Súradnice: 48°43′38″S 18°45′34″V / 48,7271°S 18,7594°V / 48.7271; 18.7594

Atentát na Roberta Fica
Fico v roku 2024
Dátum	15. máj 2024 o 14:35 SELČ[1]
Miesto	Námestie baníkov, Handlová, Slovensko
Cieľ	Robert Fico premiér SR
Páchateľ	Juraj Cintula[2]
Použitá zbraň	Čz 75 9 mm[1]
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)

Atentát na Roberta Fica, štvornásobného premiéra Slovenskej republiky, bol spáchaný v stredu 15. mája 2024 pred domom kultúry v Handlovej o 14:35 hod.^[3][4] Páchateľ, 71-ročný dôchodca Juraj Cintula, vystrelil päť rán z pištole na premiéra, ktorý prichádzal k občanom. Fica trafil štyrikrát z bezprostrednej blízkosti.^[5] Po pár sekundách bol páchateľ spacifikovaný a postrelený premiér bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici,^[6] kde strávil 15 dní. Dňa 4. júla 2024 bol skutok prekvalifikovaný generálnym prokurátorom Žilinkom na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. V reakcii na pokus o atentát vláda 12. júna navrhla sériu opatrení pod názvom Lex atentát. Návrh zákona schválila NRSR 27. júna a účinnosť nadobudol 15. júla. Róbert Fico sa 9. júla 2024 prvý krát znovu zúčastnil rokovania vlády a pri tejto príležitosti povedal: "Pomaly sa vraciam do pracovného tempa a dúfam, že čoskoro budem v poriadku, aby som mohol naplno vykonávať svoju funkciu..."^[7] V septembri 2024 (4 mesiace po čine) Najvyšší súd nesúhlasil s právnou kvalifikáciou činu ako teroristického útoku. Atentát sa odohral niekoľko mesiacov po začiatku Ficovho vládnutia po voľbách v roku 2023. Ešte rok po atentáte trvá obviňovanie, kto je za atentát zodpovedný. V apríli 2025 napríklad policajná inšpekcia nedokázala zistiť kto je zodpovedný za zverejnenie videa, v ktorom sa atentátnik v deň streľby priznáva, že nesúhlasí s politikou vlády. Atentát rozdelil spoločnosť na rovnako veľké skupiny (32 %) avšak vytvoril aj skupinu ľudí (13%), ktorý a domnievajú, že atentát na Roberta Fica bol zinscenovaný a neveria, že sa reálne udial.^[8]

Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné. Naposledy sa obeťou atentátu stal srbský premiér Zoran Djindjić v roku 2003,^[9] predtým švédsky predseda vlády Olof Palme v roku 1986 (obidvaja boli zastrelení).^[10] Na Slovensku sa stal obeťou streleckého útoku exminister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999, ktorý bol usmrtený štyrmi výstrelmi z krátkej guľovej zbrane.^[11] Počas posledných rokov sa na Slovensku uskutočnili aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka so snúbenicou v roku 2018 a teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022, kde primárnym cieľom páchateľa mal byť podľa jeho zápiskov vtedajší premiér Eduard Heger.

Robert Fico bol v čase atentátu vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorým sa stal po parlamentných voľbách v roku 2023. Ficova štvrtá vláda v čase streľby predkladala návrhy na zmenu a väčšiu kontrolu nad RTVS.^[12] Politika a spoločnosť na Slovensku bola výrazne polarizovaná, s častými nenávistnými prejavmi politikov.^[13] 10. apríla Fico zverejnil video na Facebooku, v ktorom kritizoval a útočil na Denník N, SME a Aktuality, a že čaká kedy sa frustrácia prehlbovaná médiami pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov.^[14]

Vláda Slovenskej republiky bola v kultúrnom dome v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády.^[15] Na výjazdovom rokovaní vláda schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, aktualizáciu plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra a opravu pavilónu opíc v národnej zoologickej záhrade v Bojniciach.^[16][17]

K streľbe na Fica došlo 15. mája 2024 približne o 14:35 SELČ na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej. Robert Fico po rokovaní vlády prišiel k skupine ľudí na námestí, aby sa s nimi pozdravil. Spoza kovových zátarás, ku ktorým Fico prišiel, páchateľ zakričal „Robo, poď sem,“ a vytiahol zbraň, pričom to vyzeralo, akoby chcel premiérovi podať ruku.^[18] Na Fica vystrelil päť rán, z ktorých ho tri zasiahli priamo a jedna odrazene, ktoré mu spôsobili strelné poranenia v oblasti brušnej dutiny a ruky.^[19][20] Premiér Fico bol okamžite odvedený do vládnej limuzíny, ktorá ho do necelých troch minút odviezla do nemocnici v Handlovej, odkiaľ bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vrtuľníkom v život ohrozujúcom stave.^[21] Útočníka po útoku hneď zadržala polícia a prípad a miesto činu vyšetrovala NAKA.^[3]

Už večer v deň atentátu sa šírilo krátke video (21 sekúnd), ktoré prevzala aj TV Markíza, v ktorom spútaný Cintula povedal, že nesúhlasí s politikou vlády.^[22] Človek, ktorý ho natáčal, položil navádzaciu otázku: „a preto ste sa pred mesiacom rozhodol čo?“ Dňa 20. mája povedal bývalý policajný prezident Štefan Hamran, že video natočil príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a posunul ho svojim nadriadeným. Podľa Hamrana polícia pozná meno muža, ktorý video natočil.^[23][24] Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na tlačovej konferencii v deň atentátu práve na základe prvého výsluchu Cintulu potvrdil, že atentát spáchal 71-ročný muž z Levíc. Podľa ministra bol trestný čin politicky motivovaný, o čom svedčil aj výsluch.^[25]

Premiér utrpel dve zranenia ľahkého charakteru, jedno stredné a jedno veľmi ťažké zranenie.^[26][5] Fico podstúpil hneď po prevoze do nemocnice vyše päť hodinovú operáciu, ktorá zastabilizovala jeho zdravotný stav. Po operácii zostal na oddelení ARO, kde mu bola poskytnutá intenzívna starostlivosť.^[27] Zvolený prezident Peter Pellegrini sa 16. mája s Ficom porozprával na niekoľko minút a jeho zdravotný stav označil za „veľmi vážny.“^[28] 17. mája podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka podstúpil Fico dvojhodinovú operáciu na odstránenie odumretého tkaniva a jeho stav označili za stále veľmi vážny.^[29] 19. mája 2024 skonštatovalo konzílium lekárov, že pacient je mimo stavu ohrozenia života a Kaliňák povedal, že „vystúpil z tieňa ohrozenia života.“^[30] Až 15. apríla 2025 boli zverejnené fotografie, ktoré zachytávajú Ficovo sako s dierami po guľkách a košeľu nasiaknutú krvou, ktoré Kaliňák prevážal svojim autom.^[31]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Juraj Cintula

Páchateľom streľby je 71 ročný Juraj Cintula z Levíc.^[2][32][33] Bol zakladateľom Hnutia Proti násiliu a literárneho klubu Dúha, ktoré vzniklo v Leviciach v roku 2005. V roku 2018 prestal chodiť na podujatia Dúhy.^[34] Narodil sa v Bardejove, študoval v Banskej Štiavnici a neskôr na Pedagogickej fakulte v Nitre. Podľa vlastných tvrdení pracoval osem rokov v handlovských uhoľných baniach „ako technik, geológ, razič, vŕtač“ ale vystriedal aj zamestnania ako „maliar natierač, baník, kamenár, pedagóg, súkromný podnikateľ, člen SBS“.^[35] V knihe Efata z roku 2015, v ktorej hanlivo pojednáva o rómskej menšine na Slovensku, chválil program krajne pravicovej strany ĽSNS a súznel s masovými vrahmi v prípadoch domnelého zlyhania vlády.^[36] Podľa registra Ústavu pamäti národa bol pred rokom 1989 preverovanou osobou zo strany Štátnej bezpečnosti, evidovanou pod krycím menom „Ďuro“, ako aktívne vystupujúci občan proti komunistickému režimu.^[37]

Cintula sa v roku 2016 objavil na sociálnych sieťach polovojenskej organizácie Slovenskí branci, kde vyjadril súhlasné stanovisko s aktivitami tejto organizácie.^[38][39] Podľa ministra obrany Kaliňáka sa páchateľ so skupinou Slovenskí branci pred rokmi stretol, aby im dohovoril a skupinu vyzýval, aby nepoužívala zbrane.^[40][41] Jeho tvrdenie však nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Podľa medializovaných informácií sa pravidelne zúčastňoval na protivládnych protestoch, bol prítomný aj pred Národnou radou SR vo februári 2024 počas demonštrácie proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Protestoval aj so skupinou demonštrantov počas výjazdového rokovania vlády v Dolnej Krupej 24. apríla 2024.^[42] Cintula vlastnil pištoľ legálne v súvislosti s jeho prácou súkromného ochrankára v nákupnom centre.^[33]

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka Cintula počas policajného výsluchu uviedol, že pre vykonanie atentátu sa rozhodol po prezidentských voľbách v apríli 2024. 16. mája bol obvinený z pokusu o úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu, za čo mu hrozí trest odňatia slobody na doživotie.^[43] 17. mája vykonala polícia domovú prehliadku v jeho byte, pri ktorej zaistili počítač a niekoľko dokumentov.^[44]

Cintula má od zadržania špeciálnu ochranu. Počas prevozu je v nepriestrelnej ťažkej balistickej veste, na hlave má helmu a je sprevádzaný Lynx komandom, ktorého členovia ho so samopalmi chránia vlastným telom. 18. mája mu Špecializovaný trestný súd v Pezinku nariadil vyšetrovaciu väzbu.^[45] Väzba mu bola 21. novembra predĺžená na návrh Generálnej prokuratúry SR o ďalšie štyri mesiace.^[46]

Polícia pokus o atentát najprv vyšetrovala ako úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu.^[43] Skutok bol v tom čase právne kvalifikovaný ako pokus o obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu.^[47] Za čo atentátnikovi hrozil trest 20 až 25 rokov väzenia alebo doživotie, pretože spáchal útok na chránenú osobu.^[48]

Podľa Jozefa Čentéša to bol v tej fáze vyšetrovania logický a rozumný postup, avšak podotkol, že vyšetrovanie môže odhaliť zatiaľ neznáme dôkazy a za istých okolností by sa kvalifikácia mohla zmeniť na terorizmus. Už v máji 2024, po zasadnutí bezpečnostnej rady, generálny prokurátor Maroš Žilinka nevylúčil prekvalifikovanie skutku na teroristický útok, ale až po preukázaní dôkazmi.^[49] Dňa 4. júla 2024 bol skutok prekvalifikovaný generálnym prokurátorom na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku na základe obstaraných dôkazov. Tým bol aj stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Páchateľovi sa tak zmenila aj trestná sadzba na 25 rokov až doživotné odňatie slobody.^[50] Aj Atentát v Bratislave z 12. októbra 2022 bol prekvalifikovaný na teroristický útok až počas vyšetrovania, 5 dní po jeho uskutočnení, aj preto, že východiskom páchateľa bola ideológia, ktorú zanechal vo svojom manifeste. Politológ Jan Charvát vtedy povedal: „Útočník sa snaží manifestom vysvetliť, že nemá duševnú poruchu, že nejde o násilie pre násilie, ale že v skutočnosti ide o politický boj.^[51]

Generálny prokurátor Žilinka v septembri 2024 informoval, že bolo zatiaľ vykonaných 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov a podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia a ďalšie úkony. Premiér Fico povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte.^[48]

Policajti na začiatku prípad vyšetrovali ako pokus o úkladnú vraždu. Na teroristický čin ho prekvalifikovali necelé dva mesiace po streľbe, čo ohlásil osobne generálny prokurátor Žilinka, ktorý túto možnosť spomenul už krátko po útoku na Fica. V septembri 2024 (4 mesiace po čine) Najvyšší súd nesúhlasil s právnou kvalifikáciou, podľa ktorej je stíhaný za terorizmus. "Zjednodušene to znamená, že podľa súdu sa vyšetrovacím zložkám ani prokuratúre doteraz nepodarilo nájsť také presvedčivé dôkazy, aby sa o atentáte v Handlovej z 15. mája tohto roka dalo bez pochybností hovoriť ako o terorizme". Informoval portál Aktuality.sk.^[52]

Uznesením zo 4. februára 2025, ktorý vydal Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite pri tomto útoku na predsedu vlády Fica jeho ochranka nepochybila. „.. na základe vykonaného dokazovania (vyšetrovateľ) dospel k záveru, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie,“ citovali v apríly Aktuality.sk hovorcu Krajskej prokuratúry v Trenčíne Mariána Sipavého.^[53]

Podľa bezpečnostného experta Juraja Zábojníka bolo zlyhaním, že napriek tomu, že ochranka bola zosilnené, padlo až 5 rán a žiaden z ochrankárov Fica neprekryl vlastným telom.^[53] Na tlačovej konferencii opozičnej strany Demokrati, s ktorou sympatizoval bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý zverejnil meno a funkciu policajta, ktorý hneď po streľbe natočil video s Cintulom, sa v apríli 2025 súčasný predseda Demokratov Jaroslav Naď tvrdí, že policajná inšpekcia v danej veci zlyhala, keď prerušila konanie zisťujúce, kto video zverejnil, keďže podľa inšpekcia nebolo možné zistiť osobu, ktorá video zverejnila. V tejto súvislosti sa Naď pýta, koho inšpekcia (pod vedením Branislava Zuriana) kryje, pretože „Celkovo to video mali k dispozícii len štyri osoby, pričom ten, ktorý ho nahral, ten sa priznal,“ povedal Naď a vydal policajtom aj svoj telefón.^[54][53][55]

„Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby uznesením 24. januára 2025 prerušil trestné stíhanie pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi v súbehu s prečinom porušenia dôvernosti ústneho prejavu, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín vyhodnotil uznesenie ako zákonné a dôvodné,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca trenčianskej prokuratúry Marián Sipavý.^[54][55]

Kvôli atentátu bola krátko pred 15. hodinou prerušená schôdza Národnej rady SR Ľubošom Blahom, ktorý prerušil debatu k zákonu o RTVS slovami: „Prerušujem schôdzu parlamentu na neurčito. Bol postrelený predseda vlády Slovenskej republiky. Toto je vaša robota.“ Rokovanie bolo prerušené do 21. mája.^[56]

Politici vládnej koalície navrhli opatrenia, ktoré majú riešiť situáciu po atentáte. Medzi zmenami je chránené bývanie pre najvyšších predstaviteľov štátu, obmedzenie protestov či mediálny zákon navrhnutý SNS.^[57][58]

Premiér Fico strávil 15 dní v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, odkiaľ verejne nič nekomunikoval a zastupoval ho minister obrany Robert Kaliňák.

Menej ako mesiac po atentáte sa konali voľby do Európskeho parlamentu. V prieskumoch preferencií politických strán pred atentátom viedlo Progresívne Slovensko s 25,6 %, za ktorým nasledoval SMER – sociálna demokracia s 17,6 % a HLAS – sociálna demokracia s 14,4 %.^[59] Podľa prieskumov NMS po atentáte narástla podpora strany Roberta Fica o 4,9 percentuálneho bodu a podporovalo ju až 22,1 % opýtaných. Analytik NMS predpokladal, že na základe ďalších údajov, nárast voličského potenciálu a voličského jadra Smeru by mal pokračovať a mohol by počas posledných dní volebnej kampane vystriedať PS na prvom mieste.^[60] Napriek predpokladom vo voľbách do EP vyhralo PS so ziskom 27,81 % a Smer skončil druhý s 24,76 percentami hlasov.^[61]

V posledných prieskumoch verejnej mienky pred atentátom v marci 2024 podľa agentúry AKO^[62] ako aj podľa Focusu^[63] si Smer udržiaval priazeň asi 20% voličov, ktoré získal už v parlamentných voľbách na jeseň v roku 2023 (kde mal skoro 23%) a delil sa o vedenie s Progresívnym Slovenskom. Po atentáte počas leta 2024 preferencie Smeru mierne stúpli (neklesli) a podľa uvedených dvoch agentúr sa držali po celých rok (do apríla 2025) nad 20% (v priemere nad 21,56%), čo je rovnako ako sú preferencie PS podľa Focusu (21,8%).^[64][65] Tesne po atentáte, podľa prieskumu SCIO, ktorý robili 17. – 20. mája na vzorke tisíc respondentov, zhoršenie postavenia koaličných strán (vrátane Smeru) očakávalo len 23,3 percenta opýtaných, podľa 46,5 % zostane rovnaké a 30,2 % respondentov očakáva zlepšenie. Zároveň 44,9 % respondentov očakáva ďalšiu radikalizáciu a polarizáciu.^[66]

Takmer každý siedmy občan Slovenska (13,1%) si myslel, že atentát na premiéra Roberta Fica sa nestal. Vyplýva to z prieskumu Agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, ktorý realizovala od 7. do 11. októbra 2024. Respondenti mali odpovedať aj na otázku, kto je podľa nich zodpovedný za atentát na Roberta Fica. Spolu 32,8 % opýtaných uviedlo, že Fico si za atentát môže vo veľkej miere sám, kvôli svojej nenávistnej rétorike a politike, 32 % si myslelo, že zodpovednými sú médiá, opozícia a mimovládky, ktoré štvú proti súčasnej vláde a 22,1 % vidí za atentátom výhradne atentátnika. Podľa zakladateľa a hlavného analytika Agentúry SCIO slovenská spoločnosť je v tejto otázke nezmieriteľne rozdelená. „Odpovede takmer presne kopírujú výroky predstaviteľov tých politických strán, ktoré respondenti neskôr uvádzali aj ako svoje volebné preferencie,“ uviedol Martin Klus.^[8]

Prezidentka SR Zuzana Čaputová tento „brutálny a bezohľadný útok na premiéra Roberta Fica“ ostro odsúdila a zaželala mu veľa síl, aby sa z útoku zotavil.^[67] Novozvolený prezident Peter Pellegrini útok na Fica odsúdil a označil ho za bezprecedentné ohrozenie slovenskej demokracie.^[68] V reakcii na útok na premiéra strana Progresívne Slovensko zrušila zhromaždenie na podporu RTVS, ktoré sa malo konať v deň atentátu, a zároveň útok ostro odsúdila.

Národná rada 21. mája jednomyseľne schválila uznesenie, ktorým odsúdila útok na premiéra Roberta Fica a vyzvala na nešírenie nenávisti.^[69]

Český premiér Fiala bol zo správy šokovaný a zaželal premiérovi, nech je čo najskôr v poriadku. Zároveň vyhlásil: „Násilie nesmieme tolerovať, nesmie mať v spoločnosti miesto.“^[70] Maďarský premiér Viktor Orbán označil útok za ohavný a modlí sa za Ficovo zdravie a skoré uzdravenie.^[71] Francúzsky prezident Emanuel Macron bol z útoku na premiéra šokovaný a vyhlásil: „Moje myšlienky a solidarita sú s Ficom, jeho rodinou a ľuďmi na Slovensku.“^[72] Americký prezident Joe Biden odsúdil streľbu a označil ju ako „strašný akt násilia“ a dodal, že on a prvá dáma Jill Bidenová „sa modlia za rýchle uzdravenie a myslia na jeho rodinu a ľudí na Slovensku“.^[72] Ruský prezident Vladimir Putin označil útok za obludný zločin, ktorý nemôže byť ospravedlnený Zároveň vyhlásil: „Roberta Fica poznám ako odvážneho a rázneho človeka. Veľmi dúfam, že tieto vlastnosti mu pomôžu prežiť túto ťažkú situáciu.“^[72]

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ostro odsúdila „podlý útok“ na premiéra a zdôraznila, že „takéto násilné činy nemajú v našej spoločnosti miesto a podkopávajú demokraciu, naše najvzácnejšie spoločné dobro“.^[73] 17. mája Pápež František zaslal list prezidentke Zuzane Čaputovej, v ktorom vyjadril Slovensku blízkosť a solidaritu. V liste písal, že „smutnú správu o útoku na predsedu vlády SR prijal s bolesťou.“^[74]

5. júna 2024 zverejnil Robert Fico na sociálnych siatiach 14-minútový vopred nahraný prejav, jeho prvé verejné vyhlásenie od pokusu o atentát.^[75] V prejave uviedol, že útok mu spôsobil vážne zdravotné problémy a v ich dôsledku zrejme potrvá niekoľko týždňov, kým sa bude môcť naplno venovať svojim politickým povinnostiam. Tvrdil, že hoci svojmu útočníkovi odpustil a neprechovával voči nemu žiadnu nenávisť ani túžbu po právnych krokoch, nazval ho „aktivistom slovenskej opozície“, ktorý sa zmenil na „posla zla a politickej nenávisti“, ktorý sa vytvoril a vymkol spod kontroly „neúspešnej a frustrovanej opozície“. Bol skeptický voči teórii, že útočníkom bol osamelý vlk alebo nebol spojený s treťou stranou pri pokuse o atentát.^[76]

Ficova vláda 12. júna v reakcii na pokus o atentát predstavila sériu opatrení pod názvom Lex atentát na zlepšenie bezpečnosti politikov a iných dôležitých osôb.^[77] Išlo o zákaz protestov pred rezidenciami politikov a do 50 metrov od sídla vlády a prezidenta. Návrh zákona schválila Národná rada 27. júna a účinnosť nadobudol 15. júla.^[78][79] Opozičné strany a Amnesty International kritizovali opatrenia ako pokus o obmedzenie práva na zhromažďovanie.^[80][81]