A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Raketoplány |
---|
|
Discovery (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-103) bol raketoplán NASA, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1984 až 2011. Bol vyrobený ako tretí operačný raketoplán po raketoplánoch Columbia (OV-102) a Challenger (OV-099). Je to raketoplán s najväčším počtom ukončených letov – 39.
Do jeho vyradenia bol najstarším slúžiacim raketoplánom. Po prvýkrát vyštartoval 30. augusta 1984 (misia STS-41-D). V minulosti sa podieľal aj na výskumných misiách, avšak v posledných rokoch svojej aktívnej činnosti vykonával len zásobovacie misie pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Raketoplán bol pomenovaný Discovery (v preklade „objav, objavovanie“) predovšetkým po lodi moreplavca Jamesa Cooka, na ktorej v rokoch 1776 – 1780 vykonal svoju tretiu a poslednú cestu do Pacifiku. Medzi ďalšími slávnymi loďami tohto mena je tá, na ktorej Henry Hudson v rokoch 1610 – 1611 hľadal severozápadnú cestu (t.j. snažil sa oboplávať Ameriku severnou cestou cez Severný ľadový oceán), a tá, ktorú v rokoch 1901 – 1904 použili na expedície v Antarktíde Robert Scott a Ernest Shackleton, pričom sa zachovala ako múzeum.
História
Stavba
Kontrakt na stavbu raketoplánu Discovery bol zadaný 29. januára 1979. Jeho stavba bola dokončená 12. augusta 1983, čiže v čase, keď mal prvý raketoplán Columbia za sebou už niekoľko misií. 5. novembra 1983 sa Discovery presunul z Palmdale, kde bol skonštruovaný, na leteckú základňu Edwards. Na Kennedyho vesmírne stredisko na Floride bol raketoplán privezený 9. novembra 1983 a na prvý let bol pripravený 2. júna 1984.
Charakteristika
Pri svojom prvom štarte vážil orbiter Discovery 67 100 kg. Bol o 3 370 kg ľahší ako najstarší raketoplán Columbia a o 318 kg ľahší ako druhý vyrobený exemplár Challenger. Na znížení hmotnosti oproti predchádzajúcim exemplárom malo výrazný podiel použitie iného typu tepelnej izolácie na hornom povrchu nosných plôch a trupu. Keramické dlaždice boli nahradené pružnou izoláciou z kremennej plsti. Na moduloch motorov OMS mal však silnejšiu tepelnú ochranu ako Columbia a Challenger. Discovery mal okrem toho niektoré nosné rebrá v konštrukcii krídiel vyrobené z grafitoepoxydového laminátu, kým staršie exempláre mali všetky rebrá z hliníka. Spolu s Challengerom boli jedinými dvoma raketoplánmi schopnými niesť raketový stupeň Centaur vo svojom nákladovom priestore.
Misie
Prvá misia
Prvý pokus o štart raketoplánu Discovery prebiehal dramaticky. Po jednodennom odklade mal stroj vzlietnuť z rampy 39A 26. júna 1984. Odpočítavanie prebiehalo hladko až do prerušenia v čase T–4 sekundy. Prerušenie nastalo preto, lebo v motore č. 3 sa neotvoril palivový ventil. O 3 minúty a 30 sekúnd vypukol v motorovej sekcii požiar. Z motoru č. 3 unikal plynný vodík, ktorý sa na rozpálených plochách vznietil. Trojmetrové plamene začali spaľovať tepelnú izoláciu trupového elevónu. Pozemný personál zapojil vodné trysky, ktoré oheň uhasili. V čase T+710 sekúnd vypukol požiar nanovo, pričom si s ním opäť poradili vodné trysky. Požiar vypukol ešte dvakrát a až v čase približne T+20 minút sa podarilo ochladiť zadnú časť raketoplánu natoľko, že vodík sa už nemohol vznietiť. Obhliadka škôd ukázala, že náklad neutrpel žiadne poškodenie. Štart bol odložený na 30. augusta 1984. V tomto termíne Discovery napokon odštartoval a počas svojej úspešnej šesťdňovej misie vypustil do otvoreného vesmíru tri družice.
Ostatné významné lety
Raketoplán Discovery má za sebou veľké úspechy. 29. septembra 1988 obnovil štartom misie STS-26 lety raketoplánov po havárii Challengera v roku 1986. Bol to práve Discovery, ktorý vypustil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Po svojej 22. misii absolvoval deväťmesačnú dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Počas jeho druhej OMDP v roku 2003 havaroval raketoplán Columbia, a tak boli všetky lety raketoplánov pozastavené. 26. júla 2005 opäť ako prvý obnovil štartom misie STS-114 lety raketoplánov. Pri štarte sa opäť nečakane odtrhli kusy izolačnej peny, ktoré spôsobili haváriu Columbie. Pri kontrole externou kamerou počas letu na obežnej dráhe bolo nájdené uvoľnené tesnenie vyčnievajúce zo škáry medzi doštičkami tepelného štítu. Členovia posádky vystúpili do otvoreného vesmíru a čiastočne problém napravili. Raketoplán sa úspešne vrátil na Zem 9. augusta 2005 pri vysokom záujme médií. Ďalšie lety raketoplánov boli odložené, až kým sa nepodarilo vyriešiť problémy a vyhovieť prísnym podmienkam, ktoré boli zostavené vyšetrovacou komisiou po havárii Columbie. Ďalšou misiou bol let STS-121. Raketoplánu sa podarilo úspešne odštartovať až 4. júla 2006, 6. júla sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), a 17. júla úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Jeho poslednou misiou bol let STS-133 so štartom 24. februára 2011. Po 12 dňoch sa 9. marca vrátil na Zem. Discovery má za sebou najviac letov zo všetkých raketoplánov – 39. Žiadna iná kozmická loď nevzlietla do vesmíru viackrát.
Zoznam misií
Zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Discovery do 9. marca 2011. Do 9. marca 2011 Discovery strávil vo vesmíre celkovo 365,5 dňa, Zem obehol 5830-krát, a preletel pritom vzdialenosť 238 539 663 km.
Dátum štartu | Označenie | Cieľ misie |
---|---|---|
30. august 1984 | STS-41-D | Prvý let nového orbitera Discovery, vypustenie komunikačných družíc SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C. |
8. november 1984 | STS-51-A | Vypustenie komunikačných družíc Telesat-H a Leasat-2, zachytenie a dopravenie na Zem satelitov vypustených pri misii raketoplánu Challenger (STS-41-B) (satelity sa nedostali na stanovenú dráhu). |
24. január 1985 | STS-51-C | Vojenský let, vypustená odpočúvacia družica typu Big Ear. |
12. apríl 1985 | STS-51-D | Vypustenie komunikačných družíc Telesat-1 a Leasat-3. |
17. jún 1985 | STS-51-G | Vypustenie troch komunikačných družíc (Morelos-A, Arabsat-A a Telstar-3D). |
27. august 1985 | STS-51-I | Vypustenie komunikačných družíc Aussat-1, ASC-1 a Leasat-4, oprava družice Leasat-3. |
29. september 1988 | STS-26 | Obnovenie letov raketoplánov po tragickej havárii letu STS-51-L, vypustenie komunikačnej družice TDRS-3. |
13. marec 1989 | STS-29 | Vypustenie komunikačnej družice TDRS-4. |
22. november 1989 | STS-33 | Vojenský let, vypustená odpočúvacia družica Magnum. |
24. apríl 1990 | STS-31 | Vypustenie Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. |
6. október 1990 | STS-41 | Vypustenie medziplanetárnej sondy Ulysses, slúžiacej na výskum Slnka. |
28. apríl 1991 | STS-39 | Vojenský let raketoplánu, experimenty, vypustenie a znovuzachytenie družice IBSS. |
12. september 1991 | STS-48 | Vypustenie družice UARS na sledovanie zemskej atmosféry. |
22. január 1992 | STS-42 | Vedecký let laboratória Spacelab IML-1. |
2. december 1992 | STS-53 | Vojenský let, žiadne informácie o cieli letu neboli zverejnené. |
8. apríl 1993 | STS-56 | Výskum zemskej atmosféry pomocou súboru prístrojov ATLAS-02. |
12. september 1993 | STS-51 | Vypustenie experimentálnej komunikačnej družice ACTS. |
3. február 1994 | STS-60 | Vedecký let laboratória Spacehab-RSM, vypustenie a znovuzachytenie družice WSF-1. Po prvýkrát bol na palube raketoplánu prítomný ruský kozmonaut (Sergej Krikaľov). |
9. september 1994 | STS-64 | Výskum zemskej atmosféry, vypustenie a znovuzachytenie astronomickej družice Spartan-201. |
3. február 1995 | STS-63 | Vedecký let laboratória Spacehab-RSM. |
13. júl 1995 | STS-70 | Vypustenie komunikačnej družice TDRS-7. |
11. február 1997 | STS-82 | Druhý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. |
7. august 1997 | STS-85 | Vypustenie a znovuzachytenie družice CRISTA. |
2. jún 1998 | STS-91 | Deviaty a posledný let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Astronaut Andrew Thomas (pozri Endeavour STS-89) sa vrátil na Zem. |
29. október 1998 | STS-95 | Vedecký let laboratória Spacehab, návrat jedného z prvých amerických astronautov (Johna Glenna) do vesmíru. |
27. máj 1999 | STS-96 | Druhý let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, zásobovacia a údržbárska misia. |
19. december 1999 | STS-103 | Tretí servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. |
11. október 2000 | STS-92 | Piaty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vynesenie nosníka ITS Z1. |
8. marec 2001 | STS-102 | Ôsmy let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, doprava zásob, návrat prvej základnej posádky a privezenie druhej posádky. |
10. august 2001 | STS-105 | Jedenásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, doprava zásob, návrat druhej základnej posádky a privezenie tretej posádky. |
26. júl 2005 | STS-114 | Obnovenie letov po havárii raketoplánu Columbia a let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS v rámci programu „Return to Flight“. |
4. júl 2006 | STS-121 | Druhý let raketoplánu po havárii Columbie, let na vesmírnu stanicu ISS, doplnenie zásob a privezenie nemeckého astronauta Thomasa Reitera, ktorý sa pridal k posádke ISS. |
10. december 2006 | STS-116 | Výmena Thomasa Reitera za Sunitu Williamsovú, inštalácia ďalšej časti priehradového nosníka P5 na ISS. |
23. október 2007 | STS-120 | Dopravenie modulu Harmony (Node 2) na vesmírnu stanicu ISS, premiestnenie solárneho panela P6 na jeho finálnu pozíciu. Astronaut Clayton Anderson sa vrátil na Zem a v posádke stanice ho vystriedal Daniel M. Tani. |
31. máj 2008 | STS-124 | Montážna misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava komponentov japonského laboratória Kibó, výmena člena stálej posádky stanice Garretta Reismana za Gregoryho Chamitoffa. |
15. marec 2009 | STS-119 | 28. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava štvrtého solárneho panelu na stanicu a výmena jedného člena posádky stanice – Sandry Magnusovej za Kóičiho Wakatu. |
29. august 2009 | STS-128 | 30. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava zásob v module MPLM Leonardo a výmena jedného člena posádky stanice – Timothyho Kopru za Nicole Stottovú. |
5. apríl 2010 | STS-131 | 33. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava zásob v module MPLM Leonardo, vedecké experimenty na palube. |
24. február 2011 | STS-133 | 35. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava modulu PMM Leonardo a palety ELC-4 k ISS. Posledný let raketoplánu Discovery. |
Pamiatka raketoplánu Discovery a znaky misií
Pamiatka raketoplánu Discovery | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Znaky misií raketoplánu Discovery | |||||||
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Discovery (raketoplán)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írsko
Únia za ľudové hnutie
Čína
Čínsky nový rok
Česko
Škótsko
Štefan Glézl
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
1. marec
10. apríl
10. jún
10. január
10. roky 21. storočia
11. január
11. marec
12. január
12. máj
13. december
13. máj
13. marec
14. február
15. august
16. september
17. jún
17. marec
18. február
19. december
19. júl
1909
1911
1912
1917
1919
1923
1924
1925
1927
1929
1931
1932
1933
1934
1935
1938
1941
1946
1948
1967
1970
2. december
2. február
2. január
2. marec
20. február
20. január
20. storočie
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2014
21. apríl
21. december
21. október
21. storočie
22. apríl
22. február
22. júl
22. január
22. storočie
23. október
24. august
24. máj
24. november
27. apríl
27. február
27. jún
27. január
27. máj
28. august
28. december
28. február
28. január
29. január
3. apríl
3. február
3. máj
3. marec
30. september
31. december
31. máj
4. február
4. júl
4. marec
5. marec
6. jún
6. máj
6. marec
7. február
8. február
8. jún
9. august
9. február
90. roky 20. storočia
Abbé Pierre
Abcházsko
Alan MacDiarmid
Albert Fert
Alexander King
Al Gore
Al Oerter
Anatol Rapoport
Angola
Anna Nicole Smith
Atlantis (raketoplán)
Austrália (štát)
Bénazír Bhuttová
Belgicko
Bobby Rosengarden
Boris Jeľcin
Bulharčina
Bulharsko
Carlo Ponti
CBS
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Desaťročie
Discovery (raketoplán)
Doprava
Doris Lessingová
Emil Scheimer
Endeavour (raketoplán)
Eric Maskin
Estónsko
Európska únia
Euro
Fianna Fáil
Filippo Raciti
Francúzsko
G8
Georg Zundel
Gerald Ford
Gerhard Ertl
Gordon Brown
Grécko
Grand Rapids (Michigan)
Gregoriánsky kalendár
Harmony (ISS)
Hugo Chávez
Ian Wallace
India
Ingmar Bergman
Island
Iva Hercíková
I Mjong-bak
Július Špaňár
Jean Baudrillard
Jednotné Rusko
John Backus
Jozef Dunajovec
Južná Kórea
Karel Svoboda (hudobný skladateľ)
Karol Spišák
Kevin Rudd
Kirgizsko
Kofi Annan
Kosovo
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Vonnegut
Kurt Waldheim
Ladislav Čech
Leonid Hurwicz
Lisabonská zmluva
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007
Malta
Manuel Galrinho Bento
Martti Ahtisaari
Maurice Béjart
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodný olympijský výbor
Medzivládny panel o zmene klímy
Michelangelo Antonioni
Michigan
Milan Kiš
Miloš Kováč
Miroslav Abrahám
Miroslav Chovanec
Monarchia
Nemecko
Nepál
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Norman Mailer
Nová demokracia
Občianska platforma
Oliver Smithies
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
Organizácia Spojených národov
Pan Ki-mun
Peru
Peter Grünberg
Poľsko
Portugalsko
Pratibha Dévísinh Pátilová
Rímska číslica
Republika
Richterova stupnica
Roger Myerson
Rumunčina
Rumunsko
Rusko
Ryszard Kapuściński
Ségolène Royalová
Salomon Morel
Schengenský priestor
Slovensko
Slovinský toliar
Slovinsko
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Steve Fossett
Storočie
Strana spravodlivosti a rozvoja
STS-117
STS-118
STS-120
Svetová obchodná organizácia
Teória veľkého tresku (seriál)
Teddy Kollek
Telefónica O2 Slovakia
Tony Blair
Trest smrti
Turecko
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Viktor Juščenko
Viliam Schrojf
Zatmenie Mesiaca
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk