Absorpcia je pohlcovanie, zoslabenie svetelných kvánt žiarenia atómami alebo molekulami pri jeho prechode určitým prostredím.

Je to proces, pri ktorom je energia fotónu (svetelného kvanta) pohltená látkou (napr. atómom), ktorého valenčné elektróny prechádzajú medzi dvoma úrovňami energie. Pohltená energia môže byť opäť vyžarovaná, alebo premenená na kinetickú energiu častíc (tepelnú energiu). Po zachytení uvoľneného elektrónu iným atómom sa energia premení na žiarenie, obyčajne inej vlnovej dĺžky. Tento jav sa označuje ako emisia žiarenia. Lineárny absorpčný koeficient vyjadruje relatívne zoslabenie intenzity svetla spôsobené absorpciou materiálom určitej hrúbky.

Voľné atómy sú v plynnom stave podľa Kirchhoffovho zákona schopné absorbovať žiarenie rovnakých vlnových dĺžok, aké samy vyžarujú. Najbežnejším príkladom takejto absorpcie sú Fraunhoferove čiary v slnečnom spektre, spôsobené absorpciou spojitého žiarenia Slnka voľnými atómami chladnejšieho plynového obalu Slnka.

Zdroj

• Hajduk, A., Štohl, J. (Editori) 1987: Encyklopédia astronómie. Obzor, Bratislava, 759 s.
• absorpcia svetla. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 32.