Baku
Baki
Hlavné mesto Azerbajdžanskej republiky
Erb
Štát	Azerbajdžan
Nadmorská výška	–28 m n. m.
Súradnice	40°23′40″S 49°52′55″V / 40,394444°S 49,881944°V / 40.394444; 49.881944
Rozloha	2 130 km² (213 000 ha)
Obyvateľstvo	2 122 300 (2012)
Hustota	996,38 obyv./km²
Časové pásmo	UTC + 4
- letný čas	UTC + 5
PSČ	AZ1000
Telefónna predvoľba	+994 12
Poloha Baku na mape Azerbajdžanu.
Wikimedia Commons: Baku
Webová stránka: www.bakucity.az
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Baku (azerb. Bakı, perz. باراکا‎ Badkube^[1][2]) je hlavné a najväčšie mesto Azerbajdžanu. Z regionálneho a svetového pohľadu je mesto najväčším prístavom Kaspického mora a najväčším sídlom Kaukazu. Patrí k najstarším mestám sveta (približne 5 500 rokov)^[3]. Má približne 2 milióny obyvateľov a rozprestiera sa na ploche 2 200 km². Leží na križovatke starobylých obchodných ciest zo severu na juh a z východu na západ (Hodvábna cesta).

Pôvod názvu

Názov mesta Baku pochádza z perzského bād kubeh — bad kube, čo možno voľne preložiť ako miesto, kde fúka vietor.^[4] Silné vetry sú tu také typické, že dodnes má mesto prezýku Baku - mesto vetrov.

Podľa iných teórií je názov odvodený od názvu predchodcu dnešného mesta, starovekého perzského mesta Atši-Baguan. Slovo ateš vo viacerých starovekých jazykoch označovalo oheň, slovo baga zase označovalo slnko, alebo Boha. Názov tak znamenal „mesto Boha“ alebo „miesto Boha“. V tomto meste sa totiž nachádzal jeden z hlavných chrámov vyznavačov kultu ohňa.^[5].

Písomné pramene z 5. a 6.storočia mesto nazývajú Bagavan, Baguan. Arabské pramene z 10.storočia ho označujú ako Baku, Bakuch alebo Bakuja, ruské od 15.storočia zas Baka.

Geografia

Poloha

Baku sa rozprestiera na Kaukaze, na juhu Apšeronského polostrova a na pobreží Kaspického mora.

Podnebie

Baku má mierne kontinentálne podnebie s horúcim suchým letom a chladnou zimou. Priemerné množstvo celoročných zrážok je 239 milimetrov.

Dejiny

Starovek

Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z obdobia 3500 rokov pred Kristom, z egyptskej „Knihy mŕtvych“ z obdobia vlády faraóna Meniho (Narmer). Jaskynné nástenné maľby staré až 12 tisíc rokov nájdené v okolí však svedčia o oveľa staršom osídlení. Rovnako tu boli nájdené dôkazy o prítomnosti rímskeho tábora v 1. storočí pred Kristom. V Baku bolo nájdené aj sasánovské pohrebisko z 5.-7. storočia. Okrem toho množstvo ďalších archeologických nálezov dokazuje pradávne osídlenie tohoto územia. Odhaduje sa, že samotné mesto Baku má okolo 5 500 rokov.^[3]

Stredovek

Palác širvanšachov z 15. storočia v hist.centre Baku

Od druhej polovice 9. storočia bolo územie Apšeronského polostrova súčasťou ríše Širvan a Baku sa stalo prirodzeným geografickým, ekonomickým a politickým centrom oblasti. Základom hospodárstva oblasti Baku bola ťažba ropy a soli, zber mareny farbiarskej a šafranu. Vývoz týchto surovín prostredníctvom karaván, ale aj morskými cestami sa stal zdrojom rozvoja mesta. Koncom 10. storočia už bolo Baku jedným z najvýznamnejších a najrozvinutejších miest Širvanu. Obyvateľstvo sa venovalo remeslám a obchodu, zaoberalo sa vinohradníctvom, výrobou hodvábu, rybolovom. Mesto a jeho prístav boli dôležitou križovatkou obchodných ciest a centrom obchodnej výmeny medzi krajinami Východu a Západu.

V roku 1191 po dobytí mesta Šemacha nepriateľskými vojskami sa Baku stalo hlavným mestom Širvanu a sídlom širvanšachov, čím jeho význam opäť vzrástol. V meste sa spustila rozsiahla výstavba, čím sa Baku významne rozšírilo. Okrem palácov a kupeckých domov boli vybudované aj mohutné hradby s Panenskou vežou, ktorá je dodnes jedným z hlavných symbolov mesta.

• 

  Mestská brána
  12. – 15.stor.

• 

  Mestská pevnosť
  12. – 15.stor.

• 

  Panenská veža
  12.stor.

Ohrozenie postavenia Baku znamenali nájazdy Mongolov v 13. storočí, ktorí zničili viacero miest v oblasti. Baku dlho odolávalo útokom, k vzdaniu sa došlo až po ovládnutí celej ríše Mongolmi. Baku sa stalo zimným sídlom mongolských vládcov, čo ho síce uchránilo od zničenia, ale hospodársky upadalo. V priebehu 14. storočia sa mesto opäť stalo hlavným mestom nezávislého Širvanu a najdôležitejším prístavom Blízkeho východu. Z tohoto obdobia pochádza aj jedna z najznámejších architektonických pamiatok mesta - Palác širvanšachov.

Komplex paláca širvanšachov z 15.stor.: Palácová mešita, palác a mauzóleum

Novovek

Koncom 16. storočia sa Baku stalo súčasťou Safíjovskej Perzie. Pre mesto ako centrum oblasti to znamenalo ďalšie obdobie rozkvetu. Do mesta prichádzalo množstvo zahraničných kupcov a cestovateľov, ktorí oživili hospodársky život. Zväčšovala sa remeselná produkcia, rozvíjal sa obchod. Z tunajšieho prístavu viedli najdôležitejšie obchodné cesty do Európy a Ruska. Rozvoj Baku pokračoval až do konca 17. storočia, kedy nastalo pre Baku, ako aj iné stredoázijské mestá obdobie postupného úpadku. Úpadok bol zapríčinený viacerými faktormi: zmenou trás obchodných ciest, hospodárskym úpadkom štátu, rozšírením strelných zbraní, znížením dopytu po rope. V roku 1806 bolo Baku obsadené ruskými cárskymi vojskami a stalo sa súčasťou Ruského impéria. V roku 1807 malo mesto 3000 obyvateľov a 500 domov.^[3]

Baku pod vládou Ruského impéria sa stalo ekonomickým, priemyselným a kultúrnym centrom Kaukazu. Prebúdzanie hospodárskeho života Baku bolo a dodnes je spojené predovšetkým s ťažbou ropy. V roku 1848 bol v Baku otvorený prvý ropný vrt na svete. Už v roku 1859 vzrástol počet obyvateľov na 12 tisíc, v roku 1913 to bolo 214 tisíc.^[3] Vďaka ťažbe ropy sa v oblasti začalo aj budovanie železničnej i cestnej infraštruktúry - v roku 1880 bola vybudovaná železničná trať spájajúca Baku s ďalšími priemyselnými mestami oblasti, v roku 1883 otvorili trať Baku - Tbilisi, cesta do Tbilisi bola dokončená v roku 1868. Prvé telegrafické linky boli položené po morskom dne (Baku-Krasnovodsk) v roku 1879, prvá telefónna linka v Baku bola zriadená v roku 1886. V roku 1907 bol otvorený ropovod Baku-Batumi, vďaka čomu až takmer 92% kaukazskej produkcie pochádzalo práve z Baku. Okrem ropného priemyslu sa rozvíjali aj iné priemyselné odvetvia nadväzujúce na miestne tradície a poľnohospodársku produkciu - tkáčstvo a textilný priemysel, tabakový priemysel, mlyny. V roku 1878 bola zriadená Mestská rada Baku, v roku 1889 bola založená parná flotila v mestskom prístave. Do mesta prichádzalo množstvo cudzincov - Rusov, Židov, Nemcov, Arménov, Azerbajdžancov (z Ruska aj z Perzie). Vďaka ropnému boomu sa mohla okrem priemyslu rozvíjať aj kultúra - otvorilo sa niekoľko divadiel, postavila sa opera, Baku sa stalo známym pod prezývkou „Paríž Kaukazu“.

Sovietska éra

28. apríla 1920 vznikla Azerbajdžanská sovietska socialistická republika ako jedna zo zväzových republík Sovietskeho zväzu a Baku sa stalo jej hlavným mestom, ako aj jedným z najväčších administratívnych, priemyselných, kultúrnych a vzdelanostných centier ZSSR.

V počas 2. svetovej vojny bolo Baku strategickým mestom zabezpečujúcim zásobovanie sovietskej armády pohonnými látkami. Stalo sa preto aj predmetom záujmu nemeckých vojsk, obsadiť sa im ho však nepodarilo.

Mohutný rozvoj vo všetkých oblastiach zaznamenávalo Baku aj po roku 1945. Základom však naďalej zostával ropný priemysel. Osemdesiate roky sa však aj v tejto oblasti prejavili v politickej a ekonomickej kríze, ktorá mala na azerbajdžanskú spoločnosť silný dopad.

Čierny január

Fotografie Čierneho januára na azerbajdžanskej poštovej známke

V súvislosti s vypuknutím arménsko-azerbajdžanského konfliktu o Náhorný Karabach v deväťdesiatych rokoch 20. storočia v Baku enormne vzrástol počet azerbajdžanských utečencov z Arménska.^[6] Na prelome rokov 1989 a 1990 vznikali v Baku nebývalé nepokoje, ktoré prerástli do pogromov Arménov v meste.^[7][8]. Počas noci z 19. januára na 20. januára 1990 do ulíc mesta vtrhli pod zámienkou potlačenia antisovietskych a antiarménskych povstalcov sovietske vojská, pričom došlo ku krvavým útokom na miestne obyvateľstvo (nevynímajúc ženy, deti a starých ľudí), ktoré žiadalo stiahnutie vojsk. V Azerbajdžane sa tieto udalosti označujú ako čierny január (azerb. Qara Yanvar) alebo tiež krvavý január (azerb. Qanlı Yanvar).^{[9][10][11][12]}.

Kultúra a umenie

Vďaka svojej dlhej histórii je mesto Baku bohaté na mnohé archeologické náleziská, ale aj historické pamiatky, ktoré sa viac-menej nepoškodené zachovali dodnes. Najvýznamnejšími stavbami sú Panenská veža (azerb. Qız Qalası) z 12. storočia, mestské hradby z 12.-15. storočia, Palác širvanšachov (azerb. Şirvanşahlar sarayı) z 15. storočia, mešita Džuma (azerb. Cümə məscidi) a mnohé ďalšie.

Divadlá

Štátne akademické divadlo opery a baletu

V Baku sa nachádza 11 divadiel a stála cirkusová scéna:

• Azerbajdžanské štátne akademické národné dramatické divadlo (azerb. Dövlət akademik milli dram teatrı)
• Azerbajdžanské štátne akademické divadlo opery a baletu (azerb. Azərbaycan dövlət akademik opera və balet teatrı)
• Azerbajdžanské štátne divadlo hudobnej komédie (azerb. Azərbaycan dövlət musiqili komediya teatrı)
• Azerbajdžanské štátne divadlo mladého diváka (azerb. Azərbaycan dövlət gənc tamaşaçılar teatrı)
• Azerbajdžanské štátne ruské dramatické divadlo Sameda Vurguna (azerb. Səməd Vurğun adına Azərbaycan dövlət rus dram teatrı)
• Azerbajdžanské štátne bábkové divadlo Abdullu Šaiga (azerb. A.Şaiq adına Azərbaycan dövlət kukla teatrı)
• Azerbajdžanské štátne divadlo mládeže (azerb. Azərbaycan dövlət gənclər teatrı)
• Divadlo mugamu (azerb. "Muğam" teatrı)
• Štátne divadlo „Jug“ (azerb. "Yuğ" dövlət teatrı)
• Bakuské mestské divadlo (azerb. Bakı bələdiyyə teatrı)
• Divadlo miniatúr „Ilham“ (azerb. "İlham" miniatür teatrı)
• Bakuský štátny cirkus (azerb. Bakı dövlət sirki)

• 

  Azerbajdžanské štátne akademické národné dramatické divadlo

Múzeá

V Baku sa podľa oficiálnej stránky mesta v roku 2011 nachádzalo 21 väčších i menších múzeí, okrem toho existujú v meste aj ďalšie súkromné múzeá či zariadenia prevádzkujúce dočasné výstavy. Najznámejšími a najvýznamnejšími múzeami sú:

• Azerbajdžanské štátne múzeum umenia (azerb. Rüstəm Mustafayev adına Azərbaycan dövlət incəsənət muzeyi) — najväčšie azerbajdžanské múzeum umenia s exponátmi od staroveku po súčasné umenie;
• Azerbajdžanské štátne múzeum koberca a národného úžitkového umenia (azerb. Lətif Kərimov adına Azərbaycan dövlət xalçaçılıq və xalq tətbiqi sənəti muzeyi) — prvé múzeum kobercov na svete, založené v roku 1967;
• Múzeum azerbajdžanskej literatúry (azerb. Nizami Gəncəvi adına Azərbaycan ədəbiyyatı muzeyi)
• Múzeum dejín Azerbajdžanu (azerb. Azərbaycan tarixi Muzeyi) — založené v roku 1920;
• Komplex „Palác širvanšachov“ - historicko-architektonická pamiatka a múzeum
• Múzeum moderného umenia (azerb. Müasir incəsənət muzeyi) - zbierky viac ako 800 prác azerbajdžanských maliarov a sochárov;
• Bakuské múzeum miniatúrnych kníh (azerb. Miniatur Kitab Muzeyi) — jediné múzeum miniatúrnych kníh na svete, v zbierke má viac ako 6500 kníh^[13].

Mešity

• Palácová mešita (azerb. Saray məscidi) — mešita z 15. storočia, súčasť komplexu Palác širvanšachov;
• Mohamedova mešita (azerb. Məhəmməd məscidi) — mešita z 11. storočia v štvrti Ičeri-Šecher;
• Mešita Bibi-Ejbat (azerb. Bibiheybət məscidi) — šítska mešita,
• Mešita Džuma (azerb. Cümə məscidi) — mešita v štvrti Ičeri-Šecher;
• Mešita Tezepir (azerb. Təzəpir) — mešita dokončená v roku 1914.

Eurovision Song Contest 2012

Eurovision Song Contest 2012 sa konal v hlavnom meste Baku. Svoj primát hosťujúceho mesta získalo Baku po víťazstve speváckeho dua Eldar Gasimov a Nigar Jamal v Nemecku s piesňou Running Scared. Pre tento obrovský event bola postavená nová aréna ktorá dostala názov Crystal Hall. Bola postavená v priebehu pár mesiacov a pojme okolo 25 000 ľudí. Zo zúčastnených 42 krajín mohla vyhrať iba jedna a stalo sa ňou Švédsko a speváčka Loreen s piesňou Euphoria. Baku v termíne konania Eurovízie prilákalo státisíce návštevníkov z celého sveta. Baku sa stalo v poslednom májovom týždni najznámejším mestom hudobného sveta.

Osobnosti mesta

• Garri Kasparov (* 1963), ruský šachový veľmajster a opozičný demokratický politik

Partnerské mestá

Fotogaléria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 
• 

  Mohamedova mešita

• 

  Palác širvanšachov

• 

  Mešita Bibi-Heybat

• 

  Minaret v štvrti Ičeri-Šecher

• 
• 

  Palác Murtuzy Muchtarova

Referencie

1. ↑ Baku . . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Culture & Religion on Podium: Politicizing Linguistics . Web.archive.org, . Dostupné online. Archivované 2007-10-13 z originálu.
3. ↑ ^{a b c d} ИСТОРИЯ ГОРОДА БАКУ . Baku: bakucity.az, cit. 2011-05-22. Dostupné online. (v ruštine)
4. ↑ «БСЭ», ст. Баку
5. ↑ С. Ашурбейли. «История города Баку: период средневековья». Изд. Абилов, Зейналов и братья, 2006.
6. ↑ fotografie utečencov
7. ↑ «Pogrom» / Washington Post, Washington, D.C. (Jan 21, 1990)
8. ↑ Yurchenko, Boris, «A crowd of Armenians and Russians who fled violence in the Azerbaijani capital of Baku register Thursday for relief at an emergency center in Moscow.» Free Press, Detroit (Jan 26,1990)
9. ↑ «Azerbaijani Militants vowed a 'real guerrilla war' against Soviet forces»/ Wall Street Journal, Bowling Green (Jan 24, 1990)
10. ↑ «Soviet troops clashed with Azerbaijanis blockading Baku’s harbor»/ Wall Street Journal, Bowling Green (Jan 25, 1990)
11. ↑ «A Soviet military commander said it might be possible to lift a curfew imposed after violent ethnic clashes in Azerbaijan, and expressed hope that troops could begin pulling out in about two weeks.»/ Wall Street Journal, Bowling Green (Feb 2, 1990)
12. ↑ Wolf, Charles Jr., «Drawing a line from Tiananmen to Baku»/ Washington Times, Washington, D.C. (Mar 23, 1990)
13. ↑ МИРМАМЕДОВ, Фуад. Музей миниатюрной книги работает в Баку online. Baku: časopis „Библиотечное дело“, cit. 2011-05-23. Dostupné online. (v ruštine)

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Staré mesto (Baku)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baku
• Wikislovník ponúka heslo Baku

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta Baku