Balmerova séria je séria spektrálnych čiar (Balmerove čiary) v spektre atómov vodíka, ktorá vznikajú pri prechode elektrónov medzi druhou energetickou hladinou a vyššími hladinami. Pri prechode elektrónu medzi druhou a treťou energetickou hladinou sa utvára pri astronomických pozorovaniach veľmi dôležitá červená čiara Hα (s vlnovou dĺžkou 656,3 nm), pri prechode medzi druhou a štvrtou hladinou vzniká čiara Hß (486,1 nm), medzi druhou a piatou čiara Hγ (434,2 nm), medzi druhou a šiestou čiara Hδ (410,1 nm), medzi druhou a siedmou čiara Hε (397,0 nm) atď.

Prvé štyri čiary Balmerovej série ležia vo viditeľnej oblasti spektra, ďalšie čiary série sú v ultrafialovej oblasti spektra. Všetky čiary Balmerovej série sa čoraz viac zhusťujú k hrane Balmerovej série, ktorá má vlnovú dĺžku 364,6 nm; za touto hranou v smere kratších vlnových dĺžok sa začína Balmerovo kontinuum, ktoré sa vytvára zachytením voľných elektrónov na druhú energetickú hladinu atómov vodíka (voľne viazané prechody). V oblasti hrany Balmerovej série nastáva v spektrách hviezd pokles intenzity kontinua (Balmerov skok), vyvolaný absorpciou svetla viazane voľnými prechodmi elektrónov z druhej energetickej hladiny. Balmerova séria sa prejavuje najvýraznejšie v spektrách hviezd typu A, ktoré majú povrchovú teplotu okolo 10 000 K. Táto teplota je vhodná na to, aby boli elektróny v atómoch vodiča vzbudené do druhej energetickej hladiny a z nej do vyšších hladín, nie je však taká vysoká, aby atómy ionizovali.

Balmerova séria je pomenovaná po švajčiarskom matematikovi Johannovi Jakobovi Balmerovi (1825 – 1898), ktorý zistil, že jej spektrálne čiary tvoria jednu sériu.

Fyzikálny portál Chemický portál Astronomický portál