Christo Gruev Danov - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Christo Gruev Danov
Christo G. Danov
bulharský obrodenecký osvietenec, učiteľ, spisovateľ a vydavateľ
Christo Gruev Danov
Starosta Plovdivu
V úrade
1896 – 1899
Biografické údaje
Narodenie27. august 1828
Klisura, Osmanská ríša
Úmrtie11. december 1911 (83 rokov)
Plovdiv, Bulharské cárstvo
Profesiaučiteľ, vydavateľ kníh, politik
Národnosťbulharská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsChristo Gruev Danov
(multimediálne súbory)

Christo Gruev Danov (bulh. Христо Груев Данов; * 27. august 1828, Klisura, Osmanská ríša; dnešné Bulharsko – † 11. december 1911, Plovdiv, Bulharské cárstvo; dnešné Bulharsko) bol bulharský obrodenecký[1][2][3] osvietenec,[3] učiteľ,[1][2][3] spisovateľ[1][2][3] a vydavateľ kníh,[1][2][3] zakladateľ organizovanej vydavateľskej činnosti v Bulharsku,[2] pridružený (od roku 1881) a neskôr čestný (od roku 1900) člen Bulharskej literárnej spoločnosti (bulh. Българско книжовно дружествоBălgarsko knižovno družestvo) – dnešná Bulharská akadémia vied (bulh. Българскa академия на наукитеBălgarska akademija na naukite) (BAN),[2] s neoceniteľným prínosom k nanovo sa rodiacej bulharskej kultúre.[3]

Život

Narodenie

Christo Gruev Danov sa narodil 27. augusta 1828 v meste Klisura vo vtedajšom Plovdivskom sandžaku na území Osmanskej ríše.[1][2][3]

Vzdelanie

Najskôr navštevoval chrámovú školu v rodnej Klisure,[1] neskôr prešiel na triednu školu (typ školy v tom období) v Panagiurišti,[1][3] kde sa učil pri Savovi Radulovovi.[1] Z tejto školy neskôr pokračoval na škole v Koprivštici, kde sa učil pri Najdenovi Gerovovi[1][3] a Joakimovi Gruevovi.[1]

Učiteľská kariéra a vydavateľská činnosť

Po skončení vzdelávania sa v roku 1842 presťahoval do Plovdivu,[2] kde v roku 1849 začal pôsobiť ako učiteľ.[1]

V rokoch 1850 – 1853 učil na novootvorenej škole v Peruštici, ktorá je po ňom od tej doby pomenovaná.[4] V rokoch 1853 – 1856 pôsobil ako učiteľ v plovdivskej Diecéznej triednej škole svätých Cyrila a Metoda.[2] V roku 1855 vydal vlastným nákladom v Belehrade malý kalendár s názvom Staroplaninče (bulh. Старопланинче), čo je považované za počiatok bulharského organizovaného vydávania kníh.[1] V rokoch 1856 – 1857 pôsobil ako učiteľ v rodnej Klisure, po roku sa ale vrátil naspäť do Plovdivu, kde sa usadil už nastálo.[2]

Pokračoval aj vo vydavateľskej činnosti pričom knihy tlačil v Belehrade a Budapešti a privážal ich na územie dnešného Bulharska.[3] V roku 1857 spoločne s ďalším učiteľom Jačom (Joakimom) Truvčevom a kníhviazačom Ňagulom Bojadžijským založil spoločnosť Družestvena knigoveznica (bulh. Дружествена книговезница, doslova Družstevné kníhviazačstvo).[1][2][3] Z kníhviazačstva sa neskôr stalo kníhupectvo a ešte neskôr vydavateľstvo.[1][2]

V roku 1862 zmenila spoločnosť názov na Izdatelstvo Chr. G. Danov i s-ie (bulh. Издателство Хр. Г. Данов и с-ие, doslova Vydavateľstvo Chr. G. Danov a spol.).[1][2][3] K spoločníkom v tejto novej spoločnosti pridal Joakim Gruev.[1][3] V začiatkoch činnosti vydavateľstvo vydávalo predovšetkým učebnice a nástenné geografické mapy[3] (ktoré boli prvými nástennými geografickými mapami vydanými v Bulharsku).[1][3] V roku 1867[2] vydavateľstvo otvorilo pobočky v mestách Ruse a Veles.[1][2][3] V rokoch 1869 – 1876 vo vydavateľstve vydáva časopis Letostruj ili domašen kalendar (bulh. Летоструй или домашен календар, doslova Letopis alebo domáci kalendár).[1] Od roku 1873 začal Christo G. Danov pôsobiť v spoločnosti bez účasti ďalších spoločníkov.[3] V roku 1874[2][3] sa Christovovi G. Danovovi podarilo[2][1][3] spoločne s obchodníkom Jankom Kovačevom[2] kúpiť vo Viedni vlastnú tlačiareň.[1][2][3]

Danovova tlačiareň

V roku 1878 bola tlačiareň prepravená do Plovdivu.[1][2][3] Po oslobodení Bulharska Christo G. Danov pokračoval v aktívnej vydavateľskej činnosti[3] a od roku 1878 taktiež vydával najautoritatívnejšie bulharské noviny v období po oslobodení Bulharska – vestník Marica (bulh. Марица).[1][2][3] Prvé číslo týchto novín Christo G. Danov vydal hneď tri týždne po podpísaní Berlínskeho dohovoru.[1] Noviny Marica boli vydávané do roku 1885.[2][3] V roku 1880[2] Danovovo vydavateľstvo otvorilo ďalšie pobočky a to v mestách Sofia a Lom.[1][2]

Neskoršie úspechy a politická činnosť

V roku 1881 sa Christo G. Danov stal pridruženým členom Bulharskej literárnej spoločnosti (bulh. Българско книжовно дружествоBălgarsko knižovno družestvo) – dnešná Bulharská akadémia vied (bulh. Българскa академия на наукитеBălgarska akademija na naukite).[1][2][3]

V roku 1882 bol zvolený za poslanca Oblastného výboru Východnej Rumélie.[1] V roku 1895 sa stal jedným zo spoluzakladateľov plovdivskej Obchodno-industriálnej komory a jej významným činiteľom.[2]

Vo funkcii starostu Plovdivu

V rokoch 1896 – 1899 pôsobil ako starosta Plovdivu.[1][2]

Počas obdobia v úrade nebral za túto funkciu výplatu,[2][1] ale prikázal aby sa tieto peniaze odkladali a neskôr použili ako príspevok pri výstavbe útulku pre siroty. Na základe jeho iniciatívy bolo v Plovdive založených a otvorených veľa kultúrnych inštitúcií, postavených množstvo budov a bol zhotovený prvý územno-architektonický plán mesta, ktorý zhotovil architekt Josef Schnitter.[1] Ďalším významným počinom vo funkcii starostu bol projekt a realizácia zalesňovania plovdivských pahorkov Bunardžik,[1] Nebet tepe a Sachat tepe.[2]

Po roku 1899

V roku 1900 sa Christo Gruev Danov stal čestným členom Bulharskej literárnej spoločnosti (dnešnej Bulharskej akadémie vied).[1][2][3]

V roku 1905 bol Christovovi G. Danovovi udelený titul Čestného občana Plovdivu.[1]

Smrť

Christo Gruev Danov zomrel 11. decembra 1911 v Plovdive.[1][2] Po smrti bol pochovaný v plovdivskej Katedrále Zosnutia Bohorodičky.[1][2]

Literárna činnosť

V období svojej vydavateľskej a učiteľskej činnosti Christo G. Danov osobne napísal (a vydal) niekoľko učebníc. Medzi inými napríklad:

  • Primeri za krasnopisanie (bulh. Примери за краснописание, doslova Príklady kaligrafie)
  • Kratka čislitelnica za malki deca (bulh. Кратка числителница за малки деца, doslova Krátka kniha počítania pre malé deti)
  • Prostranna čislitelnica s pribaveni zadavki za vsiako dejstvie (bulh. Пространна числителница с прибавени задавки за всяко действие, doslova Rozsiahla kniha počítania s pridanými úlohami pre každú situáciu)
  • Prostranno sviašteno bitopisanie na cărkvata ot vechtij i novij zavet săs 101 obrázkami (bulh. Пространно священо битописание на църквата от вехтий и новий завет със 101 изображения, doslova Rozsiahly posvätný životopis cirkvi podľa Starého a Nového zákona so 101 obrazmi)[1]

Vydavateľská činnosť

Len v období od založenia svojho vydavateľstva do oslobodenia Bulharska v roku 1878, Christo G. Danov vydal vo svojom vydavateľstve približne 300 titulov. Celkovo potom do svojej smrti v roku 1911 viac ako 1000 titulov medzi ktoré patria najmä učebnice, vedecké pojednania, umelecká literatúra, atlasy, mapy ako aj biografie predstavujúce významných Bulharov,[1] ako aj niektorých významných cudzincov, medzi inými napríklad Georga Washingtona, Giuseppa Garibaldiho, Jany z Arku, Molièra, alebo Jana Amosa Komenského.[2] Vydávané boli aj mnohé diela antických gréckych autorov, ako aj západoeurópskych a ruskýcj klasikov, medzi inými diela autorov ako Euripides, Guy de Maupassant, Victor Hugo, Jules Verne, Friedrich Schiller, alebo Ivan Sergejevič Turgenev.[2]

Ďalšie aktivity

Christo Gruev Danov sa významne angažoval v otázkach feminizmu a bol veľkým zástancom dievčenského vzdelávania. Písal taktiež články namierené proti alkoholizmu a iným sociálnym neduhom. Vo svojich textoch sníval o prevzdelaní Bulharska v európskom štýle. Bol taktiež významným popularizátorom svetovej vedy a kultúry.[2]

Cena Christa G. Danova

V roku 1999 začal plovdivský magistrát v spolupráci s bulharským ministerstvom kultúry udeľovať Cenu Christa G. Danova za prínos pre literatúru. Ocenenie sa udeľuje každoročne 24. mája v celkovo deviatich kategóriach, pričom miestom, kde sa ocenenie udeľuje je priamo plovdivský dom Christa G. Danova.[1]

Zaujímavosť

  • V roku 1911 bol po smrti Christa G. Danova jeden z plovdivských pahorkov – Sachat tepe – premenovaný na jeho počesť. Získal tak názov Danov chălm (bulh. Данов хълм, doslova Danovov pahorok).[5]

Galéria

Referencie

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 135 – 136. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 112 – 113. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 259. (po bulharsky)
  4. Дановото училище „Св. св. Кирил и Методий” . museumperushtitsa.com, . Dostupné online.
  5. petkovstudio.com, . Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Christo Gruev Danov





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk