A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dolná | |
potok | |
Zdrojnica | Burdov, Burda |
---|---|
Ústie | Dunaj, Chľaba |
Dĺžka | 3,3 km |
Povodie | Dunaj |
Rád toku | II. |
Hydrologické poradie | 4-20-02-017 |
Číslo recipienta | ? |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolná (do 2010 aj Dóna alebo Dona)[1] je krátky potok v juhovýchodnej časti okresu Nové Zámky. Odhliadnuc od krátkeho potoka prameniaceho v oblasti Panského lesa pri osade Kováčov, je Dolná jediným trvalým vodným tokom prameniacim a tečúcim v pohorí Burda. Je to ľavostranný prítok Dunaja, meria 3,3 km a je tokom II. rádu.
Prameň
Pramení v Burde na severovýchodnom úpätí Burdova (387,7 m n. m.) v nadmorskej výške približne 212 m n. m.
Opis toku
Od prameňa preteká Veľkou dolinou, ktorou sa stáča juhovýchodným smerom. Na dolnom toku preteká okrajom obce Chľaba, stáča sa severojužným smerom a tečie v rovinatom priestore Vyšehradskej brány. Ďalej podteká železničnú trať č. 130 a na katastrálnom území spomenutej obce sa v nadmorskej výške cca 102,5 m n. m. vlieva do Dunaja.
Pôvod názvu
Názov vodného toku Dolná vznikol zo slovného spojenia prídavného mena dolný vo význame nízko položený, zaujímajúci nízku polohu a všeobecného podstatného mena potok, voda označujúceho menší vodný tok, v podobe Dolný potok príp. Dolná voda, teda potok charakteristický svojou nízkou polohou; z rovnakého slovného základu teda podobný pôvod názvu má i Dolný potok (ľavostranný prítok Svinky v povodí Hornádu), Dolný potok (ľavostranný prítok Mutelky v povodí Ondavy), Dolná voda (dnes les v obci Malé Lednice v okrese Považská Bystrica), alebo Doľany (obec v okrese Levoča).
Pomenovací akt Dolnej prebehol pred rokom 1262 v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Dolná voda → Dolná; po prisídlení maďarského obyvateľstva pred rokom 1262 bol postupne prvý komponent názvu Dolná podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny transformáciou dvojice hlások -ol → -ó prevzatý a modifikovanný do podoby → Dóna podobne ako v toponymách Kostolnica (niekdajšia obec, dnes súčasť obce Vinica v okrese Veľký Krtíš) → Kosztonca, Olšava (prítok Hornádu) → Ósva, Olša → Ócsa (mesto v Maďarsku, južne od Budapešti v Peštianskej župe); po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov Dóna späťprevzatý do slovenčiny v podobe Dóna a neskôr aj Dona (ktorej význam bol pre vtedajšieho slovenského používateľa už zrejme nejasný); názvoslovná autorita v roku 2010 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu Dolná.[2][3]
K roku 1262 sa viaže listina v latinčine, ktorou Štefan V. mladší uhorský kráľ rozdelil sporný rybolov na Dunaji, pozemky a lesy medzi poddaných Ostrihomského arcibiskupstva a dömöšského prepoštstva. Táto listina obsahuje viaceré toponymá v domácich ľudových jazykoch a medzi inými aj názov Dolnapatakateu vo význame hlava, ústie potoka Dolná alebo Dolného potoka.[4][5] Listina pomáha datovať začiatok procesu prevzatia názvu Dolná zo slovenčiny do maďarčiny a jeho modifikáciu do podoby Dóna pred rok 1262; zároveň podoba názvu Dolnapatak v listine je svedectvom toho, že s prevzatím slovenského názvu do maďarčiny spojená prirodzená hláskoslovná adaptácia nebola ešte úplne dokončená. Existencia vodného toku Dolná (alebo Dolná voda, resp. Dolný potok) bola známa z historického listinného dokumentu z roka 1262, ale jeho lokalizácia bola do 2010 iba približne známa (niekde v dolnej časti povodia rieky Ipeľ v oblasti obce Chľaba). Presná lokalizácia bola sťažená tým, že po realizácii protipovodňových úprav v 17. až 19. storočí na dolnom toku Ipľa pred jeho ústím a na priľahlom toku Dunaja bol umelo zmenený priebeh toku Dolnej pred jej zaústením. Kým pred realizáciou protipovodňových úprav Dolná ústila do niektorého z meandrujúcich ramien Ipľa, po uskutočnení týchto úprav bol vodný tok Dolná kanalizovaný, napriamený a zaústený rovno do Dunaja. Odborníci sa bezvýsledne do 2010 snažili zidentifikovať vodný tok Dolná s niektorým zo súčasných alebo zaniknutých prítokov Ipľa;[6] úspech prinieslo až rozšírenie priestoru hľadania o priľahlý úsek Dunaja. Dnes je vzdialenosť medzi ústím vodného toku Dolná do Dunaja a nižšie položeným ústím rieky Ipeľ do Dunaja cca 2,5 km.[7][8]
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf (cit. 2021-04-19).
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 287.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 2. S. 47. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf (cit. 2021-04-15).
- ↑ GYÖRFFY, Erzsébet: Korai ómagyar kori folyóvíznevek, Debreceni Egyetemi Kiadó. Debrecen 1975. 224 s. S. 138. ISBN 978-963-318-122-5.
- ↑ GYÖRFFY, György: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, III. H-K, Akadémiai kiadó, Budapest 1987. 568 s. S. 199. ISBN 963 05 3613 7.
- ↑ MAJTÁN, Milan - ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. S. 24. ISBN 80-88870-12-7.
- ↑ ŠMILAUER, Vladimír. Vodopis starého Slovenska. Praha; Bratislava : Učená společnost Šafaříkova, 1932. 564 s. (Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě; zv. 9.) S. 162, 460.
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov Plazov a Dolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. Dostupné na https://uazk.cuzk.cz/mrimage/vademecum/proxy/cz/others/zeus/knih/dao/documents/0001/d9c62679-81f5-4914-9d9c-5cb59ca090b5.pdf (cit. 2021-05-02).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk