Božstvo v hieroglyfoch

[1] [2]

necer (nṯr – „boh“)

[1]

necer (nṯr – „boh“)

[1]

necer (nṯr – „boh“)

[1]

neceret (nṯr.t – „bohyňa“)

Abydoská trojica Horus – Usir – Eset na zlatom šperku Osorkona II. (22. dynastia, Louvre)

Božstvá starovekého Egypta boli nadprirodzené bytosti uctievané v starovekom Egypte. Staroegyptský panteón zahŕňal väčší počet bytostí – bohyne, bohov, polobohov a démonov. Starší bádatelia v raných obdobiach egyptológie, medzi nimi napr. E. A. Wallis Budge usudzovali podľa vývoja náboženských predstáv hlavne z Novej ríše, že staroegyptské náboženstvo bolo vo svojej podstate monoteistické. Iní, ako napr. W. M. Flinders Petrie, ho zase pokladali za polyteistické. Erik Hornung odporúča termín henoteizmus, t. j. bohoslužba jednému bohu ale nie jedinému, ktorý asi najlepšie vystihuje pôsob akým starí Egypťania chápali svoje božstvá a narábali s nimi.^[3]

Etymológia

staroeg. nṯr (necer) v hieroglyfoch

staroeg. b3.w (bau) v hieroglyfoch

staroeg. sḫm (sechem) v hieroglyfoch

Starí Egypťania používali na označenie bližšie nešpecifikovaného božstva, príp. transcendentálnej bytosti najčastejšie tri slová:^[4]

• necer (staroeg. nṯr – „boh“);
• bau (staroeg. b3.w – „duchovia“), pl. zo slova ba (staroeg. b3);
• sechem (staroeg. sḫm – „mocnosť“).

Konkrétne mená božstiev, pod ktorými boli všeobecne známe, mali rôzne významy a rôzne sa tvorili. Okrem všeobecne známeho mena mal každý boh aj svoje vlastné meno, ktoré však okrem samotného boha nikto nepoznal. Známe mená vznikali a odvodzovali sa:

• podľa miesta pôvodu alebo domáceho kultu, napr. Nechbet – „Tá z Nechebu“;
• podľa ich základnej vlastnosti, napr. Sachmet – „Mocná“;
• podľa špecializácie alebo úlohy, napr. Re – Slnko.

K menu sa pripájali prívlastky alebo tituly, ktoré sa snažili vystihnúť určitý aspekt božstva v danom kontexte, napr. „Ten s mnohými menami“ v prípade Usira.^[5]

Necer

Pre pojem „boh“ mala staroegyptčina slovo necer (staroeg. nṯr), pre pojem „bohyňa“ neceret (staroeg. nṯr.t). Hieroglyf mal tvar stožiaru, ktorý bol zabalený do látky a jeho horný koniec voľne vial. Motív je spätý so vstupnou bránou (pylónom) do chrámu, ktorú dekorovali stožiare s vlajúcou látkou na jeho vrchole. Je možné, že takéto stožiare s vlajkami, ktoré bolo možné vidieť zďaleka, znamenal čisté, resp. posvätné miesto.^[1][6][7]

Slovo je doložené v prvom rade z vlastných mien starých Egypťanov z raného obdobia, t. j. okolo roku 3000 pred Kr., neskôr aj z literárnych textov.^[8]

Pojem označoval široký rozsah druhov bytostí, od hlavných bohov, cez bôžikov až po démonov, potom kráľa a niekedy aj zosnulého. Slovo pravdepodobne znamenalo bytosť s určitou nadprirodzenou silou.^[6] Pojem mal alternatívne znaky, ktoré sa používali ako determinatívy: sokol (Hor) pre boha, kobra (Vadžet) pre bohyňu, alebo zjednodušené ikonografické zobrazenie konkrétneho božstva, ktoré bolo v obľube hlavne v období Ramessovcov (19. a 20. dynastia) a skracovalo písanie božských mien. Tu sú niektoré z Gardinerového súboru hieroglyfov:^[2]

Re

Thovt

Chnum

Anup

Sutech

Min

Hathor

Maat

Heh

Amon

Moncu

Tatenen

Ptah

Vepuauet

Hor

Nemtej

Raharachtej

Sokar

Sopdu

Mut

Sobek

Vadžet

Selket

Re

Hathor

Thovt

Erik Hornung vidí v troch všeobecných ideogramoch paralelu s vývojom náboženského myslenia starovekých kultúr, ktorý prechádzal od jednoduchého fetišizmu, cez uctievanie zvierat (zoolatriu) až po uctievanie antropomorfných božstiev. To korešponduje so spomínanými znakmi, ktoré sa objavovali v niektorých menách ako determinatívy. Zabalený stožiar v látke má pravdepodobne pôvod v kultovom predmete z egyptského dávnoveku, sokol na bidle odráža obdobie kultov zvierat a sediaci boh štádium kultov bohov s ľudskou podobou. Prvé dva hieroglyfy sa nachádzali v znakovom súbore už od jeho vzniku, tretí od začiatku Starej ríše (ako determinatív od jej konca).^[9]

V ptolemaiovskom období sa používala hviezda. Zo staroegyptského slova pochádza aj meno kresťanského boha v koptčine núte (kopt. νουτε), ktorého ekvivalent v starej gréčtine je teos (starogr. θεός).^[5]

Častý výskyt slova necer hlavne v staroegyptskej mravoučnej literatúre viedlo niektorých starších egyptológov k hypotéze, že náboženstvo Egypťanov bolo vo svojej podstate monoteistické^[10] (texty spomínali väčšinou len „boha“, aj keď miestami s jasnou solárnou charakteristikou). V súčasnosti je táto hypotéza prekonaná a bádatelia sa prikláňajú k názoru, že slovo necer sa používalo v zmysle „akýkoľvek boh, ktorého si praješ“.^[11]

Bau

Konvenčný preklad slova bau (staroeg. b3.w) je „duchovia“ alebo „duše“ (napr. z Buta alebo z Hierakonpolis).^[12] Hieroglyf pre slovo ba (staroeg. b3) mal podobu bociana jaribu (Ephippiorhynchus senegalensis).

Jeho interpretácia je ešte nejasnejšia ako preklad.^[13] Podľa Kurta Setheho môže označovať dávnych zosnulých lokálnych vládcov, prip. náčelníkov; podľa Hermana Keesa staré lokálne a dnes neznáme skupiny božstiev. Erik Hornung ich podľa kontextu výskytu v Textoch pyramíd a Textoch rakiev považuje za „‚božské bytosti‘, ktoré sú prípadne identické s ‚bohmi‘.“^[14] Presnejší preklad tohto pojmu je dnes pravdepodobne nemožný, pretože akýkoľvek prekladateľský pokus súčasnými modernými jazykmi nepokrýva všetky príklady jeho výskytu a použitia, ktoré sú známe. Napriek tomu je dnes zrejmé, že bau vždy vyjadrovali „aktívnu, viditeľnú stránku božskej bytosti, boli nositeľom a pravdepodobne aj dôvodom jej činov.“^[13]

Podľa zachovaných vlastných mien z ranodynastického obdobia a Starej ríše egyptológovia usudzujú, že bau boli emanáciami (manifestáciami) božstiev ako Ptaha, Chnuma, Sokara, Hathor alebo Sachmet. Časom sa význam slova posúval. Pôvodne označoval božské entity s pomerne pozitívnym vplyvom, v neskorších obdobiach nadobúdal stále viac negatívnu charakteristiku, až v neskorom období znamenal „boží hnev“ a počas kresťanstva v koptčine „násilný čin“ alebo „zločin“.^[14]

Sechem

Staroegyptské slovo sechem (staroeg. sḫm) je možné v tomto kontexte preložiť ako „mocnosť“ alebo „sila“. Tiež je doložené z textov raných staroegyptských dejín. Pravdepodobne pôvodne označovalo emanáciu božstva, podobne ako slovo bau, príp. „neosobnú moc“, ktorá mohla byť priradená akémukoľvek konkrétnemu božstvu. Jej symbolom bolo žezlo (sechem) ako znak autority a súčasne ako hieroglyfický fonogram rovnakého znenia. Neskôr počas Novej ríše sa význam posunul a slovo predstavovalo „obraz boha“.^[15]

Zobrazovanie a podoby

Symbol anch (život), stojaci na symbole džed (stabilita), drží v rukách slnečný kotúč. Po stranách sedia bohyne Eset, Nebthet a paviani boha Thovta. (Aniho papyrus, 19. dynastia)

Spôsob, akým Egypťania zobrazovali jednotlivé božstvá, nemal za cieľ zobraziť podobu samotnej transcendentálnej bytosti, ktorá bola už zo svojej podstaty nevystihnuteľná, ale symbolicky priblížiť človeku jednu alebo viaceré jej charakteristické funkcie a vlastnosti.^[16] Symbolické zobrazenia mohli nadobúdať nasledujúce formy:

• ako predmet, napr. stĺp džed – symbol boha Usira;
• ako nebeské teleso, napr. slnečný kotúč boha Atona;
• ako rastlina, napr. kvet lotosu – symbol boha Nefertema;
• ako zviera, napr. levica – forma bohyne Sachmet;
• ako človek – napr. boh Atum.
• ako kombinácia viacerých foriem, napr. mužská postava s hlavou sokola – forma boha Hora.

Niektoré zobrazenia obyčajne niesli nad hlavou upresňujúcu značku, hieroglyf alebo emblém, napr. bohyňa Maat niesla pštrosie pero, jej symbol (ideogram).^[16][17]

Pozadie a dejiny

Najstaršie zobrazenia pochádzajú z preddynastického a ranodynastického obdobia, vrátane symbolov bohyne Neit, rôznych postáv kultu plodnosti alebo niekoľko podôb samice supa – symbolu bohyne Nechbet a kobry – symbolu bohyne Vadžet.

Viaceré druhy živočíchov, ktoré mali domov v severnej Afrike, ovplyvňovali rôzne stránky života starovekého Egypťana. Ľudia napr. považovali za dôležitú prítomnosť a správanie sa rôznych zvierat pri určitých príležitostiach, príp. si všímali ich blízky výskyt. Prítomnosť alebo absencia určitého zvieraťa bola faktorom, ktorý spolu s jeho správaním sa a počtom mohli mať pre Egypťana význam života alebo smrti v danej situácii. Podobne mohli napr. nadobúdať význam bohatstva a chudoby v individuálnom prípade, príp. mohli znamenať mier alebo vojnu pre celú spoločnosť.

V egyptskom náboženstve sa vyskytovalo množstvo rôznych symbolov, ktoré súviseli so známymi zvieratami. Tie stále vytvárali témy v staroegyptskom náboženskom systéme. Napr. domestikácia dobytka v Egypte, ktorá prebehla okolo roku 8000 pred Kr., sa odrazila v niekoľkých bohyniach symbolizovaných kravou, ako napr. Hathor alebo Bat. Z obdobia okolo roku 5500 pred Kr. pochádzajú kamennými blokmi prekryté podzemné komory a ďalšie priestory v lokalite Nabta Plaja, ktoré slúžili na uloženie rituálne obetovaného dobytka. Rovnako aj divé zvieratá inšpirovali veľké množstvo náboženských symbolov, napr. levia bohyňa vojny Sachmet.

V hrobke z obdobia gerzeanu (Nagáda II, 4000 pred Kr.) sa našli podzemné priestory s pohrebom, ktorý obsahoval výbavu s amuletmi. Dnes sa tento nález považuje za predchodcu neskoršieho pohrebného kultu boha Usira, ktorý sa objavil počas 5. dynastie.

Faraón bol po smrti zbožštený a dostal titul necer nefer (staroeg. nṯr nfr – „dobrý boh“). Titul hemnecer bol vyhradený kňazovi (staroeg. ḥm-nṯr – „služobník boha“) a kňažke hemetnecer (staroeg. ḥm.t-nṯr – „služobníčka boha“).^[18] Dôležitosť niektorých božstiev počas dlhého časového obdobia starovekej egyptskej kultúry stúpala a klesala, často kvôli špecifickej náboženskej oddanosti kráľa. Kult iných bohov a bohýň bol zase viac-menej nepretržitý a stály.

Skupiny božstiev a ďalších bytostí

Aj keď si Egypťania boli vedomí určitej hierarchie medzi bohmi, rozmanitosť božských charakterov bola natoľko pestrá, že ich nepotrebovali radiť do zložitejších hierarchických skupín a systémov. Preto ich dnes môžeme členiť len podľa súčasných kritérií, ktoré sú nám zjavné, na:^[19]

• abstraktné božstvá, napr. Amon alebo Ptah;
• prírodné božstvá, napr. Re alebo Sopdet;
• miestne božstvá, napr. Chontamentej alebo Andžtej;
• národné božstvá, napr. Eset alebo Hor;
• božstvá smrti a vzkriesenia, napr. Usir alebo Anup;
• domáce a osobné božstvá, napr. ochrancovia povolaní alebo mŕtvi panovníci;
• cudzie (importované) božstvá, napr. Kádeš alebo Rešep.

Delenie podľa počtu

Tradičné zobrazenie heliopoliskej eneády: Nut ako nebeská klenba, Geb ako Zem pod klenbou, Šu ako vzduch medzi nebom a Zemou. Z oboch strán stojí Heh ako personifikácia nekonečna. (Papyrus Greenfield – Kniha mŕtvych, okolo roku 950 pred Kr.)

Osmica boha Heha, emanácie boha Šua, podporuje nohy bohyne Nut v podobe veľkej nebeskej kravy. (Mýty o Reovi)

Súčasťou staroegyptského náboženstva bolo niekoľko filozofických a kozmogonických systémov (teologických špekulácií o vzniku sveta), v ktorých sa zoskupovali božstvá podľa určitého systému vyplývajúceho z daného konceptu. Jestvovali dva druhy božstiev, ktoré takéto skupiny vytvárali:^[20]

• božstvá viac-menej samostatné, ktoré predstavovali určité samostatné archetypy a tvorili skupiny podľa daného symbolického základu (napr. hermopoliská Ogdoáda);
• božstvá, ktorých mená a identity neboli tak dôležité a existovali generalizované len v skupinách (napr. sedem kráv bohyne Hathor).

Dyády tvorili jednoduchú dvojicu doplňujúcich sa protikladov podľa partnerskej štruktúry manžel + manželka – božský pár, napr. Amon – Amaunet, alebo inú dvojicu božstiev, spojenú ideologicky, napr. bohovia Hor a Sutech. Triády niekedy tvorili rodinnú štruktúru otec + matka + syn (napr. Ptah, Sachmet a Nefertem). Väčšie skupiny odrážali zložitejšiu a abstraktnejšiu štruktúru konceptu ktorí predstavovali (napr. heliopoliské Devätoro). Egyptológia pozná viac prípadov, pri ktorých sa združovali božské reprezentácie do určitých skupín, podľa príhodného kľúča. V takýchto skupinách mohli byť jednotlivo zastúpené bytosti, alebo mohli byť zdvojené, alebo inak znásobené do logických celkov.^{[20][pozn 1]} Tu sú príklady takýchto skupín:

• dvojica (dyáda, staroeg. sn.tj): božské páry – Amon a Amaunet; Anup a Input (Anaupet); Heh a Hauhet; Kuk a Kauket; Nun a Naunet; Seša a Sešat; Sokar a Sokaret; Tefen a Tefnut; Banebdžedet a Hatmehit; leontopoliský pár Rutej – Šu a Tefnut; ďalšie dvojice – Hor a Sutech; Vadžet a Mut;
• trojica (triáda, staroeg. ḫmt.t): abydoská trojica – Usir, Eset a Hor; elefantínska trojica – Chnum, Satet a Anuket; memfidská trojica – Ptah, Sachmet a Nefertem; latopoliská trojica – Chnum, Heka a Menhit; tébska trojica – Amon, Mut a Chons; trojica z Dendery – Hor, Eset a Ihej; trojica z Edfú – Haruer, Hathor a Harsemetauej; trojica z Fajjúmu – Sobek, Hor a Renenutet; trojica zo Sakkáry – Ptah, Sokar a Usir; ďalšie trojice – Amon, Re a Ptah; Atum, Šu a Tefnut;
• štvorica (tetráda, staroeg. jfd.t): Amon, Re, Ptah a Sutech; štyria Horovi synovia – Duamutef, Hapi, Amset a Kebehsenuf;
• pätoro (pentáda, staroeg. dj.t): bohovia epagomenálnych dní – Usir, Eset, Hor, Sutech a Nebthet;
• sedmoro (hebdomáda, staroeg. sfḫ.t): sedem kráv bohyne Hathor – Príbytok ka, Tichá, Tá z Chentminu, Najmilovanejšia, Tá ktorá ochraňuje, Tá ktorej meno má silu a Búrka na oblohe;
• osmoro (ogdoáda, staroeg. ḫmn.t): hermopoliské Osmoro – Nun a Naunet, Amon a Amaunet, Kuk a Kauket, Heh a Hauhet;
• devätoro (eneáda, staroeg. psḏ.t): heliopoliské Devätoro – Atum, Geb, Eset, Nut, Usir, Nebthet, Sutech, Šu a Tefnut;
• dvanástoro (dodekáda, staroeg. mḏ.w-sn.tj): bohovia dňa a noci; „kráľovskí predkovia“ (skupina štyroch trojíc bohov s hlavami ibisa, šakala, sokola a fénixa).

Božstvá nomov

Faraón Menkaure spolu s bohyňou Eset po pravici a personifikovaným 5. hornoegyptským krajom mesta Hutšešeset (4. dynastia)

Personifikované kraje prinášajú dary (KV11, 20. dynastia)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nom (Egypt)

Egypt bol tradične administratívne delený na 22 hornoegyptských a 20 dolnoegyptských krajov (nomov, staroeg. sp3.wt). Každému kraju patril symbol, ktorý obyčajne súvisel s hlavným božstvom oblasti. Na niektorých zobrazeniach sa kraje personifikovali do podôb ženských alebo androgynných postáv, nesúcich na hlave príslušný symbol.^[21]

Na území každého kraja starovekého Egypta sa nachádzalo kultové miesto alebo centrum určitého božstva, príp. božstiev. Niektoré božstvá pochádzali ešte z predhistorického obdobia (napr. v Mennoferi vždy sídlil kult boha Ptaha), niektoré prešli transformáciou (napr. boh neba a ranného slnka Harachtej prešiel do kombinovanej formy slnečného božstva Re-Harachteja), prípadne splynuli časom so známejšími božstvami (napr. v Abdžu Chontamentej splynul s Usireho kultom).

Božstvá svetových strán

Poloha svetových strán starých Egypťanov korešpondovala so stálymi astronomickými pozorovaniami cirkumpolárnych súhvezdí, zjednodušene sa však ľudia orientovali podľa toku rieky Níl. V ich predstavách mala každá svetová strana svoje božstvo:^[22]

• juh: Hor z Behdetu alebo Dedun;
• sever: Sutech z Nubtu alebo Sopdu;
• západ: Ha, Hor, Sobek alebo Imentet (personifikácia západu);
• východ: Sopdu, Dunanuej, Sutech alebo Iabet (personifikácia východu).

Božstvá a bytosti súdu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Posmrtný súd (Egypt)

Tribunál božstiev a polobožstiev posmrtného súdu sa spomína už v Textoch pyramíd, Textoch rakví a hlavne v Knihe mŕtvych, v 125. kapitole, kde mŕtvy oslovuje všetky prítomné božstvá pri svojej tzv. negatívnej obhajobe.^[23] Motív tribunálu, ktorý zasadá nad dušou zosnulého je však pravdepodobne ešte starší.^[24] Od 4. dynastie sa objavuje myšlienka zodpovednosti každého človeka za svoje činy a najneskôr v 5. dynastie koncept posmrtného súdu, ktorý sa do konca druhého prechodného obdobia vykryštalizoval do ustálenej podoby.

Dnes je známa hlavne verzia náboženskej predstavy z Novej ríše a z neskorších období. V nej inštitúcia súdu po smrti jednotlivca bola nevyhnutným miestom, cez ktoré musel každý prejsť cestou na druhý svet a rozhodovala o jeho ospravedlnení alebo zatratení.^[25] Na súde sa vážilo srdce nebohého so symbolom bohyne Maat. Predsedal mu obyčajne boh Usir (v tejto funkcii sa sporadicky objavovali aj bohovia Re alebo Amon), váhy obsluhoval Anup a Thovt zapisoval výsledok.^[26] Súdu sa zúčastňovalo aj nasledujúcich 42 bytostí (bohov alebo polobohov). Ich mená sú zoradené tak, ako ich pri svojej obhajobe postupne spomínala duša mŕtveho:^[23]

Váženie srdca pri posmrtnom súde (Aniho papyrus, 19. dynastia)

Časť 125. kapitoly a vyobrazenými bytosťami posmrtného súdu – Usir na tróne ako vládca podsvetia, Maat, vážiaci Anup, zapisujúci Thovt a 42 prísediacich (Aniho papyrus, 19. dynastia)

Finálna scéna – Ani pred bohom Sokarom-Usirom (Aniho papyrus, 19. dynastia)

1. Zoširoka kráčajúcu z Iunu – neprávosť,
2. Objímajúci plameň z Cherahy – lúpež,
3. Ty so zobákom z Chemenu – chamtivosť,
4. Hltač tieňov z hlbiny – krádež,
5. Ty so strašnou tvárou z Rasetau – vražda,
6. Rutej z neba – poškodzovanie potravín,
7. Ty s očami ako nôž zo Sachemu – nečestnosť,
8. Planúci, ktorý prichádza obrátene – kradnutie božieho majetku,
9. Lámač kostí z Henennesutu – klamanie,
10. Posilujúci plameň z Mennoferu – branie potravín,
11. Ty z hlbiny zo Západu – nevrlosť,
12. Bielozubý z Kraja jazera – hrešenie,
13. Požierač krvi z Miesta porážky – zabitie božieho dobytka,
14. Požierač vnútorností zo súdu Devätora – zarábanie na zrne,
15. Pán pravdy z Miesta Oboch právd – kradnutie chleba,
16. Blúdiaci z Per-Bastet – vyzvedačstvo,
17. Blednúci z Iunu – táranie,
18. Zlá zmija z Andžtejovho kraja – sporenie sa o cudzí majetok,
19. Had Vementej z Miesta porážky – cudzoložstvo,
20. Pozorujúci privádzaného z Minovho chrámu – oplzlosť,
21. Najväčší z veľkých z Iamu – šírenie strachu,
22. Rozvracač z Chasutu – porušovanie zákonov,
23. Ty s mocným hlasom z Posvätného miesta – prchkosť,
24. Dieťa z Kraja mocného žezla – ignorovanie pravdy,
25. Zvestujúci z Vensu – výtržníctvo,
26. Bastej z Tajného miesta – podvod,
27. Hľadiaci za seba z uzatvoreného podzemia – súlož s druhom,
28. Horúca noha z prítmia – nedbanlivosť,
29. Tmavý z temnota – hádanie sa,
30. Ty čo mu prinášaš obetu zo Saju – násilnosť,
31. Ty s mnohými tvárami z Nedžefetu – netrpezlivosť,
32. Obviňujúci z Večenetu – poškodzovanie božského obrazu,
33. Pán dvoch rohov z Saut – mnohovravnosť,
34. Nefertem z Mennoferu – hľadenie na zlo,
35. Ty čo nič nezanechávaš z Andžetu – sprisahanie proti kráľovi,
36. Ty čo konáš svojvoľne z Čebu – zbytočné brodenie sa vodou,
37. Ihej z pravodstva – príliš hlasné rozprávanie,
38. Veliteľ ľudstva zo svojej svätyne – zlorečenie bohu,
39. Prepožičiavač dobra zo svojho chrámu – namyslenosť,
40. Nehebkau zo svojho mesta – povyšovanie sa,
41. Vzpriamený had zo svojho svätostánku – nečestne získané bohatstvo,
42. Had ktorý prináša a dáva z ríše mŕtvych – rúhanie.

Božstvá a bytosti hodín dňa a noci

V staroegyptskom náboženstve každá hodina bola zosobnená božskou bytosťou, ktorá mala spojitosť so slnečným bohom Reom. Niekedy bola zobrazovaná spolu s Reovou bárkou mandet, na ktorej sa každý deň boh Slnka plavil. Každá hodina dňa a noci predstavovala aj fyzické miesto na oblohe, kde sa bárka s Reom práve nachádza. Božstvá hodín boli buď niektorí bohovia a bohyne staroegyptského panteónu, napr. Maat, alebo Reovi služobníci (polobožstvá), napr. Pani noci. Božstvá hodín sú spomínané zriedka, obyčajne v textoch z Novej ríše, v Knihe brán a Amduat.^[27]

Deň

1. Maat
2. Hu
3. Sia
4. Asbet
5. Igaret
6. Sutech
7. Hor
8. Chons
9. Eset
10. Heka
11. Boh ktorý má ťažné lano slnečnej bárky
12. Boh ktorý ochraňuje za súmraku

Noc

1. Štiepač hláv Reovych nepriateľov
2. Múdry, strážca jej pána
3. Krájač duší
4. Veľký silou
5. Tá na svojom člne
6. Zdatný vodca
7. Zaháňač hada Apopa
8. Pani noci
9. Zbožňovateľ
10. Stínač rebelov
11. Hviezda, zaháňač rebelov
12. Pozorovateľ Reovej krásy

Bytosti brán

V staroegyptskej predstave podsvetia bolo miesto pre množstvo brán, portálov a pylónov, ktorými prechádzal každú noc boh Re na svojej pravidelnej plavbe, alebo zosnulý kráľ ako člen Reovho sprievodu či ako sám Re, príp. obyčajný nebožtík na svojej ceste k miestu svojho ostatného odpočinku. V množstve zachovaných textov tieto body podsvetnej topografie strážili polobožstvá, ktoré pustili len toho, kto poznal ich tajné mená a tým mal nad nimi moc. Napr. v texte Knihy brán bola každá brána pomenovaná ako bohyňa, strážil ju ohnivý duch-had a vlastná strážna entita (poloboh/démon). V Knihe mŕtvych sa spomína sedem brán, ktoré vedú k bohovi Usirovi, každá s menami strážcu, ochrancu a hlásnika. Iné texty uvádzajú napr. dvadsaťjeden „tajných portálov do Usirovho sídla v trstinovom poli“.^[28]

Z textov je známych množstvo ďalších podobných bytostí, obyčajne zobrazovaných s ľudským telom, zvieracou hlavou a nožom v ruke, s menom alebo prívlastkom. Mená brán mohli mať buď desivý nádych (napr. štrnásta brána: „Pani hnevu, tancujúca v krvi“) alebo indiferentný charakter (napr. tretia brána: „Pani oltáru“). Mená ochranných bytostí mali obyčajne odpudzujúce mená (napr. strážca piatej brány: „Ten, ktorý žije z červov“). Niektoré mená bytostí sa v textoch neuvádzajú.^[28]

Bytosti jaskýň podsvetia

V oblastiach podsvetia sa podľa predstáv starých Egypťanov nachádzali jaskyne, ktoré obývali bytosti. Tie sa podieľali na trestaní hriešnikov, ako o tom píše zachovaný text Zaklínadlo dvanástich jaskýň (Pyrus Cairo 24742 a južná komora Osireionu v Abdžu). Časť textu sa nachádza aj v Knihe mŕtvych (8.–12. jaskyňa). Podľa týchto predstáv boli jaskyne miestom trestu a zničenia Reovych nepriateľov.^[30]

Prvých sedem jaskýň obývali skupiny bytostí, tri bytosti v každej skupine mali ľudskú podobu a tri podobu múmií, dve z nich boli mužského pohlavia a jedna ženského. Jaskyne od ôsmej po dvanástu obýval rôzny počet bytostí. Okrem mien bytostí text obsahoval predpísanú obeť prinášanú živými, príp. prospech, ktorý zosnulému mohla bytosť priniesť.^[30]

Polobožstvá a démoni

V staroegyptských predstavách vystupovali bytosti, ktoré plnili menšie úlohy v zložitejších náboženských konceptoch. V staroegyptčine nemali špeciálne pomenovanie, v egyptologickej literatúre sú často označované ako polobožstvá, menšie božstvá alebo démoni (ako daimón v antickom zmysle). Obyčajne boli podriadené vyššiemu božstvu (napr. bohyni Sachmet) a plnili ním určené úlohy, viazané na konkrétne miesto, činnosť alebo správanie. Tieto bytosti mali schopnosť konať agresívne a nepriateľsky, ak si to vyžadovala situácia a plnenie úlohy. Obyčajne boli zobrazované s ľudskými telami a hlavami zvierat, niekedy však boli vykreslené aj úplne zoomorfne. Polobožstvá bolo možné nájsť nie len v podsvetí ale aj v bežnom svete, rovnako aj medzi nimi sa vyskytovali zhovievavé aj nepriateľské bytosti.^[32]

Staroegyptské polobožstvá sa dajú rozdeliť na niekoľko skupín:^[32]

• desivé bytosti, nástroje trestu pre hriešnikov;
• zhovievavé bytosti, ktoré nemali nepriateľský postoj k zosnulému;
• strážne bytosti, ktoré strážili určité objekty, napr. brány;
• bytosti ochraňujúce kráľa alebo zosnulého cestou cez podsvetie.

Podľa zachovaných textov existovala možnosť, keď sa polobožstvo vymanilo z moci nadriadenej bytosti, osamostatnilo sa a postúpilo medzi samostatných „veľkých“ bohov. To znamená, že rozdiel medzi polobožstvom a božstvom nebol v ich odlišnej podstate ale v odlišnom stupni, na ktorom sa v božskej hierarchii nachádzali. To potvrdzuje aj spoločný staroeg. názov nṯr.^[32]

Synkretizmus

Pre staroegyptský panteón bolo príznačné spájanie božstiev do nových božských bytostí bez ohľadu na ich pôvodnú príslušnosť k už daným príbuzenským, genealogickým alebo konceptuálnym zväzkom. Základným predpokladom splynutia bola určitá podobnosť funkcie alebo formy pôvodných božstiev. Toto spojenie bolo vyjadrené najčastejšie v mene novej synkretickej bytosti, napr. Re + Atum → Reatum (od 4. dynastie), Ptah + Sokar → Prahsokar (od 6. dynastie), Moncu + Re → Monture a Amon + Re → Amenre (od 11. dynastie).^[33]

Dôvody k vzniku nového božstva takýmto spôsobom boli rôzne:^[33]

• politický, presadzovali sa božstvá spojené s kráľovským úradom, akými boli napr. bohovia Re, Hor alebo neskôr Amon;
• spoločenský, zapríčinený vzrastom popularity určitého kultu;
• praktický, keď sa spájal chudobnejší kult s bohatším;
• teologický, božstvá splynuli v súlade s teologickým konceptom alebo špekuláciou.

V rôznych teologických konceptoch jednotlivé božstvá mohli byť chápané ako prejavy iných božstiev, príp. ako súčasť univerzálnej božskej podstaty. V Neskorom období tento trend dosiahol vrchol a vznikali bytosti, ktoré by skôr vzniknúť nemohli, napr. spojenie boha a bohyne do jednej bytosti.^[33]

Zvieratá božstiev

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoolatria

Niektoré božstvá mali zodpovedajúcu zvieraciu podobu, ktorá bola súčasťou ich ikonografie. Tu je zoznam častých alebo známych väzieb zvierat a božstiev:^[34][35][36]

Zvieratá božstiev (ibis Thovta, sokol Hora a šakal Vepuaueta) na štandardách (chrám v Kóm Ombo, ptolemaiovské obdobie)

• baran: Amon, Banebdžedet, Herišef, Chnum, Re, Sobek, Šesemu;
• býk: Bata, Moncu (Buchis), Ptah (Apis), Re (Meruer);
• had: Apop, Atum, Kematef, Kuk – Kauket, Mehen, Meretseger, Nehebkau, Venut;
• hus: Geb;
• ibis: Thovt;
• kobra: Amaunet, Meretseger, Nechbet, Renenutet, Vadžet, Verethekau;
• krava: Bat, Hathor, Mehetueret, Neit, Nut, Sopdet, Šentait;
• krokodíl: Chentechtej, Sobek, Sutech;
• lev: Arensufis, Atum, Dedun, Mahes, Nefertem, Šesemu, Šu;
• levica: Bastet, Mehit, Pachet, Sachmet, Šesemtet, Tefnut, Venut;
• mačka: Bastet, Mafdet;
• pavián: Bebon, Hedžuer, Thovt;
• ryba: Hatmehit;
• skarabeus: Atum, Cheprer;
• sokol: Aš, Aton, Harachtej, Hemen, Hor, Hurun, Chentechetej, Chonsu, Jah, Kebehsenuf, Nemtej, Re, Sokar, Sopdu,
• sup (samica): Nechbet;
• šakal/pes: Anup, Duamutef, Vepuauet;
• volavka: Benu;
• zajac (samica): Venut.

Zoznam hlavných božstiev starovekého Egypta

Mená božstiev sa v priebehu dejín egyptológie písali a píšu rôzne, podľa tej-ktorej egyptologickej školy. Na Slovensku sa tradične používajú tvary, ktoré využíva aj Český egyptologický ústav Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tento zoznam je zostavený podľa (Verner, Bareš a Vachala 2007) a (Janák 2005), ktoré sú v súčasnosti základné encyklopedické publikácie zaoberajúce sa pojmami starovekého Egypta a tématikou staroegyptského náboženstva.^{[pozn 2]}

A

Boh Amon

Boh Atum

Boh Anup

Ad

„Besnivec“, nepriateľské božstvo, ktoré ohrozovalo Reovu bárku pri plavbe oblohou; pravdepodobne s podobou zúrivého krokodíla;

Aker

personifikácia podsvetia, neskôr jeho strážca a ochranca mŕtvych, s podobou dvojitej sfingy alebo dvoch levov, sediacich od seba, symbol horizontu;

Amaunet

ženský protipól boha Amona (jeho manželka) v kozmogonickom koncepte hermopoliskej Ogdoády, doložená v podobe kobry alebo ženy s hlavou kobry;

Amon (Ammon)

„Skrytý“, jedno z najvýznamnejších staroegyptských božstiev, boh všetkého skrytého a nezjaveného, ako súčasť hermopoliského Osmora boh plodnosti a vzduchu, miestne božstvo Vesetu (Téby, H04), neskôr počas Novej ríše štátne božstvo, jedno z najvýznamnejších vo svojom období; v podobe človeka s korunou s dvoma dlhými perami, korbáčom a žezlom;

Amset

jeden zo štyroch Horovych synov s ľudskou hlavou, ktorý chránil pečeň mumifikovaného, uloženú v kanope;

Anat

pôvodne semitské božstvo, bohyňa vojny a plodnosti, neskôr ochrankyňa bojujúceho panovníka, liečiteľka zaháňajúca démonov, dcéra boha Rea, manželka boha Sutecha; niekedy stotožňovaná s bohyňou Astarte, spájaná s ďalšími semitskými bohmi Baalom a Rešepom, a s bohom Minom; zobrazovaná ako ozbrojená žena s vysokou korunou lemovanou perami; kultové centrá mala v Piramesse (Averis, D14) a Džanete (Tanis, D19);

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---