A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Raketoplány |
---|
|
Columbia (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-102) bol prvý americký raketoplán, ktorý vzlietol do vesmíru. Jeho prvá misia STS-1 trvala od 12. do 14. apríla 1981. Stala sa tiež prvou kozmickou loďou, ktorá letela do vesmíru viac než jeden raz. Lietala do kozmu počas viac než dvadsaťročného obdobia a absolvovala celkovo 28 letov do vesmíru. Zanikla v roku 2003 počas misie STS-107.
Ako skúšobný prototyp mala Columbia najmohutnejšiu vnútornú konštrukciu krídel zo všetkých raketoplánov. Pri prvých letoch bola jej hlavná palivová nádrž ET natretá bielym protipožiarnym náterom, pri ďalších letoch sa kvôli zvýšeniu nosnosti prestal tento náter používať. Columbia bola jediným raketoplánom, ktorý sa nikdy nespojil s nijakou vesmírnou stanicou. Nebola na to vhodná kvôli svojej veľkej hmotnosti. Napriek tomu sa ale plánovalo, že by v budúcnosti predsa len podnikla let k vtedy budovanej Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
História
Konštrukcia
Stavba Columbie sa začala 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Svoj názov dostala podľa lode menom Columbia, ktorej velil Američan Robert Gray, a ktorá ako prvá americká loď oboplávala svet. Podľa iných zdrojov bola pomenovaná po malej plachetnici, ktorá skúmala ústie rieky Columbia. Tento istý názov niesol aj veliteľský modul Apolla 11. 28. júna 1976 sa začala montáž kabíny pre posádku, v januári nasledujúceho roka konštrukcia vertikálneho stabilizátora. V júli 1978 bolo ukončené pripájanie dverí do nákladového priestoru ku konštrukcii orbitera. V marci 1979 bola Columbia prevezená z Palmdale na leteckú základňu Edwards.
Testovanie
Po dokončení výroby bol raketoplán 24. marca 1979 lietadlom Shuttle Carrier Aircraft (SCA) dopravený do Kennedyho vesmírneho strediska (KSC) na Floride, a začal byť pripravovaný na svoju prvú misiu. Na KSC prebehlo niekoľko ďalších testov, napríklad testy turbočerpadiel hydrauliky APU (Auxiliary Power Unit), ktoré prebehli 3. novembra 1979. 19. marca 1981 došlo v priebehu pozemných testov k nehode. Po úspešnom zakončení záverečných predštartovných operácií chcela skupina technikov skontrolovať systémy motorov SSME (Space Shuttle Main Engines). Technici uvoľnili panel, v následku čoho došlo k úniku dusíka. V nedýchateľnej atmosfére čistého dusíku stratili vedomie, pričom jeden z nich na mieste zomrel, a o dva týždne na následky tejto nehody zomrel aj ďalší technik.
Misie
Prvej misii (STS-1) velil skúsený John Young a pilotom bol nováčik Robert Crippen. Columbia bola na obežnej dráhe od 12. apríla do 14. apríla 1981 a Zem obehla 36-krát. Columbia potom absolvovala ešte ďalšie štyri lety za sebou, kým nebol v prevádzke ďalší americký raketoplán – Challenger. Pri prvých misiách, kedy posádku tvorili iba dvaja piloti, bola dokonca vybavená katapultovacími kreslami. Nijaký iný operačný raketoplán nikdy nemal katapultovacie kreslá, a aj na Columbii sa prestali používať od prvého letu viacčlennej posádky, pretože z technických dôvodov nie je možné na palubu raketoplánu umiestniť viac ako dve katapultovacie kreslá. V roku 1983 sa uskutočnila prvá misia so šiestimi astronautmi (STS-9), medzi ktorými bol aj prvý neameričan na palube raketoplánu Ulf Merbold. 12. januára 1986 vyniesla Columbia na obežnú dráhu prvého amerického hispánca, ktorým bol Franklin Chang Díaz, a taktiež prvého člena Snemovne reprezentantov, Billa Nelsona. Ďalšie prvenstvo si Columbia pripísala 5. marca 1998, keď NASA vymenovala veliteľku ďalšej misie raketoplánu Columbia Eileen Collinsovú, ktorá sa tak stala prvou veliteľkou raketoplánu.
Počas 22-ročného obdobia svojich letov Columbia dvakrát absolvovala dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Prvú úpravu absolvovala v rokoch 1994 – 1995, druhú v rokoch 1999 – 2000. Po druhej úprave prekonala vyše 100 zmien a jej hmotnosť klesla približne o 500 kg, vďaka odstráneniu nepotrebných káblov a prístrojov. Prázdny orbiter s motormi SSME tak vážil 80 700 kg.
Columbia sa stala strojom s najväčším počtom odložených štartov. Na odpaľovacej rampe stála až 1 208 dní, o 200 dní viac než ktorýkoľvek iný raketoplán.
Zánik
Raketoplán Columbia bol zničený pri svojej poslednej misii, STS-107. 1. februára 2003 sa vracala zo svojej šestnásťdňovej vedeckej misie. 16 minút pred plánovaným pristátím však riadiace stredisko stratilo s raketoplánom spojenie. Podľa radarových meraní sa Columbia rozpadla nad Texasom vo výške asi 63 km pri rýchlosti 5,6 km/s. Zahynulo všetkých sedem astronautov na palube. Podľa neskorších vyšetrovaní bolo príčinou tejto tragédie poškodenie tepelného štítu na nábežnej hrane krídla. Toto poškodenie spôsobil pri štarte kus penovej izolácie, ktorý odpadol z hlavnej palivovej nádrže. Do vzniknutej štrbiny vnikla žeravá plazma a zničila celý raketoplán. NASA urobila množstvo opatrení známych pod názvom RTF (Return to Flight) opatrenia, ktoré zvýšili bezpečnosť pri ďalších letoch zostávajúcich troch orbiterov.
Uloženie trosiek
Po nehode sa podarilo vyzbierať a katalogizovať 84 000 trosiek. Po ukončení vyšetrovania nehody boli uskladnené v jednom z vyšších poschodí haly VAB, kde sa pred nehodou štartovacia zostava Columbie kompletizovala. V roku 2011 bola vystavená časť upomienkových predmetov, ktoré Columbia na svojej palube pri poslednej misii niesla a v júni 2015 došlo k vystaveniu jedného z nájdených dielov raketoplánu. Išlo o rámy okien pilotnej kabíny Columbie bez skiel (aj keď časť ich črepov pôvodne ostala vo výplni). V rovnakej miestnosti je vystavená aj troska z raketoplánu Challenger.
Zoznam misií
Úplný zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Columbia. Do svojho zničenia vo februári 2003 absolvovala Columbia 28 letov, celkovo obehla Zem 4 808-krát a preletela pritom vzdialenosť 201 497 772 km.
Dátum štartu | Označenie | Cieľ misie |
---|---|---|
12. apríl 1981 | STS-1 | Prvý skúšobný let raketoplánu do vesmíru. |
12. november 1981 | STS-2 | Druhý skúšobný let a testy manipulačného ramena RMS. |
22. marec 1982 | STS-3 | Tretí skúšobný let a prvé experimenty v bezváhovom stave. |
27. jún 1982 | STS-4 | Štvrtý a posledný skúšobný let, vojenské experimenty. |
11. november 1982 | STS-5 | Pri tejto misii boli na obežnú dráhu vynesené komunikačné družice SBS-3 a Anik-C3. Boli to vôbec prvé družice vynesené raketoplánom na obežnú dráhu. |
28. november 1983 | STS-9 | Prvý let európskeho vesmírneho laboratória Spacelab-1. |
12. január 1986 | STS-61-C | Vypustenie družice Satcom Ku-1, experimenty. |
8. august 1989 | STS-28 | Vojenské experimenty. |
9. január 1990 | STS-32 | Vypustenie družice Syncom 4 F-5, zachytenie a návrat na Zem satelitu LDEF. |
2. december 1990 | STS-35 | Astronomické pozorovania. |
5. jún 1991 | STS-40 | Let laboratória Spacelab SLS-1, lekárske a biologické experimenty. |
25. jún 1992 | STS-50 | Let laboratória Spacelab USML-1, vedecké experimenty. |
22. október 1992 | STS-52 | Vypustenie družice LAGEOS, experimenty. |
26. apríl 1993 | STS-55 | Let laboratória Spacelab-D2, experimenty a pozorovania. |
18. október 1993 | STS-58 | Let laboratória Spacelab SLS-2, lekárske a biologické experimenty. |
4. marec 1994 | STS-62 | Pokusy so súborom prístrojov USMP-2. |
8. júl 1994 | STS-65 | Let laboratória IML-2. |
20. október 1995 | STS-73 | Let laboratória Spacelab USML-2, vedecké experimenty. |
22. február 1996 | STS-75 | Zopakovanie pokusu s družicou TSS. (pozri Atlantis STS-46). |
20. jún 1996 | STS-78 | Let laboratória Spacelab-LMS. |
19. november 1996 | STS-80 | Vypustenie a znovuzachytenie troch voľne lietajúcich plošín. Bola to zatiaľ najdlhšie trvajúca misia raketoplánu: 17 dní 15 hodín a 53 minút. |
4. apríl 1997 | STS-83 | Let laboratória Spacelab MSL, misiu bolo treba z dôvodu technických problémov predčasne ukončiť. |
1. júl 1997 | STS-94 | Zopakovanie let laboratória Spacelab MSL z misie STS-83. |
19. november 1997 | STS-87 | Vypustenie a znovuzachytenie družice Spartan-201, pozorovanie s pomocou prístrojov USMP-4. |
17. apríl 1998 | STS-90 | Let laboratória Spacelab. |
23. júl 1999 | STS-93 | Vypustenie röntgenového observatória Chandra. Po prvýkrát v histórii kozmonautiky letela žena (Eileen Collinsová) vo funkcii veliteľa vesmírnej lode. |
1. marec 2002 | STS-109 | Štvrtý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. |
1. február 2003 | STS-107 | Posledný let Columbie. Pri pristávaní raketoplán zhorel v atmosfére a celá posádka zahynula (pozri havária raketoplánu Columbia). |
Pamiatka raketoplánu Columbia a znaky misií
Pamiatka raketoplánu Columbia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Znaky misií raketoplánu Columbia | |||||||
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Columbia (raketoplán)
Externé odkazy
- Raketoplán Columbia v NASA (po anglicky)
- Prvý let STS-1 v časopise L + K (po česky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Šen-čou wu chao
Širín Ebadi
0. roky 21. storočia
1. február
1. január
1. máj
1. marec
10. júl
10. jún
10. roky 21. storočia
11. august
11. máj
11. september
12. apríl
12. jún
12. január
12. marec
13. december
13. február
13. január
136108 Haumea
14. jún
14. máj
14. marec
14. september
15. február
15. jún
15. október
16. jún
16. máj
16. marec
18. apríl
18. február
18. júl
18. január
19. január
1902
1903
1907
1909
1910
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1925
1926
1928
1929
1933
1939
1940
1942
1944
1945
1946
1949
1952
1954
1956
1957
1959
1961
1962
1964
1975
1978
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
2. apríl
2. február
2. jún
20. apríl
20. marec
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
2001 na Slovensku
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
21. apríl
21. február
21. jún
21. storočie
22. storočie
23. február
24. január
24. október
25. apríl
25. február
26. jún
26. máj
27. február
27. júl
27. jún
27. máj
27. september
28. február
28. január
28. máj
29. jún
29. január
3. august
3. január
3. máj
3. marec
30. január
30. máj
30. marec
31. december
31. júl
4. august
4. február
4. júl
4. marec
6. december
7. december
7. júl
7. marec
9. jún
9. marec
90. roky 20. storočia
Alberto Sordi
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alija Izetbegović
Anthony James Leggett
Apple
Art Carney
Bee Gees
Bernard Katz
Bertram Brockhouse
Bob Hope
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charles Bronson
Charles P. Kindleberger
Clive W. J. Granger
Columbia (raketoplán)
Constantin Dăscălescu
David McDowell Brown
Desaťročie
Doprava
Doris Lundová
Edgar Frank Codd
Edward Forrest Moore
Edwin Starr
Elena Lacková
Európska únia
Fiat (automobilka v Turíne)
František Lukeš (kameraman)
Frederick Chapman Robbins
Gabo Zelenay
Georg Henrik von Wright
Gregoriánsky kalendár
Greta Thunbergová
Hans Boesch
Havária raketoplánu Columbia
Ilan Ramon
Ilya Prigogine
Irak
Iser Harel
Ivan Stanislav
Ján Pavol II.
Ján Piroh
József Gyönyör
Jang Li-wej
Johnny Cash
John Maxwell Coetzee
Josef Einšpigl
Jozef Dubán
Jozef Feranec
Jozef Vrablec
Juhoslovanská zväzová republika
Kábul
Kalendárny rok
Kalpana Chawlová
Karel Kosík
Kató Lombová
Katharine Hepburnová
Kathleen Winsorová
Koloman Sokol
Kornel Brtko
Kozmonaut
Kultúra (spoločenské vedy)
Laurel Blair Salton Clarková
Lawrence Hugh Aller
Leopold Danihels
Leslie Fiedler
Lobpön Cečhu
Luciano Berio
Mária Vyvíjalová
Marc-Vivien Foé
Mars Express
Maurice Gibb
Michael Jeter
Michael Philip Anderson
Mickie Most
Milan Šavlík
Miroslav Horníček
Mossad
NATO
Nina Simone
Noel Redding
Oleg Grigorievič Makarov
Paul Lauterbur
Pavel Tigrid
Peter Agre
Peter Mansfield
Rímska číslica
Radovan Kaufman
Richard Douglas Husband
Robert F. Engle
Robert King Merton
Roderick MacKinnon
Saddám Husajn
Semion Jakovlevič Braude
Slovensko
SMART-1
Space Shuttle
Storočie
USA
Václav Bahník
Václav Klaus
Viktor Čársky
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Vladimír Durdík (1949)
Vojtech Kondrót
Walter Whitman Rostow
Wikicitáty
Wikiknihy
Wikizdroje
William Cameron McCool
Zdeněk Jirotka
Zmluva z Nice
Zoran Djindjić
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zoznam prezidentov Česka
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk