Gemersko-malohontská župa
Gemer, Gemermalohontská župa
Župa
Štát	Česko-Slovensko
Sídlo župy	Rimavská Sobota
- Dočasné sídlo	Tisovec (1918–1919)
Najvyšší bod	Kráľova hoľa
- výška	1 946,1 m n. m.
Najnižší bod	Sútok Slanej a Rimavy
- výška	154 m n. m.
Rozloha	3 961 km² (396 100 ha)
Obyvateľstvo	164 341 (1919)
Hustota	41,5 obyv./km²
Vznik	30. októbra 1918
Zánik	1. januára 1923
Počet okresov	7 + 3 mestské (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Gemersko-malohontská župa (iné pomenovania: Gemer, Gemermalohontská župa)^[1][2] bola jedna zo žúp, provizórnych jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Česko-Slovenska. Bola vytvorená pri vzniku Česko-Slovenska pripojením väčšiny územia pôvodnej uhorskej Gemersko-malohontskej župy. Župa existovala v rokoch 1918 – 1922 a mala rozlohu 3.961 km².^[3] Správnym centrom župy zostalo naďalej mesto Rimavská Sobota.^[4] Najnižším bodom bol sútok riek Slaná a Rimava.^[5] Najvyššie položeným bodom bol vrchol Kráľovej hole.^[6]

Historický vývoj

Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.^[7] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovevnska bola prvorepubliková Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla pripojením väčšej severnej časti pôvodnej uhorskej Gemersko-malohontskej župy k Česko-Slovensku.^[8]

Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády^[9] a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.^[7]

Na čele župy stál župan, ktorý priamo zodpovedal ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska. Ten župana mohol menovať aj odvolať a do jeho rúk župan skladal prísahu. Štátni, samosprávni úradníci, zamestnanci a cirkevní hodnostári boli povinní zložiť sľub vernosti ČSR. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.^[7][10]

Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.^[11]

Prvý županom gemersko-malohontskej župy bol menovaný Samo Daxner. V prechodnom období sa dočasným správnym sídlom župy stal Tisovec, kde sídlil vtedajší župan. Po vystriedaní na poste župana Jankom Jesenským bolo sídlo župy prenesené opäť do Rimavskej Soboty.^[12]

Župan

• Samo Daxner (29. decembra 1918 / 31.decembra 1918 – 11. mája 1919)
• Janko Jesenský (máj 1919)

Zánik župy

Gemersko-malohontská župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. janára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový územnosprávny systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku, na župnej aj okresnej úrovni, a rozdelil územie Gemersko-malohontskej župy medzi novovzniknutú Pohronskú/Zvolenskú župu a Podtatranskú župu.^[13]

Geografia

Gemersko-malohontská župa sa nachádzala na strednom Slovensku. V roku 1920 na západe hraničila s Novohradskou a Zvolenskou župou, na severe s Liptovskou župou, na severovýchode so Spišskou župou a na východe s Abovsko-turnianskou župou. Južná hranica župy bola zároveň štátnou hranicou s Maďarskom.^[8]

Administratívne členenie

V roku 1919 sa Gemersko-malohontská župa členila na sedem slúžovských okresov a tri mestá so zriadeným magistrátom:^[3]

• Jesenské (dobový názov Feledince, Feled),
• Slúžnovský okres horehronský (správne sídlo Pohorelá),
• Ratková,
• Revúca,
• Slúžnovský okres rimavskosobotský (správne sídlo Hnúšťa),
• Rožňava,
• Tornaľa,
• mesto Jelšava,
• mesto Rimavská Sobota,
• mesto Rožňava.

Zmeny v členení

Nariadením vlády republiky Československej 275/1922 Zb., vyhláseným 21. septembra 1922, zanikol štatút municipálneho mesta Jelšave, Rimavskej Sobote a Rožňave. Mestá boli vyhlásené za veľké obce a pripojené k rovnomenným okresom. Zároveň v rimavskosobotskom okrese bolo prenesené sídlo z Hnúšte do Rimavskej Soboty.^[14] V ten istý deň nariadením vlády republiky Československej č. 281/1922 Zb. mala zaniknúť pôsobnosť slúžnovských okresov Ratková a Pohorelá. Obce z okresu Ratková mali byť prerozdelené medzi okresy Hnúšťa (so sídlom v Rimavskej Sobote) a Revúca. Obce z okresu Pohorelá mali byť pripojené k Zvolenskej župe a začlenené do slúžnovského okresu Brezno, až na obec Vernár, ktorá bola pripojená k okresu Spišská Sobota v Spišskej župe. K okresu Gelnica, tiež na Spiši, mala byť zároveň pripojená obec Uhorná z okresu Rožnava.^[15]

Referencie

Slovenský portál