Ján Chryzostom Korec
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný biskup nitriansky
Ut omnes unum sint Aby všetci jedno boli
Funkcie a tituly
Biskup nitriansky
1990 — 2005
Ján Pásztor Viliam Judák
Biografické údaje
Narodenie	22. január 1924 Bošany
Úmrtie	24. október 2015 (91 rokov) Nitra
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Spoločnosť Ježišova
Kňaz
Kňazská vysviacka	1. október 1950 (26 rokov) Rožňava Róbert Pobožný apoštolský administrátor rožňavskej diecézy
Biskup
Konsekrácia	24. august 1951 (27 rokov) Bratislava
Svätiteľ	Pavol Hnilica biskup
Kardinál
Menovanie	28. jún 1991 (67 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	sv. Fabiána a Venancia
Odkazy
Ján Chryzostom Korec na catholic-hierarchy.org angl. Ján Chryzostom Korec
Vatikánsky portál  Biografický portál

Ján Chryzostom Korec (* 22. január 1924, Bošany – † 24. október 2015, Nitra) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, kardinál a diecézny biskup nitrianskej diecézy, autor kníh nielen s náboženskou tematikou.

Život

V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr až do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Keď počas noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval rehole, ocitol sa v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník až do roku 1960. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. Už o rok neskôr, 24. augusta 1951, ho ako 27-ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave na biskupa (tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež Pius XII. pre komunistické krajiny). Od biskupského svätenia používa rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Túto činnosť vykonával tajne, pretože nemal od komunistického režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku 1958 sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť. Zatkli ho a 11. marca 1960 bol odsúdený za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v Prahe na Pankráci, Ruzyni, vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. Z väzenia bol prepustený v roku 1968. Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom však neustával vo svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu štátnej moci. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. Oficiálne biskupské insígnie dostal v roku 1969, 18 rokov po vysvätení za biskupa, na audiencii u pápeža Pavla VI.

V roku 1990 sa stal rektorom bratislavského seminára. 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry. Krátko na to, 28. júna 1991, ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Odvtedy je členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru. V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy. 9. júna 2005 Svätá stolica oznámila, že pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu a vymenoval za nového nitrianskeho diecézneho biskupa Viliama Judáka.

Zomrel 24. októbra 2015 v Nitre.^[1]

Udelené biskupské svätenia

Hlavný svätiteľ

• Dominik Kaľata - 9. september 1955 (tajné biskupské svätenie)
• František Rábek - 27. júl 1991, Nitra
• Štefan Vrablec - 26. júl 1998, Šaštín
• Marián Chovanec - 18. september 1999, Nitra
• Viliam Judák - 16. júl 2005, Nitra

Spolusvätiteľ

• Alojz Tkáč - 17. marec 1990, Košice
• Eduard Kojnok - 18. marec 1990, Rožňava
• Rudolf Baláž - 19. marec 1990, Banská Bystrica
• Dominik Tóth - 16. apríl 1990, Trnava
• Vladimír Filo - 16. apríl 1990, Trnava

Ocenenia

Za pevné postoje a nezlomnú vieru mu boli udelené viaceré ocenenia a čestné doktoráty. Jeho celoživotnú prácu ocenili aj na zahraničných univerzitách, a to na katolíckej Univerzite Notre Dame du Lac v South Bende (1986), Univerzite Svätého srdca v Bridgeporte (1992) a na Katolíckej univerzite vo Washingtone (1993). Ďalšie čestné doktoráty mu boli udelené na poľskej Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského (2003) a britskej Univerzite Liverpool hope (2014).^[2]

Na Slovensku získal Ján Chryzostom Korec čestný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1998) a v roku 2004 obdržal Zlatú knihu univerzity ako najvyššie udeľované ocenenie, ďalšie čestné doktoráty mu udelili na Trnavskej univerzite (2004) a Katolíckej univerzite (2009).^[2]

V roku 1993 získal štátne vyznamenanie Francúzskej republiky, v roku 1995 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 1999 štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Kritika

Časť verejnosti mu vytýkala, že prejavoval pozitívny postoj voči Jozefovi Tisovi a prvej Slovenskej republike. Poukazujú napríklad na to, že v roku 1990 odhalil Jozefovi Tisovi pamätnú tabuľu v Bánovciach nad Bebravou alebo 18. apríla 1997 pri príležitosti 50. výročia Tisovej popravy odslúžil v Nitre zádušnú omšu. Je tiež známy jeho výrok o tom, že Jozef Tiso po celú existenciu štátu nepodpísal jediný trest smrti, alebo iné vyjadrenie, že mu nie sú známe žiadne dôkazy o Tisovej vine. V auguste 1997 sa verejne zastal exilového historika Milana Stanislava Ďuricu v súvislosti s jeho kontroverznou knihou Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá obhajuje viacerých politikov z obdobia prvej Slovenskej republiky, ako aj vojnovú republiku samotnú.

Tvorba

Jeho knižná tvorba predstavuje vyše 80 titulov kníh. Vyšli vo viacerých vydaniach a sú súčasťou slovenskej kresťanskej literatúry 20. storočia. Jeho spisovateľská činnosť je obsiahnutá aj v početných samizdatoch a rôznych časopisoch.

Dielo (výber)

• Filozofické otázky dialektického materializmu, 1947.
• Dráma ateistického humanizmu. Úvahy o kresťanskej spiritualite.
• O pôvode človeka, samizdat (SZ), 1949.
• O kompetencii vied, SZ, 1971.
• Nad vznikom a vývojom života, SZ, 1971.
• Záchrana v Kristovi, SZ 1972.
• Vo svetle blahozvesti, SZ, 1985.
• Kristov kňaz, SZ, 1987.
• O poslaní kňaza, SZ, 1987.
• Cirkev uprostred problémov, SZ, 1987.
• Cirkev v rozvoji, SZ, 1987.
• Úvahy o človeku, Bratislava, I-II, 1992/1993 3. vyd. 1992 (pôvodne SZ, 1986).
• Kto je človek. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 1.
• Cyrilometodská tradícia dnešok. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 7.
• Filozof zdravého rozumu. In: Verbum, 2000, č. 4, s. 65 – 88.

Referencie

1. ↑ Úmrtie: Zomrel nitriansky emeritný biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec . TK KBS, 24. 10. 2015, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140120034

Literatúra

• KOREC, Ján Chryzostom, SJ. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 720 – 723.
• Félix Jozef Litva, K. Ďurček: Kardinál Ján Chryzostom Korec. In: Viera a život, 2002, č. 1, s. 74 – 77.
• Rajmund Ondruš: K životnému jubileu O. kardinála Korca. In: Viera a život, 2005, č. 5, s. 88 – 89.
• František Sočufka: Kardinál Ján Chryzostom Korec 85 ročný. In: Viera a život, 2009, č. 1, s. 33 – 36.
• Svedok. Vyznavač. Mysliteľ. Zborník štúdií, príspevkov, esejí, spomienok. Nitra, 2009, 445 s.
• Ján Letz: J. Ch. K. In: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s. 113 – 121, 326.
• Marián Gavenda: Nekonečné horizonty kardinála Korca, 2011, ISBN 978-80-8046-564-3, životopis Jána Chryzostoma kardinála Korca.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Chryzostom Korec

Externé odkazy

• Ján Chryzostom kardinál Korec na oficiálnej stránke katolíckej cirkvi na Slovensku
• FILOZOFIA ŽIVOTA/otázky a odpovede