A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Diocletianopolis | |
zaniknuté mesto | |
hradby Diocletianopolu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Chisaria |
Nadmorská výška | 364 m n. m. |
Súradnice | 42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V |
Poloha v Bulharsku
| |
Wikimedia Commons: Diocletianopolis | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Diocletianopolis (bulh. Диоклецианопол – Dioklecianopol, lat. Diocletianopolis, starogr. Διοκλητιανούπολις – Dioklétianoupolis) bolo antické rímske mesto v provincii Trácia, ktorého ruiny sa nachádzajú na území dnešného mesta Chisaria v južnom Bulharsku v Plovdivskej oblasti.[1][2][3][4]
Charakteristika
V období najväčšieho rozkvetu mesta v 5. a 6. storočí bol Diocletianopolis tretím najväčším mestom provincie Trácia – po Philippopole (dnešný Plovdiv) a Beroe (aj: Augusta Traiana; dnešná Stará Zagora). Túto skutočnosť spomenul vo svojom sprievodcovi z roku 528 byzantský geograf a spisovateľ Hierokles.[4]
Diocletianopolis bol dobre naplánovaným mestom postaveným v klasickom štýle v akom sa stavali mestá v Rímskej a rannej Byzantskej ríši.[2] Bol vybudovaný tzv. hippodamovým systémom plánovania výstavby miest, ktorý bol zavedený gréckym architektom Hippodamom z Milétu a ktorý bol typický pre mestá budované v starovekom Ríme. Tento systém plánovania zahŕňal široké v pravom uhle sa križujúce ulice,[5][4] vodovodný systém, systém na ochladzovanie horúcej vody z minerálnych prameňov, symetrické rozloženie architektonických prvkov a stabilný systém vonkajšieho opevnenia mesta.[4] Horúca voda z minerálnych prameňov bola využívaná aj na vykurovanie budov.[2]
V dôsledku liečebných účinkov tamojších minerálnych prameňov bolo mesto známym kúpeľným centrom. Navštevované bolo obyvateľmi všetkých častí rímskeho impéria.[4] Vysoko rozvinutý bol kultúrny život v meste, čo dokazuje existencia amfiteátra. Diocletianopolis bol tiež významným centrom kresťanstva a sídlom biskupa,[2] ktorý bol podriadený philippopolskému metropolitovi.[4]
Etnicky bolo obyvateľstvo mesta zmiesené. Žili v ňom obyvatelia románskeho pôvodu, ktorí prišli z územia dnešného Talianska, oslobodení otroci rôznych národností, ako aj pôvodné trácke obyvateľstvo.[2]
Z remesiel bolo najrozšírenejšie kamenárstvo a staviteľstvo, významne zastúpené bolo aj poľnohospodárstvo.[2]
Dejiny
Územie mesta bolo osídlené už v období neolitu približne 5000 rokov pred Kristom. Neskôr sa na mieste usídlili Tráci[1][4] a v dobe založenia Odryského kráľovstva sa mesto s okolím stalo jeho súčasťou.[1] V roku 46 územie obsadili Rimania[3][4] a v druhej polovici 1. storočia trácku osadu, ktorá sa na mieste nachádzala opevnili.[1] Význam osady vzrástol vďaka minerálnym prameňom, ktoré sa na mieste nachádzajú. V rokoch 135 – 136 počas, panovania rímskeho cisára Hadriána, bola vyhlásená za tzv. cisársku držbu[4] (osade bol zároveň pridelený názov Augustae[4], uvádzané aj ako Augusta[1]) so špeciálnym štatútom. Už v polovici 2. storočia boli na mieste vybudované termálne kúpele s nymfeom.[4] V polovici 3. storočia bola osada poškodená a vypálená počas útokov Gótov.[4][2]
Osada bola obnovená počas panovania cisára Diokleciána, ktorý zároveň v roku 293 udelil dovtedajšej cisárskej držbe štatút mesta, ktoré pomenoval po svojej vlastnej osobe ako Diocletianopolis.[4] Samotný Dioklecián v meste aj nejaký čas žil.[2]
Začiatkom 4. storočia bol kompletne obnovený aj opevňovací systém mesta.[2] Po prijatí kresťanstva boli v meste zbúrané pôvodné pohanské svätyne a na ich miestach boli postavené kresťanské baziliky. Diocletianopolis sa zároveň stal významným centrom kresťanstva a sídlom biskupa.[2] Stal sa tak jedným z prvých biskupských sídiel na území Rímskej ríše.[4]
Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú sa Diocletianopolis stal súčasťou východnej Byzantskej ríše.[2] Najväčšieho rozmachu mesto dosiahlo v priebehu 5. a 6. storočia, keď sa aj rozrástlo mimo samotnú opevnenú časť.[4] V priebehu 5. storočia bolo mesto viackrát napadnuté Hunmi a poškodené. Vždy však bolo následne obnovené.[3]
Mesto existovalo do prelomu 6. a 7. storočia, keď bolo zničené v dôsledku útokov Slovanov a Avarov.[2][3]
Pamätihodnosti
Z rímskej epochy sa do dnešného dňa dochovalo veľké množstvo pamiatok.[2][4] Ide predovšetkým o:
- amfiteáter
- termálne kúpele
- celkovo desať ranokresťanských bazilík
- nekropoly
- obytné budovy
- kasárne
- hradby a opevňovací systém mesta
- imperátorsky palác
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d e KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 5 – găr-zmi. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104272. S. 1780. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 137 – 139. (po bulharsky)
- ↑ a b c d TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 13 – 15. (po bulharsky)
- ↑ MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 2 – 11. (po bulharsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diocletianopolis (Trácia)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Administratívne členenie Byzantskej ríše
Bitky Byzantskej ríše
Byzantológia
Byzantská literatúra
Byzantské osobnosti
Byzantské umenie
Dejiny Byzantskej ríše
Achájske kniežatstvo
Aghlabovci
Aténske vojvodstvo
Byzantológia
Byzantská filozofia
Byzantská kultúra
Byzantská ríša
Byzantský humanizmus
Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
Déma
Danišmendovci
Dejiny Istanbulu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk