Kozmická stanica - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kozmická stanica
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) pri pohľade z raketoplánu Atlantis v roku 2011

Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode stanica nemusí mať žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.

Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 37 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.

Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.

V septembri 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu kozmickú stanicu aj Čína. Mala názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Druhá posádka priletela o rok neskôr v júni 2013. Tchien-kung 1 nekontrolovane zanikol v horných vrstvách atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 2. apríla 2018. Druhú experimentálnu kozmickú stanicu, Tchien-kung 2, Čína vypustila v septembri 2016. V októbri až novembri 2016 bola obývaná dvoma čínskymi kozmonautmi. Tchien-kung 2 kontrolovane vstúpil do horných vrstiev atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 19. júla 2019. Čína ďalej rozvíja svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmická stanica Tchien-kung je jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmických staníc

Porovnanie veľkosti rôznych kozmických staníc
Kozmická stanica Mir pri pohľade z raketoplánu Atlantis, 18. november 1995
Názov stanice Štart Vstup do atmosféry Dní používania Celkom posádky
a návštevníkov
Návštev Hmotnosť
(kg)
Na obežnej dráhe Obývaná Pilotované Nepilotované
Sovietsky zväz Saľut 1/DOS-1 19. apríl 1971,
01:40:00 UTC
11. október 1971,
04:00:00 UTC
175 24 3 2 0 18 425
Sovietsky zväz DOS-2 29. júl 1972,
03:20:57 UTC
29. júl 1972 0 0 0 0 0 18 425
Sovietsky zväz Saľut 2/Almaz 1 3. apríl 1973,
09:00:00 UTC
28. máj 1973 54 0 0 0 0 18 500
Sovietsky zväz DOS-3 11. máj 1973,
00:20:00 UTC
22. máj 1973 11 0 0 0 0 19 400
Spojené štáty Skylab 14. máj 1973,
17:30:00 UTC
11. júl 1979,
16:37:00 UTC
2 249 171 9 3 0 77 088
Sovietsky zväz Saľut 3/Almaz 2 25. jún 1974,
22:38:00 UTC
25. január 1975 213 15 2 1 0 18 900
Sovietsky zväz Saľut 4/DOS-4 26. december 1974,
04:15:00 UTC
3. február 1977 770 92 4 2 1 18 900
Sovietsky zväz Saľut 5/Almaz 3 22. jún 1976,
18:04:00 UTC
8. august 1977 412 67 4 3 0 19 000
Sovietsky zväz Saľut 6/DOS-5 29. september 1977,
06:50:00 UTC
29. júl 1982 1 764 683 33 16 14 19 824
Sovietsky zväz Saľut 7/DOS-6 19. apríl 1982,
19:45:00 UTC
7. február 1991,
03:44 UTC
3 216 816 22 10 15 19 824
Sovietsky zväz Rusko Mir 19. február 1986,
21:28:23 UTC
23. marec 2001,
05:59:36 UTC
5 510 4 592 125 39 68 124 340
ISS emblem.png Medzinárodná vesmírna stanica 20. november 1998,
06:40:27 UTC
*8918 *8205 444 615
Čína Tchien-kung 1 29. september 2011,
13:16:03 UTC
2. apríl 2018,
00:16 UTC
2 377 20 6 2 1 8 506
Čína Tchien-kung 2 15. september 2016,
14:04:12 UTC
19. júl 2019,
13:06 UTC
1 036 30 2 1 1 8 600
Čína Čínska vesmírna stanica 29. apríl 2021,
03:23:15 UTC
**722 96 000
  •       = Stanice, ktoré neboli nikdy obývané
  • *Medzinárodná vesmírna stanica, prebiehajúca misia, dáta platné pre 21. apríl 2023
  • **Kozmická stanica Tchien-kung, prebiehajúca misia, dáta platné pre 21. apríl 2023
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kozmická stanica





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk