
Urologie
Václavské náměstí
Václav Ženíšek
Václav Boleslav Janda
Václav Bouček
Václav Holek
Václav Klaus
Václav Koranda (básník)
Václav Kosmák
Václav Markup
Václav Nelhýbel
Václav Neubert
Václav Novotný (historik)
Václav Razik
Václav Viktor Morávek
Vídeňský kongres
Východní Asie
Východní blok
Východní Prusko
Valerij Poljakov
Varšava
Varšavská konfederace
Varšavské knížectví
Varšavské povstání
Velký hadronový urychlovač
Velkopolské povstání
Velkopolské povstání (1806)
Velkopolsko (historické území)
Velvyslanec
Verejnosť proti násiliu
Veronika Freimanová
Versailleská smlouva
Vesmír
Vilém Bukovský
Vilém Hejl
Vilém IV. Lucemburský
Vilém Nikodém
Vilém Petrželka
Vilemína Luisa Bádenská
Viliam Široký
Vinohrady (Praha)
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Viselská kosa
Viselský záliv
Vislané
Vitellius
Vláda Josefa Kempného a Josefa Korčáka
Vláda Josefa Korčáka, Ladislava Adamce, Františka Pitry a Petra Pitharta
Vláda Ladislava Adamce
Vláda Petra Fialy
Vláda Stanislava Rázla
Vladimír Špidla
Vladimír Podborský (archeolog)
Vladimír Slavínský
Vladislav I. Lokýtek
Vlado Milunić
Vlasta Burian
Vlasta Děkanová
Vlastimil Podracký
Vlastimil Tusar
Vltava
Volby do České národní rady 1971
Volby do České národní rady 1976
Volby do České národní rady 1981
Volby do České národní rady 1986
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 1996
Volby do Sněmovny lidu Federálního shromáždění 1990
Volby do Sněmovny národů Federálního shromáždění 1992
Volební právo v Česku
Volyňský masakr
Voyager 1
Vratislavská univerzita
Vysoká škola politická ústředního výboru Komunistické strany Československa
Wenzel Wenhart
Werner Herzog
Wettinové
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikikonference
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia Czech Republic?oldid=1450543
Wikimedia Hackathon 2019
Wikimedia Slovensko
Wikimedium
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nástěnka/Wikimedia ČR/Popiš památku (2019)
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedista
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki miluje památky
Wilhelm Ressel
William Dampier
William Devane
Winfield Scott
XIII. sjezd KSČ
XIV. sjezd KSČ
XV. sjezd KSČ
XVI. sjezd KSČ
XVII. sjezd KSČ
XVIII. sjezd KSČ
X (sociální síť)
YouTube
Yvetta Blanarovičová
Září
Zánik Československa
Złoty
Zaolzie
Zbyšek Pechr
Zdeněk Chotěnovský
Zdeněk Fierlinger
Zdeněk Horčík
Zdeněk Kolářský (houslista)
Zdeněk Podskalský
Zdenka Tichotová
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Pueble 2017
Zemská armáda
Zlaté svobody
Znárodnění




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk