Apatia je stav, keď jedinec nemá záujem, prípadne je ľahostajný voči niektorým aspektom emocionálneho a sociálneho života alebo fyzickej činnosti.

Historický význam

Etymologický pôvod výrazu apatia je v gréckom slove απάθεια (apatheia), ktorým sa označoval duševný pokoj, necitlivosť a oslobodenosť od afektov, inak povedané stav bez afektov. Dosiahnuť takúto apatiu sa pokúšali najmä predstavitelia stoicizmu.

Podľa stoikov je apatia prirodzená vlastnosť mudrca, ktorý s neohrozenou rovnováhou ducha vie znášať nestálosti každého druhu a protivenstvá života a s rovnakým pokojom prijíma šťastie aj nešťastie, dobro aj zlo.

V súčasnosti sa tento výraz používa predovšetkým v oblasti psychológie vo význame opísanom vyššie.