Chnum - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chnum
Chnum

Chnum alebo Chnemu alebu Knum je jedným z najstarších bohov starovekého Egypta, pôvodne boh zdroja nílskych vôd. Pretože záplavy prinášali každý rok nánosy bahna a hliny a pretože jeho stúpanie bolo vnímané ako zdroj života, Chnum bol pokladaný za stvoriteľa ľudí, ktorých vytvoril z hliny na hrnčiarskom kruhu a vkladal do lona ich matky. Podľa neskoršej tradície dokonca vytvaroval týmto spôsobom ostatných bohov. Jeho tituly boli Božský hrnčiar a Pán vecí stvorených zo seba.

Chnum bol na rôznych miestach Egypta dávaný do súvisu s inými božstvami. V Elefantíne, kde prevažovala jeho funkcia boha, ktorý sa stará o prameň Nílu, bol považovaný za manžela Satis, bohyne s rovnakou funkciou, a otca Anuket. V Her-wer bol dávaný do popredia jeho atribút stvoriteľa človeka, a preto bol Chnum považovaný za manžela Heket, bohyne zodpovednej za vdýchnutie života do stvorených bytostí. V Esne bol Chnum pre svoje spojenie s tvorením ľudského tela otcom Heka, zosobnenia mágie, a preto i manželom Menhit.

Khnum v hieroglyfoch
W9wC4

Chnum bol spočiatku jedným z najvýznamnejších bohov, ten, kto mal v moci nílske záplavy a teda život v povodí rieky, ale v priebehu storočí stratil túto funkciu v prospech Hapiho, nílskeho boha z mocnejších oblastí Egypta, a prevládol u neho jeho druhotný aspekt hrnčiara. Že Chnum bol v skorších dobách významným božstvom dokladá i jeho ašpirácia na boha-stvoriteľa. Niekedy v tejto funkcii býva stotožňovaný s Réom, či presnejšie s Réovým ba. Pretože slovo ba má zároveň v egyptčine význam baran, bol Chnum zobrazovaný s baraními rohmi. Jeho vlastné meno, Chnum, značí „staviteľ“, čo odkazuje na jeho rolu hrnčiara.

Chnum bol zobrazovaný ako muž s hlavou barana usadený za hrnčiarskym kruhom s jeho najnovším výtvorom – dieťaťom – postavenom na kruhu. Niekedy sa objavuje aj v svojej staršej forme, ako vodný boh držiaci džbán, z ktorého vyteká prameň vody. Niekedy je zobrazovaný súčasne s ďalšími božstvami predstavujúcimi živly – Gebom (zem), Šovom (vzduch) a Usireom (smrť). Podľa niektorých práve táto štvorica inšpirovala Ezechiela v jeho videní, keďže Chnum mal hlavu barana, Šov sa niekedy zobrazoval s hlavou leva, Usire ako človek a Geb ako hus.

Chnumov kult sa sústredil v dvoch mestách ležiacich na brehoch Nílu – Elefantíne a Esne. Obe tieto mestá mu boli zasvätené. V Elefantíne bol uctievaný spolu so Satis a Anukis ako strážca nílskeho prameňa. Chnumovo meno sa objavuje aj v mene slávneho faraóna Chufua, staviteľa Veľkej pyramídy, ktoré znelo celé Chnum-chufuj (Chnum je mojim ochrancom). Pre svoju funkciu boha-živiteľa spojeného s úrodnosťou Egypta bol Chnum uctievaný v niektorých polokresťanských sektách v 2. a 3. storočí po Kr.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chnum


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Chnum





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk