Dolný Moštenec
mestská časť Považskej Bystrice
Pohľad na Dolný Moštenec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Považská Bystrica
Región	Horné Považie
Vodný tok	Mošteník
Nadmorská výška	330 m n. m.
Súradnice	49°05′17″S 18°26′35″V / 49,088°S 18,443°V / 49.088; 18.443
Prvá pís. zmienka	1397
PSČ	017 01
EČV (do r. 2022)	PB
Tel. predvoľba	+421-42
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Dolný Moštenec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Dolný Moštenec je mestská časť mesta Považská Bystrica. Nachádza sa južne od Považskej Bystrice a severne od mestskej časti Horný Moštenec. K mestu bola pričlenená v roku 1979. K obci sa viaže i neďaleký Cingelov laz.

Rozloha katastrálneho územia Dolného Moštenca je 5 739 475 m². Katastrálne územie obce hraničí s katastrom mesta Považská Bystrica (na severe a východe), s Horným Moštencom (na juhu), s Horným Lieskovom (na juhozápade) a so Sverepcom (na západe).
Obec a jej katastrálne územie leží v Podmanínskej pahorkatine, krajinnom podcelku Považského podolia. Má značne odlesnený pahorkatinový povrch s plochými chrbtami a močaristými dolinami.
Dominantami územia sú vrchy Stráň (471,5 m n. m.) na juhovýchode, Skalica (463,2 m n. m.) na juhozápade, Žadovec (457,5 m n. m.) na východe a Prašnice na severe.
Nadmorská výška v strede obce je 344 m n. m. Osada Cingelov laz leží v západnej časti katastra obce.

Dedina má výhodnú dopravnú polohu, keďže leží blízko najfrekventovanejšieho dopravného ťahu (Bratislava-Košice), ktorý spája východ a západ Slovenska.
Vzdialenosť od centra okresného mesta Považská Bystrica je 4,1 km, od krajského mesta Trenčín 50 km, od hlavného mesta Bratislava 169 km, od ostatných krajských miest: Trnava 123 km, Nitra 134 km, Žilina 36 km, Banská Bystrica 125 km, Prešov 256 km, Košice 280 km.
Najbližšia železničná stanica v Považskej Bystrici sa nachádza 4,6 km a najbližšie letisko v Dolnom Hričove pri Žiline 25 km od obce.
Do obce premáva autobusová linka MHD 9 na trase Považská Bystrica — Dolný Moštenec — Horný Moštenec.

Obec mala v roku 2009 741 obyvateľov.

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Gorazda, ktorý posvätil dňa 29. júla 2001 nitriansky sídelný biskup, otec kardinál Ján Chryzostom Korec. Autormi projektu kostola sú Ing. Arch. Eduard Kolek a Ing. Arch. Marta Koleková. Oproti kostolu nájdeme kultúrny dom.

O tom, že blízke okolie obce bolo osídlené už oddávna svedčí viacero archeologických nálezov. Významným archeologickým náleziskom je skalné bradlo Skalica. Podľa drobných i väčších črepov nájdených v týchto miestach sa usudzuje, že tu existovalo sídlisko už v neskorej dobe kamennej (eneolite). Nachádzalo sa tu opevnené hradisko, resp. hrádok, ktorý bol umiestnený na skalnom hrebeni, chránený mohutným valom. Badateľné prepálenie násypu poukazuje na to, že sídlo zaniklo násilne. Ústna tradícia hovorí o osade Kobyla, ktorá sa vraj na tomto mieste nachádzala.
V lesíku zvanom Prieseka, neďaleko od Skalíc sa nachádza slovanské pohrebisko (mohylník) s viacerými mohylnými navŕšeniami. V tejto oblasti sa uskutočnilo viacero archeologických prieskumov. Napríklad v dokumente vydanom Považským múzeom v Žiline po tom, ako sa tu uskutočnili arch. prieskumy roku 1961 sa píše : „V lese vašeho chotára sa cca 200 metrov od brál na Skaliciach nachádza skupina staroslovienskych hrobov, pravdepodobne z doby veľkomoravskej. Je to veľmi vzácna pamiatka pre objasnenie dejín našeho kraja, lebo pochádzajú z doby, z ktorej sa v našom kraji nezachovali nijaké knihy alebo iné písané pamiatky. V hroboch sa nachádzajú materiálne bezcenné pamiatky (črepy hrncov, uhlíky, zhrdzavené železné zlomky drobných úžitkových predmetov), z ktorých sa ale dá určiť doba vzniku hrobov.“
Územie obce bolo teda osídlené slovanským etnikom už dávno pred najstaršou písomnou zmienkou o obci.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1397. Bola to listina vystavená uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským pre Mikuláša, brata Ctibora z Beckova. Podľa nej dostal Mikuláš do držby hrad Košeca i hradné panstvo.
Medzi lokalitami patriacimi k hradu sa spomínajú i oba Moštence (Dolný a Horný) ako „possessio Mosenech et alter Mosenech“ (čiže doslovne držba Moštenec i druhý Moštenec).

V 15. storočí teda obec patrila hradnému panstvu Košeca. Neskôr, roku 1506, sa jej majiteľmi stali Rožonovci, ktorí protizákonne obsadili hrad v Košeci. Onedlho sa hrad dostal do rúk Petröciovcov, Dolný Moštenec však naďalej ostal v držbe Rožonovcov.
Okolo roku 1580 sa stáva Dolný Moštenec zemianskou obcou. Nepatril však k veľkým obciam.
Podľa portálnych súpisov tu napríklad bolo roku 1598 len 22 zemianskych domov. Obyvateľstvo sa živilo až do začiatku 20. storočia prevažne poľnohospodárstvom a chovom úžitkových zvierat.

Vývoj počtu obyvateľov:

Názvy obce (boli často pomaďarčované):

V obci sa nachádza obchod a pizzeria. Kedysi aj pohostinstvo, ale už to neplatí.

Letná turistika

• Okolitá príroda je v letných mesiacoch vhodná na turistiku a prechádzky. Z bradla (resp. bradiel) Skalice je za dobrej viditeľnosti výhľad na obec Dolný Moštenec, ale aj na obce Sverepec, Horný Lieskov a Podmanín, na Strážovské a Súľovské vrchy (napr. Strážov), Javorníky,
  na Považský hrad a Váh, či dokonca na Vršatecké bradlá.

Zimná turistika

• Okolie má dostatok lúk, ktoré sa v zime dajú využiť najmä na bežkovanie.

Dedinou preteká potok Mošteník, do ktorého sa vlievajú potoky Niva, Dušianica a potok, ktorý tečie z oblasti Cingelovho lazu. Mošteník sa v Považskej Bystrici vlieva do Váhu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolný Moštenec

• Stránka obce