STS-73

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-73
COSPAR ID:	1995-056A
Raketoplán:	Columbia
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko, Florida (39-B)
Štart:	20. október 1995 9:53:00 EDT
Pristátie:	5. november 1995, 6:45:21 EST, Kennedyho vesmírne stredisko, Florida
Trvanie:	15 dní, 21 hodín, 53 minút, 16 sekúnd
Počet obehov:	255
Apogeum:	272 km
Perigeum:	266 km
Doba obehu:	89,7 min
Inklinácia:	39°
Fotografia posádky
zľava sedia Sacco, Rominger, Lopez-Alegría, stoja Colemanová, Bowersox, Leslie, Thorntonová
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-69 STS-74
Kozmonautický portál

STS-73 bola osemnásta misia amerického raketoplánu Columbia. Celkovo išlo o 71. misiu raketoplánu do vesmíru. Cieľom letu bol let laboratória Spacelab USMLE-2 a vykonávanie technických a biologických experimentov v ňom. Podľa veliteľky užitočného zaťaženia, dr. Thorntonovovej, išlo o predbežné pokusy, na základe ktorých budú pripravované experimenty pre dlhodobú vesmírnu stanicu (v tej dobe nazývanú Alpha, neskôr ISS).

Posádka

• Kenneth Bowersox (3), veliteľ
• Kent Rominger (1), pilot
• Catherine Colemanová (1), letový špecialista 1
• Michael López-Alegría (1), letový špecialista 2
• Kathryn Thorntonová (4), veliteľ užitočného zaťaženia a letový špecialista 3
• Fred Leslie (1), špecialista pre užitočné zaťaženie 1
• Albert Sacco (1), špecialista pre užitočné zaťaženie 2

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na štart

Z technických príčin aj vinou počasia sa termín štartu odkladal a posúval. Raketoplán napokon vzlietol až na siedmy pokus 20. októbra 1995 v čase 13.53.00,013 UT.

Štart misie STS-73

Albert Sacco pri práci

Priebeh letu

Po bezproblémovom vzlete sa Columbia dostala na obežnú dráhu. Zhruba dve hodiny po štarte sa začalo oživovanie laboratória. Jej posádka sa, ako to bolo pri vedeckých misiách raketoplánov bežné, rozdelila na dve zmeny: tzv. modrú (Lopez-Alegria, Colemanová a Leslie) a červenú (Thorntonová, Sacco, Bowersox a Rominger). Prácu začala červená zmena, ktorá spustila okrem iného experimenty SAMS a TDMA. Ich úlohou bolo monitorovať drobné poruchy mikrogravitácie spôsobené hlavne činnosťou motorčekov a pohybom astronautov v obytných priestoroch orbitera. Kvôli zníženiu vplyvu motorov na tieto experimenty otočili piloti Columbiu motorovou sekciou smerom k stredu Zeme, aby bola stabilizovaná pomocou gravitačného gradientu. Takáto poloha letu si vyžaduje najmenšiu spotrebu paliva. Ľavé dvere do nákladového priestoru, ktoré boli v smere letu, však nechala posádka pootvorené iba do polovice maximálneho vyklopenia, aby radiátory na ich vnútornej strane boli chránené pred účinkami slnečných lúčov a nárazmi mikrometeoroidov a kozmického odpadu.

Večer toho istého dňa prebrala službu modrá zmena, ktorá vyskúšala spojenie Zeme s raketoplánom a spustila väčšinu biologických a biotechnologických experimentov. Väčšinu experimentov sledovali a riadili vedci priamo zo Zeme. Astronauti mali na starosti najmä výmenu spracovaných vzoriek za nové. Na to im slúžila napríklad schránka Glovebox umožňujúca manipuláciu so spracovanými vzorkami bez priameho dotyku ľudskej ruky, v čistom a bezprašnom prostredí. Skúmalo sa napr. správanie kvapalín v stave beztiaže, pestovanie výhonkov zemiakov a príprava bielkovinových kryštálov.

V priebehu letu došlo k trom výpadkom spojenia Columbie so Zemou, z toho dvom dopredu očakávaným. Na úspešnosť práce to však nemalo vplyv. Raketoplán bol počas celej misie v dobrom stave až na výpadok dvoch trysiek, R5R a R5D, ktoré 27. októbra prinútili posádku nechať stroj letieť voľne bez gravitačnej stabilizácie. Príčina poruchy sa počas letu nenašla. Keď však piloti trysky naštartovali znovu, opäť fungovali. Tento výpadok však podobne ako prerušenia spojenia nespôsobil vedeckému programu misie žiadnu škodu.

Počas misie sa tiež uskutočnila prednáška pre stredoškolákov v mestečku Bozeman (Montana) a Las Cruces (New Mexico). Viedli ju Lopez-Alegria a Colemanová. So študentmi z Worcesteru (Massachusetts) a Lousville (Kentucky) zase Rominger a Saco vykonávali spoločné pokusy. Celá posádka tiež nahrala video slávnostného zahájenia piateho ročníku celosvetovej baseballovovej ligy v Clevelande. Bowersox ako veliteľ predviedol prvý (pomalý a opatrný) slávnostný hod loptičkou. Ten sa po podpísaní všetkými členmi posádky uložil v baseballovom múzeu v Cooperstowne. 3. novembra sa uskutočnila tlačová konferencia.

5. novembra bola vedecká činnosť na palube Columbie ukončená a laboratórium deaktivované. V tom istom dni raketoplán hneď na prvý pokus pristál na dráhe 33 Kennedyho vesmírneho strediska. Už dve a pol hodiny po dosadnutí, ešte stále na pristávacej dráhe, zahájili technici vykladanie tej časti experimentálneho materiálu (predovšetkým biologických vzoriek), ktorej hrozilo poškodenie časom.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-73

Externé odkazy

• Let na stránke NASA
• Video letu STS-73

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-73 na českej Wikipédii.

• VÍTEK, Antonín; KRUPIČKA, J.. STS-73/USML-2 . prevzaté z L+K 18/96 s povolením Mgr. A.Vítka. vyd. Malá encyklopédia kozmonautiky. Dostupné online. (česky)