A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Della Cruscans boli účastníci krúžku európskych sentimentálnych básnikov na konci 18. storočia, ktorý založil Robert Merry (1755–1798).
História a vplyv
Robert Merry odcestoval do Florencie, kde editoval dva diely „The Arno Miscellany” (slov. preklad Zborník Arno - 1784) a „The Florence Miscellany” (slov. preklad Florentský zborník - 1785), z ktorých neskôr, mohlo by sa povedať, vyštartoval fenomén Della Cruscans. Bola tu spolupráca medzi anglickými a talianskymi básnikmi a táto obsahovala básne v angličtine, taliančine a francúzštine. Názov je inšpirovaný florentskou Accademia della Crusca, organizáciou založenou v roku 1583, aby očistila taliansky jazyk.
Zbierku otvára predhovor „The Dream” od Bertieho Greatheeda s obžalobou súdobého poľutovaniahodného stavu poézie a volaním po návrate štýlu básnika Johna Miltona. Toto volanie do minulosti sa vykryštalizovalo prekladom básní od Danteho a Petrarcu. Predhovor Hester Thrale Piozziovej je skromnejší: "napísali sme aby sme sa zabavili, a rozprávali o milých veciach jeden druhému; zozbierali sme ich, aby sa nestratili naše recipročné vyjadrenia a vytlačili ich, aby sme nemali dôvod byť zahanbení našou vzájomnou predpojatosťou”.
William Parsons, cestujúci Brit, bol tiež v krúžku. Merry sa vrátil do Spojeného kráľovstva v roku 1787 a publikoval "Adieu and Recall to Love in The World" pod menom "Della Crusca". Odpovedala mu z "The Pen" Hannah Cowleyová, keď o dva týždne neskôr zverejnila pod menom „Anna Matilda” svoj literárny flirt odohrávajúci sa na stránkach novín a fenomén Della Cruscan sa šíril po Anglicku. Vysoko úspešná "The Poetry of the World (1788)", zbierka poetických dialógov medzi Annou Matildou a Della Crusca nasledovala krátko nato a dosiahla viacero reedícií. Iní členovia anglického krúžku Della Cruscan boli „Laura Maria” (Mary Robinsonová (poetka)), „Benedict” (Edward Jerningham), „Reuben” (Greatheed), Frederick Pilon a iní.
Subjekt vtedajšej kritiky vývoja školy boli hlavne satirické verše Williama Gifforda The Baviad (1791) a The Maeviad (1795). Literárni historici sa zdali byť neschopní písať o skupine bez toho, aby používali slová „exces” (výstrednosť), „nonsens” (nezmysel), „affected” (afektovaný) alebo „copious” (plodný). Predošlá generácia bola nemilosrdnejšia: "Táto epidémia dellacruscanizmu rozširovala názov od blázna k bláznovi." Škola bola vraj krátkodobá, no prežila až do súčasnosti ako emblém prehnanej citovosti.
Niektorí súčasní kritici prehodnotili týchto básnikov a posudzujú ich zhovievavo. Podľa Davida Hilla Radcliffa "zatiaľčo škola Della Cruscan zabávala ale krátko panovala, vytvorila efekt popularizácie veľkej literárnej módy, vtedy široko prepojenej s univerzitnými básnikmi." Okrem toho, "Pretože hoci Della Cruscans nevymysleli novinovú konverzáciu vo verši, vyvinuli však silný vplyv na prispievateľov britskej a americkej periodickej tlače, ktorý trval dekády." Silvia Bordoni vyslovila obvinenie, že táto poézia bola umelá a prehnane prepracovaná. "Manierizmus poézie Della Cruscan, špeciálne v jeho počiatočnej fáze, je prepojený s talianskou poéziou 17. storočia a začiatku 18. storočia. Propagoval „Accademia della Crusca” ako príklad čistoty a rôznorodosti talianskeho jazyka, a bol proti rozširovaniu zahraničných terminológií a dialektov." Nakoniec, škola by nemohla byť bezvýznamnou tak, ako sa kedysi myslelo: "Zatiaľčo vplyv Della Cruscans na britský romantizmus je stále široko nespoznaný, ich poézia prispela k ukovaniu mediteránnych poetík, improvizačnému štýlu, satiricko-erotickej žilke a k politicko-liberálnemu zámeru, ktorý prevládol v britskej poézii počas prvých desaťročí 19. storočia.
Bibliografia
- Drabble, Margaret, ed. "Della Cruscans"; "Gifford, William.The Oxford Companion to English Literature. OUP, 1985. 265-266; 390-391[1].
- Hargreaves-Mawdsley, W.N. The English Della Cruscans and Their Time, 1783-1828. International Archives of the History of Ideas #22. The Hague: Martinus Nijhoff, 1967.
- Longaker, John Mark. The Della Cruscans and William Gifford: The History of a Minor Movement in an Age of Literary Transition. University of Pennsylvania, 1924[2].
- Ousby, Ian. "Della Cruscans." The Cambridge Guide to Literature in English. Cambridge UP, 2000. str.249, Radcliffe, David Hill, compiler. English Poetry 1579-1830: Spenser and the Tradition[3]
Referencie
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Della Cruscans na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk