František Švantner
Osobné informácie
Pseudonym	Fraňo Bystran, Bystran
Narodenie	29.01.191229. január 1912
	Bystrá, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie	13. október 1950 (38 rokov)
	Praha, ČSR (dnešné Česko)
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	učiteľ
Rodičia	Leopold Švantner Jozefína, rod. Stolárová
Manželka	Mária, rod. Kobányiová
Deti	Juraj a Matej
Dielo
Žánre	lyrizovaná próza
Významné práce	Nevesta hôľ, Život bez konca
Ovplyvnený	Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Edgar Allan Poe
Podpis
Odkazy
	František Švantner (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran; * 29. január 1912, Bystrá – † 13. október 1950, Praha) bol slovenský prozaik, patriaci k prúdu lyrizovanej prózy (prózy naturizmu) v slovenskej literatúre.

Jeho otec bol Leopold Švantner a matka Jozefína, rod. Stolárová. Narodil sa v Bystrej na Horehroní, v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929 – 1933). V roku 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a dedinách (Mýto pod Ďumbierom (1933 – 1940), Podbrezová (1940 – 1945), Nová Baňa (1945 – 1947).

V 1944 bol účastníkom SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. septembra 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici. Pracoval aj v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.

Písať začal na učiteľskom ústave, keď publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov. Jeho román Nevesta hôľ z roku 1946 je považovaný za vrcholné dielo prózy naturizmu.

• 1933 – Výpoveď, poviedka (uverejnená v časopise Svojeť)
• 1942 – Malka, novely
• 1946 – Nevesta hôľ, román (nové vydania 1973, 2021)
• 1956 – Život bez konca, román (vydaný posmrtne)
• 1958-1962 – Dielo 1-2, Bratislava
• 1966 – Dáma, zbierka noviel Dáma, Sedliak, Kňaz, List, Ľudská hra, paralelne v češtine Tvář v rose
• 1989 – Novely I (Tatran, 612 s.)

• 1966 – Stretnutie
• 1968 – Dáma
• 1968 – Sedliak
• 1969 – Malka
• 1971 – Nevesta hôľ, film
• 1983 – Život bez konca, televízny seriál
• 2022 – Piargy, celovečerný film

V roku 1947 získal vianočnú cenu Matice slovenskej za román Nevesta hôľ.

• Slovenský biografický slovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Švantner

• František Švantner na stránkach Slovenského literárneho centra
• Plné texty diel Františka Švantnera na webe Zlatý fond denníka SME
• František Švantner vo Filmovej databáze (po česky)
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.