Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.

Centaur

Základné údaje
Funkcia	raketový stupeň
Výrobca	General Dynamics,Lockheed Martin
Krajina pôvodu	USA
Výška	9,10 – 10,70 m
Priemer	3,05 – 4,3 m
Hmotnosť	22 936 kg
Počet stupňov	2
	Nosnosť
Náklad na LEO	do 25 000 kg
Náklad na GEO	do 8 200 kg
História letov
Stav	ukončené
Nasadenie	Titan 3, Titan IV Atlas Delta 3 Delta IV Saturn
Počet štartov	19
Úspešné štarty	178
Zlyhania	0
Prvý štart	9. máj 1962
Významné náklady	Voyager, Viking, Cassini, New Horizons, MRO
Prvý stupeň – Centaur
Motory	1 – 2 RL-10A
Ťah	99,2 kN resp. 147 kN
Doba funkcie	842 s resp. 421 s
Palivo	LH2 / kvapalný kyslík
Kozmonautický portál

Raketový stupeň Centaur sa zapísal do dejín raketovej techniky ako najúspešnejší raketový ťahač na kryogénne pohonné látky všetkých čias. Je veľmi výkonný a spoľahlivý. Existuje niekoľko jeho verzií s jedným alebo dvoma raketovými motormi RL-10 a rôznou kapacitou nádrží na kryogénne pohonné hmoty. Týmto raketovým ťahačom boli vynesené aj najznámejšie medziplanetárne sondy (Viking, Voyager, Cassini, New Horizons a iné). Pred haváriou raketoplánu Challenger sa plánovál použiť ako raketový ťahač pre štart sond z raketoplánu. Na zrušenie projektu doplatila hlavne misia sondy Galileo, ktorá bola navedená na pomalšiu a podstatne nebezpečnejšiu dráhu k Jupiteru, pomocou Inertial Upper Stage (IUS).

Raketový stupeň Centaur bol použitý len pre 2 raketoplány a boli to Discovery a Chellenger.

Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.