Hasiči likvidujú požiar opusteného kláštora v Massueville v kanadskej provincii Quebec. Zasahujúce jednotky sa zamerali na ochranu priľahlého kostola, aby tak zabránili šíreniu požiaru do okolia.

Požiar trávnatého porastu.

Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera. Presné definície a ich objasnenie pozri nižšie, v kapitole Definície.

Definície

Na Slovensku oficiálne definície požiaru upravujú právne predpisy a slovenské technické normy (STN), ktoré schvaľuje a vydáva Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky v súlade s medzinárodnými a európskymi štandardmi. Kvôli úplnosti sú nižšie uvedené doslovné citácie z príslušných dokumentov a ďalších zdrojov.

• § 2 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov: „Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera.“^[1]
• Slovenská technická norma (STN) ISO 8421-1 (92 0002): „Neželateľné horenie šíriace sa nekontrolovane v priestore a čase.“^[2]
• STN EN ISO 13943 (92 0102): „ samovoľné horenie, ktoré nebolo úmyselne pripravené na získanie užitočných výsledkov a ktorého rozsah nie je časovo ani priestorovo obmedzený.“^{[3][pozn 1]}
• Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (2006):
  • „a) Nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo následkom ktorého je usmrtená alebo zranená osoba alebo uhynuté zviera.“
  • „b) Nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie.“
  • „c) Neriadené samovoľné horenie, ktoré sa nekontrolovane šíri v čase i priestore.“^[4]

Pre praktické potreby Hasičského a záchranného zboru bol v roku 1996 zostavený Terminologický slovník, publikovaný vo formáte MS Excel (postupne aktualizovaný), ktorý uvádza vyššie spomenutú definíciu zo zákona a definície podľa STN ISO 8421-1 (92 0002) a STN EN ISO 13943 (92 0102).^[5]

Typológia

Triedy požiarov

STN EN 2/A1 (92 0001) klasifikuje rôzne druhy požiarov podľa vlastností horľavých látok do štyroch kategórií (tried A, B, C, D). V európskych normách je ako samostatná trieda uvádzaná aj trieda F (požiare rastlinných alebo živočíšnych olejov a tukov používaných v kuchynských spotrebičoch).

Americké a austrálske normy definujú ako osobitnú triedu požiare elektrických zariadení (v Austrálii trieda E, v Spojených štátoch (USA) a Kanade trieda C), ktorá zahŕňa požiare látok ostatných tried pod vplyvom elektrického prúdu – v prípade takéhoto požiaru sa najskôr odstaví elektrický prúd a následne možno pokračovať v hasení podľa zásad ostatných tried, v závislosti od horľavej látky.

Klasifikácia požiarov v Spojených štátoch a Kanade sa líši od európskej a austrálskej tiež v zahrnutí požiarov kvapalín/skvapaľniteľných látok a požiarov plynov do triedy B (austrálske a európske triedy B a C) a v označení požiarov kuchynských olejov a tukov ako triedy K (austrálska a európska trieda F).

Klasifikácia požiarov (všeobecný prehľad)
Trieda	Charakteristika triedy	Príklady horľavých látok
	Požiare pevných látok zvyčajne organického pôvodu. Pri horení týchto látok sa spravidla vytvára žeravý zvyšok	drevo, papier, seno, uhlie
	Požiare kvapalín alebo látok prechádzajúcich do kvapalného skupenstva	acetón, benzín, etanol, petrolej
	Požiare plynov	bután, metán, propán, vodík
	Požiare kovov	draslík, hliník, horčík, sodík
	Požiar elektrických zariadení[pozn 2]	horľavé látky ostatných tried v spojení s elektrickým prúdom
	Požiare rastlinných alebo živočíšnych olejov a tukov používaných v kuchynských spotrebičoch[pozn 3]	rastlinné a živočíšne kuchynské oleje a tuky

Porovnanie rozdielnych klasifikácií požiarov
USA, Kanada	Európa	Austrália	Charakteristika
Trieda A	Trieda A	Trieda A	požiare pevných látok
Trieda B	Trieda B	Trieda B	požiare kvapalín alebo skvapaľniteľných látok
	Trieda C	Trieda C	požiare plynov
Trieda C	neklasifikovaná	Trieda E	požiare látok pod vplyvom elektrického prúdu
Trieda D	Trieda D	Trieda D	požiare kovov
Trieda K	Trieda F	Trieda F	požiare kuchynských olejov a tukov

Fázy rozvoja požiaru

Vzťah triedy reakcie na oheň a požiarnej odolnosti k fázam rozvoja požiaru

Rozvoj požiaru má štyri fázy:

1. fáza rozkladu bez plameňa – je čas od vzniku požiaru do intenzívneho rozvoja horenia (vznietenia) podľa druhu materiálu, ktorý horí (3 – 10 minút)
2. fáza rozvíjajúceho sa požiaru – je čas od intenzívneho rozvoja požiaru (vznietenia) až po zachvátenie požiarom všetkých horľavých materiálov (objemové vzplanutie – angl. flashover)^[6]
3. fáza rozvinutého požiaru – je čas od objemového vzplanutia až do času, kedy sa začne znižovať intenzita horenia
4. fáza zániku požiaru – je čas od zníženia intenzívneho horenia až do úplného vyhorenia horľavého materiálu

Poznámky

1. ↑ Zrušená 1. mája 2005 a nahradená STN EN ISO 13943:2011-05 (92 0102).
2. ↑ V európskych normách neklasifikované, v Spojených štátoch a Kanade uvádzané ako „trieda C“, v Austrálii ako „trieda E“.
3. ↑ Neklasifikované v STN EN 2/A1 (92 0001).

Referencie

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Požiar
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Požiar