A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Cesta Slobody[1] alebo Cesta slobody[2][3] (staršie: Cesta Svobody[4]; poľ. Droga Wolności, nem. Freiheitsstrasse, maď. Szabadság-út) je cestný okruh okolo Vysokých Tatier. Je tvorený cestami II/537 a I/66.
Začína sa na Podbanskom a končí sa na Lysej Poľane. Prechádza okrajom Štrbského Plesa, cez Vyšné Hágy, Novú a Tatranskú Polianku, Starý Smokovec, Tatranskú Lomnicu, Kežmarské Žľaby, Tatranskú Kotlinu, Ždiar, Podspády a Tatranskú Javorinu.
Vedie prevažne geomorfologickými podcelkami Tatranské podhorie, Popradská kotlina a Ždiarska brázda.
História
Cesta sa postupne vyvinula z pašeráckej prte, ktorá viedla cez Vtáčnik (1 070 m n. m.), Štôlu, Nižné Hágy k terajšej Tatranskej Kotline. Prvé správy o chodníku pochádzajú zo 16. storočia, konkrétne z roku 1590, keď ho nazývajú Zbojníckym chodníkom. V nasledujúcich rokoch pomaly zanikal. Keď bola postavená Košicko-bohumínska železnica a v Tatrách začali vznikať prvé osady bolo potrebné ich pospájať cestou.
O výstavbu cesty sa zaslúžil Uhorský karpatský spolok. Prvý návrh cesty pochádzal od riaditeľa smokoveckých kúpeľov Eduarda Blásyho (1820 – 1888) a turistického pracovníka z Kežmarku majora Antona Döllera (1831 – 1912). Podľa nich cesta mala viesť z Vyšných Hágov cez Mengusovskú dolinu okolo Popradského plesa. V roku 1879 schválil výbor spolku nový návrh, ktorý vypracoval Karol Kummer (1847 – 1936) z Vyšných Hágov, na základe podkladových materiálov novosmokoveckého lekára Mikuláša Szontágha staršieho a dobrého znalca Tatier, Alexandra Münnicha (1842 – 1918). Jeho chodník bol v podstate schodný už od roku 1880 bola to tzv. Turistická cesta.
Bolo treba presvedčiť majiteľov lesov, aby tento chodník - každý z nich na svojom úseku - dali prestavať na dva metre širokú jazdeckú cestu. Na jar 1883 sa začali práce a keď v roku 1885 odovzdával spolok upravenú cestu verejnosti, dal jej názov Turistická cesta. V rokoch 1886 – 1889 prestavali cestu na vozovku širokú štyri metre. Súčasne vybudovali vozovku medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Kotlinou. Úsek od Smokovca na západ nazvali Klotildina cesta a na východ odtiaľ cesta Márie Terézie podľa arcikňažien, ktoré mali v Tatrách letohrádky. Do roku 1897 koče a jazdci platili vysoké mýto za používanie cesty. Už koncom 19. storočia v rokoch 1892 – 1894 vznikli dva pešie chodníky medzi Štrbským Plesom, Troma studničkami a Podbanským. Krátko po prestavbe tatranskej transverzálnej cesty boli ako autocesty upravené vozovky z podtatranských stredísk do Vysokých Tatier (Štrba – Štrbské Pleso, Lučivná – Vyšné Hágy, Poprad – Starý Smokovec, Veľká Lomnica – Tatranská Lomnica a Spišská Belá – Tatranská Kotlina). Prvé auto došlo do Starého Smokovca roku 1900, v zime 1906 do Tatranskej Lomnice. V roku 1912 prvá autobusová linka spojila Starý Smokovec so Spišskou Novou Vsou.
Od roku 1893 postupne spevňovali povrch Turistickej cesty a do roku 1906 ju skoro v celej dĺžke rozšírili na 6 metrov. V roku 1895 sa koču so štvorzáprahom sa podarilo prekonať vzdialenosť medzi Starým Smokovcom a Štrbským plesom za 43 minút. Úsek medzi Tatranskou Poliankou a Tatranskými Matliarmi rozšírili v rokoch 1913 – 1915 na 8 metrov a sprístupnili automobilom. V takomto stave ju po prvej svetovej vojne prevzal nový československý štát a bola premenovaná na Cestu slobody.[3] Pomenovaná bola na pamiatku oslobodenia Slovenska, ako to uvádza vo svojich spomienkach Alois Chytil.[5]
Od roku 1923 bola postupne prestavovaná na bezprašnú, asfaltovú autocestu. V druhej polovici 20. storočia, aj v súvislosti s Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 prešla radikálnymi prestavbami. V čase pred týmto svetovým šampionátom predĺžili Cestu slobody na západ zo Štrbského Plesa do Liptovského Hrádku.[3] V roku 1986 bol premostený kritický úsek pri Vyšných Hágoch a do roku 1987 sa tiež upravila trasa cesty pri Kežmarských Žľaboch. Od 1. augusta 2015 došlo k preklasifikovaniu cesty I/67 na I/66.
Dňa 27. júna 2022 sa oficiálne začala rekonštrukcia približne 42 kilometrového úseku Cesty Slobody, ktorá je rozdelená na šesť úsekov:
Úsek | Dĺžka |
---|---|
Podbanské – Pavúčia dolina | 7,620 km |
Pavúčia dolina – križovatka s cestou II/538 | 7,370 km |
Križovatka s cestou II/538 – Batizovský potok | 7,350 km |
Batizovský potok – Starý Smokovec | 7,550 km |
Starý Smokovec – Tatranské Matliare | 6,164 km |
Tatranské Matliare – križovatka s cestou I/66 | 6,122 km |
Stavebné práce, okrem rekonštrukcie vyššie spomínaných úsekov cesty, budú zahŕňať aj elimináciu bezpečnostných rizík na 27 mostoch, 81 priepustoch, 14 oporných a 12 zárubných múroch, ako aj výstavbu 4 odpočívadiel, 1 poloestakády a iných spevnených plôch pozdĺž dotknutej cesty.[6][7]
Galéria
Cesta Slobody v obci Ždiar
Cesta Slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cesta Slobody
Referencie
- ↑ Andráši, J. et al.: Vysoké Tatry, 1991
- ↑ Vysoké Tatry - podrobná turistická mapa, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2002
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Vysoké Tatry. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s.
- ↑ KOLLÁROVÁ, Zuzana. Obdobie vzniku Československej republiky vo Vysokých Tatrách a v blízko okolí. Tatry, roč. LVIII, čís. 1, s. 26-30.
- ↑ SÚC PSK OFICIÁLNE ZAHÁJILA JEDEN Z FINANČNE NAJNÁKLADNEJŠÍCH CESTNÝCH PROJEKTOV V KRAJI - VYSOKÉ TATRY . Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, 28. jún 2022, . Dostupné online.
- ↑ Rekonštrukcia desaťročia. Začali s opravou Cesty slobody v Tatrách za 45 miliónov . spravy.pravda.sk, 27. jún 2022, . Dostupné online.
Súradnice: 49°07′00″S 20°05′47″V / 49,116618°S 20,096258°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk