Giorgia Meloniová
talianska politička a novinárka
Giorgia Meloniová vo 2022
Súčasná predsedníčka vlády Talianska
Momentálne v úrade
od 22. októbra 2022
Mario Draghi
Biografické údaje
Narodenie	15.01.197715. január 1977 (46 rokov) Rím, Taliansko
Politická strana	Bratia Talianska
Odkazy
Giorgia Meloniová na giorgiameloni.it
	Giorgia Meloniová (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Giorgia Meloniová (tal. Giorgia Meloni; * 15. január 1977, Rím) je talianska politička a novinárka, od 22. októbra 2022 predsedníčka vlády Talianska. Od roku 2006 bola poslankyňou Poslaneckej snemovne a od roku 2014 vedie politickú stranu Bratia Talianska. Od roku 2020 je predsedníčkou Strany európskych konzervatívcov a reformistov. Po tom, čo jej strana získala v talianskych všeobecných voľbách v roku 2022 najviac hlasov, zložila prísahu ako prvá ženská premiérka.

Život

Giorgia Meloniová sa narodila v Ríme 15. januára 1977.^[1] Jej otec pochádzal zo Sardínie a matka zo Sicílie. Jej otec, daňový poradca, bol odsúdený za obchodovanie s drogami a odsúdený na 9 rokov v španielskom väzení v roku 1995.^[2] Opustil rodinu, keď mala v roku 1988 jedenásť rokov, presťahovaním sa na Kanárske ostrovy.^[3] Vyrastala v okrese Garbatella.

V roku 1992 ako pätnásťročná vstúpila do tzv „Mládežnického frontu“ krajne pravicového Talianskeho sociálneho hnutia, ktoré bolo o tri roky rozpustené.^[1] Počas tohto času založila študentské hnutie Gli Antenati (Predkovia), ktoré sa zúčastnilo na proteste proti reforme školstva presadzovanej ministerkou Rosou Iervolinovou.^[4]

V roku 1996 sa stala líderkou študentského hnutia Azione Studentesca, ktoré spadalo pod národnokonzervatívnu stranu Národná Aliancia.^[5] V roku 1998 bola zvolená do provinčného zastupiteľstva provincie Rím a túto funkciu zastávala až do roku 2002. V roku 2004 sa stala prvou ženskou predsedníčkou mládežníckej organizácie Národnej Aliancie Azione Giovani.^[6]

V roku 1996 ukončila svoje štúdium na strednej súkromnej škole Colegio Amerigo Vespucci.^[7]

V súčasnosti má jednu dcéru a žije so svojím partnerom Andreom Giambrunom,^[8] ktorý pracuje ako žurnalista. Podľa jej slov je katolíckeho vierovyznania. Vo svojom prejave na zhromaždení v Ríme v roku 2019 povedala: „Som Giorgia. Som žena, som matka, som Talianka, som kresťanka.“^[1]

Politická kariéra

Ministerka mládeže

Meloni v roku 2006

V talianskych parlamentných voľbách v roku 2006 bola zvolená do Poslaneckej snemovne za Národnú Alianciu, kde sa stala podpredsedníčkou.^[9] V tom istom roku začala pracovať aj ako novinárka.

V roku 2008 bola vymenovaná za ministerku mládeže vo vláde Silvia Berlusconiho. Túto funkciu zastávala do 16. novembra 2011, keď bol Berlusconi nútený odstúpiť z funkcie premiéra v dôsledku finančnej krízy a verejných protestov.^[10] Bola najmladšou ministerkou v histórii zjednoteného Talianska. V auguste 2008 vyzvala talianskych športovcov na bojkot otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Pekingu, aby tak ukázali nesúhlas s čínskou politikou voči Tibetu. Toto vyhlásenie kritizoval Berlusconi, ako aj minister zahraničných vecí Franco Frattini.^[11] V roku 2009 sa jej strana zlúčila so stranou Forza Italia a vytvorili spolu novú stredopravú stranu Il Popolo della Libertà a Meloniová sa stala predsedníčkou mládežníckej organizácie tejto zjednotenej strany s názvom Mladé Taliansko.^[12]

V novembri 2010 v mene ministerstva predstavila balík za 300 miliónov eur s názvom „Právo pre budúcnosť“. Bol zameraný na pomoc mladým ľuďom a obsahoval päť iniciatív vrátane stimulov pre začínajúcich podnikateľov, bonusov v prospech brigádnikov a pôžičiek pre študentov.^[13]

Bratia Talianska

V decembri 2012 pre nezhody s Berlusconim založila Meloniová spolu s Ignaziom La Russom a Guidom Crosettom novú politickú stranu Fratelli d'Italia (Bratia Talianska). V parlamentných voľbách v roku 2013 bola strana súčasťou stredopravej koalície a získala 2,0 % hlasov a 9 kresiel.^[14]

Meloni s Guidom Crosettom počas mítingu FdI v roku 2014

V marci 2014 sa stala predsedníčkou strany a 4. novembra 2015 založila konzervatívnu politickú organizáciu na podporu jej kampaní Terra Nostra.

Meloni s Matteom Salvinim a Silviom Berlusconim v roku 2018

Ako líderka strany sa rozhodla vytvoriť alianciu so stranou Lega vedenou Matteom Salvinim a začala s ním niekoľko politických kampaní proti stredoľavicovej vláde vedenej Demokratickou stranou, čím sa FdI zaradila medzi euroskeptické strany.^[15] V parlamentných voľbách v Taliansku v roku 2018 FdI kandidovalo ako súčasť stredopravicovej koalície so stranami Forza Italia, Lega a Noi con l'Italia.^[16] Strana získala 4,4% hlasov a viac ako trojnásobok kresiel oproti roku 2013.^[17]

Parlamentné voľby v Taliansku v roku 2022

Pred predčasnými voľbami v Taliansku v roku 2022, ktoré boli vyhlásené po vládnej kríze, sa stredopravicová koalícia dohodla, že potenciálnym premiérom sa stane predseda jednej zo strán koalície, tej, ktorá získa najviac hlasov. Už od júla 2022 FdI viedla v prieskumoch^[18] a všeobecne sa očakávalo, že sa stane predsedníčkou talianskej vlády, ak stredopravicová koalícia získa absolútnu väčšinu v parlamente. Toto medzi niektorými ľuďmi, ktorí stranu vidia ako krajne pravicovú, vyvolalo obavy, a tak Meloniová niekoľkokrát verejne vyhlásila, že sa s ideológiou krajnej pravice nestotožňuje a stotožňuje sa skôr s hodnotami Konzervatívnej strany v Spojenom kráľovstve, Likudu v Izraeli a Republikánskej strany v Spojených štátoch.^[19]

Vo volebnej kampani presadzovala nižšie dane, reformu Európskej únie a zastavenie masovej imigrácie prostredníctvom námornej blokády,^[20] pričom uviedla, že na prvé miesto bude klásť národné záujmy.

Strana FdI nakoniec voľby vyhrala, čo vyvolalo obrovskú debatu o tom, ako veľmi pravicová Meloniovej vláda bude a ktoré označenie a pozícia v politickom spektre by bola presnejšia. Niektorí ju označovali za najpravicovejšiu vládu od roku 1945,^[21] s čím iní nesúhlasili.^[22]

Premiérka Talianska

Meloni v paláci Quirinale v októbri 2022

21. októbra 2022 ju prezident Sergio Mattarellaň poveril zostavením vlády.^[23] Stala sa tak prvou ženou vo funkcii premiérky Talianska.

Politické postoje

Meloniová sama seba opisuje ako mainstreamovú konzervatívku.^[24] Médiá a komentátori ju do politického spektra zaraďujú rôzne, niektorí jej politiku pripodobňujú americkej Republikánskej strane,^[25], poľskej pravicovej strane Právo a spravodlivosť,^[26], francúzskej národnokonzervatívnej strane Rassemblement national alebo maďarskej strane Fidesz.^[18] Tiež býva často opisovaná ako nacionalistka,^[27] alebo pravicová populistka.^[28]

Sociálne otázky

Meloniová o sebe vyhlasuje, že je „pro-rodinná“ a „pro-life.“ ^[29] Stavia sa proti manželstvám homosexuálnych párov a podporila referendum o zrušení registrovaných partnerstiev, ktoré sú v Taliansku povolené od roku 2016.^[30] Tiež nesúhlasí s gender ideológiou, o ktorej vyhlasuje, že priamo atakuje „ženskú idenitu“ a materstvo.^[31] Podporuje aj zmenu ústavy, ktorá by zamedzila homosexuálnym párom adopciu detí.^[32]

Aj keď má na interrupcie negatívny názor, povedala, že by súčasné zákony ohľadom nich nezmenila, ale bude sa snažiť tvoriť zákony, ktoré budú podporovať rodinu a materstvo.^[24][33] Oponuje aj eutanázii a surogátnemu materstvu, ktoré by chcela aj skriminalizovať.^[34]

Feminizmus

Meloniová vidí feminizmus ako ideologický nástroj proti pravicovej politike. Vo svojej knihe My Veríme z roku 2011 napísala: „Som pravicovo orientovaná žena a hrdo podporujem ženské problémy. V posledných rokoch sme museli trpieť pohŕdanie a rasizmus zo strany feministiek.... Možno, že pokiaľ je feminizmus poňatý týmto spôsobom, je to skôr otázka ideológie než pohlavia.“^[35] Popiera, že by bola proti ženám, z čoho ju obviňujú niektorí kritici. Giorgia Serughetti, politická filozofka a autorka knihy Konzervatívny Vietor, označila Meloniovej ideológiu za femonacionalizmus.^[36]

Imigrácia

Meloniová voči nelegálnej imigrácii zastáva postoj „nulovej tolerancie“ a volala aj po námornej blokáde, ktorá by zamedzila vstup nelegánym migrantom do talianskych prístavov.^[37] Bola proti reforme zákona, vďaka ktorému získavajú migranti narodení na území Talianka automaticky štátne občianstvo a nelegálnu migráciu považuje za veľký faktor prispievajúci k zvyšovaniu kriminality.^[38]

Za utečeneckú krízu a nevyspelosť Afriky viní neokolonializmus, z čoho obviňuje hlavne Francúzsko.^[39]

Zahraničná politika

Meloni so Sergiom Mattarellom v roku 2018

Meloniová zvykla byť za zlepšenie vzťahov s Ruskom, v roku 2018 pogratulovala ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za znovuzvolenie a vo svojej knihe Io sono Giorgia, le mie radici, le mie idee napísala, že Rusko bráni európske a kresťanské hodnoty.^[40] Po začatí Ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 svoje postoje prehodnotila, Putinov režim odsúdila a podporila poslanie zbraní na pomoc Ukrajine.^[41] Podporuje atlanticizmus,^[42] NATO a je považovaná za mäkkú euroskeptičku.^[43]

Často kritizuje talianske vzťahy so Saudskou Arábiou a Katarom a uvádza, že tieto krajiny „systematicky a zámerne šíria islamské fundamentalistické teórie, ktoré sú hlavnými príčinami rastu islamského fundamentalizmu “.^[44] Postavila sa proti rozhodnutiu usporiadať finále Supercoppa Italiana v Saudskej Arábii a uviedla, že Taliansko by sa malo aktívne snažiť o zlepšenie situácie ľudských práv v Saudskej Arábii.^[45] Kriticky sa vyjadruje aj ohľadom Číny a je za zlepšenie vzťahov s Taiwanom.^[46]

Pandémia COVID-19

Počas pandémie ochorenia COVID-19 začala Meloniová vykazovať váhavosť ohľadom vakcinácie. Nedala zaočkovať ani svoju dcéru a vyhlásila, že ako premiérka spraví revíziu niektorých vládnych nariadení týkajúcich sa očkovania a celkovo sa bude snažiť o miernejšie pandemické opatrenia.^[47]

Kritika

Meloniovú mnohí označujú za krajnú pravičiarku.^[18][48] Vychádzajú najmä z jej minulosti, keďže ako tínedžerka bola členkou Mládežnického frontu krajne pravicovej strany Talianske sociálne hnutie a jedno z jej najkontroverznejších vyjadrení z toho času bolo vyhlásenie, že Mussolini „bol dobrý politik a najlepší taliansky politik za posledných 50 rokov“.^[49] Do loga strany FdI v roku 2012 pridala plameň s talianskou trikolórou, čo taktiež vyvolalo pobúrenie, keďže rovnaký symbol používalo aj Talianske sociálne hnutie.

V posledných rokoch sa snaží od svojej kontroverznej minulosti dištancovať a zo strany boli aj niektorí členovia, ktorí otvorene podporovali krajne pravicovú ideológiu, vyhodení.^[50]

Bibliografia

• MELONI, Giorgia. Noi crediamo.  : Sperling & Kupfer, 2011. 164 s. ISBN 978-88-200-4932-4. (po taliansky)
• MELUZZI, Alessandro; MELONI, Giorgia; MERCURIO, Valentina. Mafia nigeriana. Origini, rituali, crimini.  : Oligo, 2019. 116 s. ISBN 978-88-85723-25-2. (po taliansky)
• MELONI, Giorgia. Io sono Giorgia (le mie radici, le mie idee).  : Rizzoli, 2021. 326 s. ISBN 978-88-17-15468-0. (po taliansky)

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giorgia Meloniová

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Giorgia Meloni – oficiálny web
• Giorgia Meloni na Twitteri