Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť.

Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Rover ExoMars

ExoMars je dvojdielna kozmická misia, ktorú pripravuje Európska kozmická agentúra v spolupráci s Ruskom na vyslanie na planétu Mars. Hlavnými prvkami programu sú misia ExoMars 2016 a misia ExoMars 2020. ExoMars 2016 je tvorená orbitálnou sondou Trace Gas Orbiter a pristávacím modulom Schiaparelli, ktorý havaroval pri pokusu o pristátie. ExoMars 2020 by mala niesť ruskú pristávaciu plošinu Kazačok a európske povrchové vozidlo Rosalind Franklin. Pôjde o čiastočne autonómny rover podobný americkým sondám MER, na rozdiel od nich ale zameraný na hľadanie stôp života. Súčasťou misie bude okrem roveru aj geofyzikálny modul GEP, ktorý zostane na mieste pristátia a bude monitorovať seizmickú, magnetickú a meteorologickú aktivitu.

Ciele misie

Hlavné vedecké ciele misie ExoMars sú:

• štúdium biologických aspektov prostredia povrchu Marsu a hľadanie (prípadných pozostatkov) života
• charakterizácia marťanskej geochémie a výskytu vody
• identifikácia možných rizík na povrchu pre prípadné budúce pilotované lety
• zlepšenie znalostí marťanského prostredia a geofyziky

Ďalšie ciele sa týkajú vývoja nových či v ESA dosiaľ nevyskúšaných technológií. Tie sú kľúčové nielen pre úspech misie ExoMars, ale tiež pre nasledujúce misie zahŕňajúce ako robotický prieskum, tak prípadné neskoršie pilotované lety k červenej planéte. Ide predovšetkým o:

• pristátie veľkých objektov na povrch Marsu
• využitie slnečnej energie pre pohon robotov na Marse
• zvládnutie autonómnej navigácie a samotného pohybu na povrchu Marsu
• vývoj avioniky použiteľnej pre ďalšie misie projektu Aurora umožňujúcej tak zníženie nákladov

Štruktúra misie

Orbiter

Sonda, ktorá má misiu ExoMars dopraviť k jej cieľu, mala mať pôvodne úlohu jednoduchého nosiča – nemali na nej byť žiadne vedecké experimenty ani technologické zariadenia pre prenos dát z povrchu späť k Zemi; na tento účel mala byť využitá americká sonda Mars Reconnaissance Orbiter. Teraz sa objavujú hlasy, že by bolo výhodné nevyužitý nosič premeniť na plnohodnotnú vedeckú sondu, čím by tiež odpadla potreba spoliehať sa na prenos dát cez MRO. Dodatočné investície by nemali prekročiť 100 miliónov eur a sonda by mohla niesť až 30 kg vedeckých a telekomunikačných prístrojov. Či k tomu nakoniec dôjde by sa malo rozhodnúť na prelome rokov 2006 a 2007.^[1]

Pristávací modul

Pristávací modul sa odpojí niekoľko dní pred príletom k Marsu od vlastnej sondy a po balistickej krivke rovno vstúpi do atmosféry Marsu. Tam sa zhruba vo výške 120 km nad povrchom aktivuje pristávací systém, ktorý mu umožní mäkké pristátie na planéte. Predpokladá sa, že sonda pristane v oblasti Oxia Planum.^[2]

Rover

Rover s názvom Rosalind Franklin^[3] bude hlavným nákladom pristávacieho modulu. Bude vážiť približne 240 kg a bude vybavený 6 nezávislými kolesami a systémom autonómnej navigácie.^[4] Navyše bude vybavený prístrojmi zabezpečujúcimi odoberanie vhodných vzoriek:

• vrták schopný vyhĺbiť vrt do hĺbky až 2 metrov a odobrať vzorky
• automatické rameno schopné odberu vzoriek na povrchu
• SPDS – dopravný systém schopný dopraviť získané vzorky pre analýzu vo vedeckom module Pasteur

Na jar 2006 prebehlo úspešné testovanie predbežného designu podvozku roveru firmou EADS-Astrium na vulkanických plošinách sopky El Teide na Kanárskych ostrovoch.^[5]

Modul Pasteur

Najdôležitejšou súčasťou roveru bude súbor vedeckých nástrojov, ktoré sa majú zamerať na hľadanie stôp života (či už mŕtveho či prípadne žijúceho) pomenovaná po významnom francúzskom mikrobiológovi a chemikovi Louisi Pasteurovi. Tie sú rozdelené do štyroch kategórií podľa metód, ktoré používajú na výskum:^[6]

panoramatické nástroje (prístroje s panoramatickým a diaľkovým dosahom, niektoré z nich skúmajúce i podzemie):

• panoramatický kamerový systém
• infračervený spektrometer
• podzemný radar spolupracujúci s podobným zariadením na GEPe
• permitivná sonda určená k hľadaniu podpovrchovej vody a ľadu
• neutrónový analyzátor určený k hľadaniu podpovrchovej vody a ľadu
• radónový senzor určený k hľadaniu podpovrchové vody

kontaktné nástroje (prístroje skúmajúce povrch a horniny priamym kontaktom)

• približovacia kamera
• Mössbauerov spektrometer
• vŕtacia súprava

analytické laboratórne nástroje (prístroje umiestnené vnútri roveru skúmajúce získané vzorky)

• mikroskop
• rámansky mikroskop
• MOD – detektor organického materiálu
• GC-MS – detektor organických molekúl
• LMC – detektor produktov minulého či prítomného života
• MOI – seznor oxidovaných materiálov
• XRD – mineralogický röntgenový difraktometer

rizikové a environmentálne nástroje (prístroje pre výskum marťanského prostredia)

• senzor ionizačnej radiácie merajúci intenzitu kozmického a slnečného žiarenia
• ultrafialový spektrometer
• prachový analyzátor
• environmentálny modul pre meteorologické štúdie

Geofyzikálny a environmentálny modul (GEP)

Modul GEP nadväzuje na myšlienku zrušeného projektu NetLander (vybudovanie siete geofyzikálnych stacionárnych modulov na povrchu Marsu) – ide o súbor prístrojov, ktoré budú vykonávať kontinuálne fyzikálne merania a vďaka svojej dlhej životnosti (> 6 rokov) budú môcť byť neskôr prepojené do siete s ďalšími im podobnými modulmi. Je veľká šanca na postupné vybudovanie potrebnej vedeckej siete počas nasledujúceho desaťročia.

Modul by mal obsahovať experimenty:

• SEIS – súbor dlho aj krátkoperiodických seizmometrov, z ich záznamov bude môcť byť po prvýkrát presne rekonštruovaná vnútorná stavba planéty Mars
• ATM – meteorologické experimenty (meranie vetra, vlhkosti, teploty, tlaku a pod.)
• AEP – pre meranie atmosférickej elektriny
• HP3 – komplexná krtkovacia sonda, ktorá má preniknúť až do hĺbky 5 m (meranie hustoty, tepelného toku a pod.)
• MAG – presný magnetometer
• GPR – podzemný radar umožňujúci zobrazenie plytkej štruktúry kôry (napr. rezervoárov vody či ľadu) spolupracujúci s podobným zariadením umiestneným na rovere
• RadioScience – pre geodetické merania a výskum ionosféry
• MEDUSA – prachový senzor
• IRAS – detektor ionizovaných častíc

Niektoré z prístrojov budú skombinované s environmentálnymi experimentami z modulu Pasteur, ktoré boli preradené z roveru do tohto stacionárneho modulu. Z energetického hľadiska a tiež vzhľadom na dlhú plánovanú životnosť sa javí nepraktické použitie solárnych článkov a pravdepodobne bude použitý RTG zdroj.

Referencie

Externé odkazy

Astronomický portál Portál slnečná sústava Kozmonautický portál

• Misia ESA ExoMars (po anglicky)