Akméizmus (z gr. akmé – vrchol, vyvrcholenie) alebo adamizmus alebo klarizmus bol literárny smer v ruskej poézii v rokoch 1912 – 1922. Odmietali symboly a zbytočnú metaforickosť. Presadzovali jednoznačný obraz a jazyk. Zmysel poézie vidia v zobrazovaní reálneho sveta a vecí.

Akméizmus vznikol ako reakcia na lit. smer symbolizmus v západnej literatúre. Nachádzal vrchol - akmé - v objavovaní reálneho sveta ^[1].

Predstavitelia: Anna Achmatovová, Osip Mandeľštam (manifest Ráno akmeizmu), Marina Cvetajevová

Referencie