A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Eufranor alebo Eufranór (starogr. Ἐυφράνωρ) bol grécky sochár, maliar, cizelér a spisovateľ v 4. storočí pred Kr.[1]
Biografia
Eufranor sa narodil zrejme na Isthmijskej šiji pri Korinte.[2] V rozkvete svojich síl bol približne v rokoch 360 až 330 pred Kr. Vynikal neobyčajnou mnohostrannosťou, bol zároveň maliarom a sochárom, z mramoru či z bronzu zhotovoval kolosy, cizeloval čaše (opracovával ich kovový povrch[3]), tiež napísal niekoľko kníh o súmernosti a farbách.[2][1]
Svoje umenie vykonával na mnohých miestach severného Peloponézu ale i v Aténach, preto ho v istom ohľade môžeme považovať za prostredníka školy sikyónskej a aténskej. Z jeho mnohostrannej tvorby sa žiaľ zachovalo len niekoľko sôch. Eufranos sa svoje sochy snažil zobraziť lepšie ako predošlí sochári a preto na nich zaviedol zmeny v telesných rozmeroch, hlavne štíhlosťou svojich sôch sa stal predchodcom Lysippa, ktorý tento nový kánon zdokonalil.[4]
Sochárske diela
Vieme asi o 12 jeho sochách, z ktorých niektoré boli obrovské. V staroveku bola preslávená jeho socha Parida, v ktorom bolo podľa Plínia zároveň poznať rozhodcu bohýň, milenca krásnej Heleny, ako aj vraha Achillovho.[5] Z ďalších sôch sa mu pripisuje socha bohyne Atény, Léto držiaca svoje deti v náručí, Apolóna (Apolón Patróos), Dionýza, Héfaista, Agathodaimóna (Bonus Eventus), Alexadra Veľkého a Filipa II. na vozoch so štvorzáprahom.[5][1][4] Niektorí znalci umenia mu pripisovali aj autorstvo slávnej sochy Apolóna Belvederského, ktorý je ale dielom jeho spolužiaka Leóchara.[6]
Maľby na stenách Diovej Stoy
Nemecký znalec antického umenia J. J. Winckelmann uvádza, že Eufranor ako prvý zaviedol do maliarstva symetriu[7] a dodal kontúram vznešenejší štýl.[8] Podľa starovekého autora Pausania bol autorom nástenných malieb Diovej Stoy (Diovho stĺporadia) na aténskej agore: „Stĺpová chodba, vybudovaná vzadu, má obrazy takzvaných dvanástich bohov. Na protiľahlej stene je potom namaľovaný Théseus, Démokratia (Ľudovláda) a Démos (Ľud). Obraz naznačuje, že Théseus ustanovil Aténčanom vládu rovnosti...Je tu tiež vyobrazený zápas tých Aténčanov pri Mantineii, ktorí boli poslaní Lakedaimončanom na pomoc. Celú vtedajšiu vojnu opísal slovami medzi inými i Xenofón, dobytie Kadmeie, porážku Lakedaimončanov pri Leuktrách, ako vtrhli Boióťania na Peloponéz a ako Lekadaimončanom prišli z Atén pomocné zbory. Na obraze je zobrazený boj jazdectva, v ktorom najviac vynikajú Gryllos, Xenofontov syn, medzi Aténčanmi a Téban Epameinóndas v boiótskom jazdectve. Tieto maľby namaľoval Aténčan Eufranór a v neďalekej svätyni zobrazil Apolóna Otcovského (Patróos).“[9] Historik Plutarchos vyjadril k týmto maľbám veľký obdiv.[10]
Grécka stoa bola dlhá stĺpová sieň, ktorá bola z jednej strany obohnaná múrmi (niekedy boli za múrom i miestnosti) a druhú stranu tvorila jednoduchá alebo dvojitá rada stĺpov. Steny stoy boli často zdobené maľbami alebo nápismi. V priestoroch stoy sa ľudia prechádzali, hovorili, vyučovali alebo sa schádzali.[11] Filozof Zénón a jeho následníci sa nazývali stoici, pretože prednášal v Stoe poikilé (v maľovanej stoe), ktorá sa nachádzala tiež na aténskej agore.[12]
Galéria
Paris, rímska kópia z 2. storočia gréckeho originálu zrejme od Eufranora, Musée du Louvre
Aténa (Pireus) v Archeologickom múzeu v Pireu (Atény) sa považuje za dielo Eufranora alebo Kéfisodota zo 4. storočia pred Kr.
Paris alebo Perseus, bronzová socha od Eufranora, cca 340-330 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach.
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
- ↑ a b Plínius Starší, Naturalis Historia, 35,128-129.
- ↑ Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 170.
- ↑ a b Archeologický ústav CSAV v Akademii, nakl. CSAV, 1860, Památky archaeologické, str. 153
- ↑ a b Plínius Starší, Naturalis Historia, 34,77-78.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 138.
- ↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 122.
- ↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 271.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 27-28.
- ↑ Plutarchos, De gloria Atheniensium, 2,7-11.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 227.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 526.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eufranor z Korintu
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Agasias (syn Dósithea)
Agasias (syn Ménofila)
Agathón (sochár)
Agathón (syn Agathokla)
Agathón z Atén
Agathón z Efezu
Agatharchos (sochár)
Agatharchos (syn Dionysia)
Agorakritos
Akestor (sochár)
Akrón (sochár)
Alkamenes (sochár)
Alxénor (sochár)
Alypos zo Sikyónu
Amfión (sochár)
Amyklaios
Andreas (sochár)
Androsthenes (sochár)
Angelión
Anténor z Atén
Antifanes z Argosu
Antifidas
Antignótos (sochár)
Antignótos (sochár, 4. stor. pred Kr.)
Antigonos z Karystosu (spisovateľ)
Apelleas
Apollónios z Atén
Apollónios z Trallu
Archermos
Argeiadas
Aristónidas (syn Mnasitima)
Aristónidas z Rodosu
Aristón (sochár)
Aristón (syn Dionysia)
Aristandros Mladší
Aristandros Starší
Aristeas z Afrodisiady
Aristeas z Megalopolisu
Aristión z Parosu
Aristofilos z Korintu
Aristogeitón (sochár)
Aristokles (sochár)
Aristokles (syn Kleoita)
Aristokles zo Sikyónu
Aristokles z Kydónie
Aristonous z Aiginy
Aristopeithes
Aristos z Efezu
Arkesilaos (sochár)
Arkesilaos (syn Aristodika)
Artemón (sochár)
Artemidóros z Týru
Asópodóros z Argu
Askaros z Téb
Atótos
Athanodóros z Achaie
Athanodóros z Rodosu
Batón (sochár)
Boéthos z Chalkédónu
Boéthos z Kartága
Bryaxis
Charinos (sochár)
Charmolas
Cheirisofos z Kréty
Chionis z Korintu
Chrysothemis z Argosu
Daidalos zo Sikyónu
Daitóndas zo Sikyónu
Dameas z Kleitoru
Dameas z Krotónu
Damokritos zo Sikyónu
Deinomenes (sochár)
Dionysikles z Milétu
Dionysios (syn Aristóna)
Dionysios z Argosu
Diopeithes (sochár)
Diopeithes z Argosu
Diyllos z Korintu
Dorykleidas
Efedros (sochár)
Endoios
Epigonos (sochár)
Epikrates (syn Apollónia)
Epikrates z Rodosu
Eubios z Téb
Euboulides (otec Eucheira)
Euboulides (sochár)
Euboulides (syn Eucheira)
Euboulides z Atén
Eucheiros (sochár)
Eucheir (sochár)
Eucheir (syn Euboulida)
Eudidaktos (sochár)
Euforión (sochár)
Eufranor z Korintu
Eukadmos z Atén
Eukles z Mylasy
Eumnéstos
Eupalinos z Megary
Euporos (sochár)
Eutelidas z Argosu
Euthykrates (sochár)
Euthykrates zo Sikyónu
Eutychides
Exékestos (sochár)
Faidimos (sochár)
Feidias
Filón (sochár)
Filón z Terméssu
Filiskos z Rodosu
Fradmón z Argosu
Fyles z Halikarnasu
Fyromachos z Atén
Geneleós
Glaukias z Aiginy
Glaukos (syn Epidaura)
Glaukos z Argosu
Hérofón (sochár)
Hektoridas
Heortios
Hermón z Troizény
Hermippos (syn Dioména)
Hermokles z Rodosu
Hippias (sochár)
Hypatodóros z Téb
Iatrokles (syn Pasikrita)
Kéfisodotos Mladší
Kéfisodotos Starší
Kóblanos z Afrodisie
Kólótes (sochár)
Kalamis (sochár)
Kalamis Mladší
Kallón z Aiginy
Kallikles (syn Eunika)
Kallikles (syn Theokosma)
Kallikrates (syn Aristea)
Kallisthenes (sochár)
Kallistonikos z Téb
Kalliteles (sochár)
Kantharos zo Sikyónu
Kleón (sochár)
Klearchos z Rhégia
Kleoitas
Krésilas
Kritios
Leóchares (sochár)
Lokros z Paru
Lykios (syn Ktésidéma)
Lykios (syn Myróna)
Lysón (sochár)
Lysias (sochár)
Lysippos
Lysistratos (sochár)
Lysistratos zo Sikyónu
Ménodotos (syn Artemidóra)
Ménodotos z Rodosu
Ménofantos
Medón zo Sparty
Menaichmos z Naupaktosu
Menelaos (sochár)
Menippos z Kosu
Mnésistratos (sochár)
Mnasitimos (syn Aristónida)
Mnasitimos (syn Telesóna)
Mnasitimos z Rodosu
Myrón (sochár)
Nésiótes
Naukydes z Argosu
Nikodamos z Mainalu
Olympiosthenes
Onétorides (sochár)
Onaithos
Onatas (sochár)
Paiónios z Mendy
Pandios
Pantias z Chiosu
Papias z Afrodisiady
Pasiteles
Patrokles zo Sikyónu
Patrokles z Krotónu
Peisias (sochár)
Periklytos
Persaios (sochár)
Pisón z Kalaureie
Pistón (sochár)
Platthis
Pollis (sochár)
Polydóros (sochár)
Polykleitos Mladší
Polykleitos z Argosu
Polykles Starší
Polykles z Atén
Polymédes z Argosu
Praxias (sochár)
Praxiteles (sochár)
Praxiteles Starší
Ptolichos z Aiginy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk