A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Felix Hausdorff | |
nemecký matematik | |
Narodenie | 8. november 1868 Vroclav, Poľsko |
---|---|
Úmrtie | 26. január 1942 (73 rokov) Bonn, Nemecko |
Odkazy | |
Commons | Felix Hausdorff |
Felix Hausdorff (* 8. november 1868, Vroclav, Poľsko - † 26. január 1942, Bonn, Nemecko) bol nemecký matematik, ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov modernej topológie, a ktorý významne prispel v odvetviach teórie množín, deskriptívnej teórie množín, teórie miery, teórie funkcií a funkcionálnej analýzy.
Životopis
Študoval na Lipskej univerzite, kde v roku 1891 dostal aj titul Ph.D.. V Lipsku vyučoval matematiku až do roku 1910, keď dostal miesto profesora matematiky na Bonnskej univerzite. V rokoch 1913 až 1921 pôsobil ako profesor na Greifswaldskej univerzite, následne sa vrátil do Bonnu. Po nástupe nacizmu k moci, Hausdorff, ktorý bol žid, si myslel, že ako uznávaný univerzitný profesor by nemal byť perzekvovaný. Avšak jeho abstraktná matematika bola označená ako židovská, a teda nenemecká a v roku 1935 stratil svoje miesto. Aj keď v Nemecku už nemohol viac publikovať, Hausdorff naďalej zotrval aktívnym výskumníkom v oblasti matematiky, pričom publikoval v poľskom časopise Fundamenta Mathematicae. Po Krištáľovej noci v roku 1938 sa perzekúcia židov vyostrila a Hausdorff sa dostával do čoraz väčšej izolácie. Napokon v roku 1942, keď sa už nemohol vyhnúť koncentračnému táboru, spáchal 26. januára so svojou ženou Charlotte Goldschmidtovou Hausdorffovou a švagrinou Edith Goldschmidtovou Pappenheimovou samovraždu. Sú pochovaní v Bonne.
Práca
Hausdorff ako prvý vyslovil zovšeobecnenie Cantorovej hypotézy kontinua, tzv. alefovú hypotézu, ktorú publikoval v roku 1908 vo svojom článku Grundzüge einer Theorie der geordneten Mengen, a ktorá je ekvivalentná tvrdeniu dnes známemu ako zovšeobecnená hypotéza kontinua.
V roku 1909, počas štúdia čiastočne usporiadaných množín reálnych postupností, objavil vetu zvanú Hausdorffov princíp maximality, bol prvý človek, ktorý aplikoval princíp maximality v algebre.
V roku 1914 vo svojom klasickom diele Grundzüge der Mengenlehre definoval a študoval vlastnosti čiastočne usporiadaných množín abstraktným spôsobom. Výsledkom bola veta dokázaná na základe axiómy výberu, ktorá hovorí, že každá čiastočne usporiadaná množina má maximálnu lineárne usporiadanú podmnožinu. V tomto diele tiež axiomatizoval topologický koncept susednosti a popísal topologické priestory dnes známe ako Hausdorffove priestory.
Prišiel tiež s konceptami Hausdorffovej miery a Hausdorffovej dimenzie, ktoré sú užitočným aparátom pri štúdiu fraktálov. V mladosti tiež publikoval niekoľko článkov z astronómie a optiky.
Pod pseudonymom Paul Mongré Hausdorff publikoval literárne a filozofické diela, z ktorých najvýznamnejšie boli asi tie o filozofii Friedricha Nietzscheho.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Felix Hausdorff
Externé odkazy
- Felix Hausdorff - článok na MacTutor History of Mathematics archive (po anglicky)
- Felix Hausdorff na stránkach Mathematics Genealogy Project (po anglicky)
- Stránka Hausdorffovho matematického centra na univerzite v Bonne (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abraham Wald
Abram Samojlovič Bezikovič
Adi Šamir
Adolf Fraenkel
Alexandre Chorin
Alexandr Alexandrovič Fridman
Alfred Tarski
André Weil
Benoît Mandelbrot
Carl Gustav Jacob Jacobi
Charles Fefferman
Curtis Tracy McMullen
Dénes Kőnig
Elias Menachem Stein
Elon Lindenstrauss
Emanuel Lasker
Emil Leon Post
Emmy Noetherová
Esther Szekeresová
Felix Bernstein
Felix Hausdorff
Frank Harary
Frigyes Riesz
George Dantzig
George Szekeres
Grigorij Alexandrovič Margulis
Grigorij Jakovlevič Pereľman
Guido Fubini
Heinz Hopf
Hillel Furstenberg
Ilia Iosifovič Piateckij-Šapiro
Irving Kaplansky
Isadore Singer
Issai Schur
Izraiľ Moisejevič Geľfand
Jakov Grigorievič Sinaj
James Joseph Sylvester
Jefim Isaakovič Zeľmanov
Jesse Douglas
John George Kemeny
John Harsanyi
John von Neumann
Joseph Keller
Joseph Kruskal
Laurent Schwartz
Leonid Anatolievič Levin
Leonid Vitalievič Kantorovič
Leopold Kronecker
Lev Genrichovič Šnireľman
Mark Grigorievič Krejn
Martin Hellman
Michael Aizenman
Michael Artin
Michael Fisher
Michael Hartley Freedman
Michael Oser Rabin
Mitchell Feigenbaum
Nathan Mendelsohn
Oscar Zariski
Otto Toeplitz
Pál Turán
Paul Cohen (matematik)
Paul Epstein
Paul Erdős
Paul Halmos
Paul Sophus Epstein
Pavel Samuilovič Uryson
Peter Lax
Raoul Bott
Richard Bellman
Richard Brauer
Richard Courant
Richard Karp
Rudolf Lipschitz
Saharon Šelach
Sergej Natanovič Bernštejn
Seymour Papert
Solomon Feferman
Stanisław Ulam
Stephen Wolfram
Tullio Levi-Civita
Vito Volterra
Vladimir Geršonovič Drinfeľd
Vladimir Igorevič Arnoľd
Walter Rudin
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk