Antigonos (starogr. Ἀντίγονος) bol grécky spisovateľ, sochár a maliar v 3. storočí pred Kr.^[1][2]

Antigonos, rodák z eubójskeho mesta Karystos, žil v 3. storočí pred Kr. Bol zrejme totožný so sochárom a maliarom rovnakého mena.^[1] Okrem odborných diel o sochárstve a maliarstve,^[3] písal o rôznych podivuhodných javoch v prírode (paradoxografické dielo),^[1] ale jeho najvýznamnejším písomným dielom boli Životopisy slávnych filozofov (toto dielo ho preslávilo^[1]).^[2]

V tomto diele napísal životopisy filozofov Akadémie - Kratea, Krantora, Polemóna a svojho priateľa Arkesilaa, tiež životopis svojho učiteľa Menedéma a peripatetika Lykóna, životopisy skeptikov Pyrrhóna^[4] a Timóna^[5] a stoikov Zenóna a Dionysia. Veľkú pozornosť venoval literárnemu životu svojich filozofov, ich spoločným debatám a hostinám (symposiach^[6]), pričom sa nevyhýbal ani pikantným historkám.^[5] Mal tiež zmysel pre individuálny život svojich postáv, porozumenie pre ich osobné záľuby, ako o tom svedčia zachované zlomky z jeho diela citované v životopisnom diele O osobnostiach filozofie od Diogena Laertia a tiež u Athénaia.^[2] Jeho dielo bolo dôležitým prameňom, nielen pre historikov Akadémie, ale aj pre Hérakleida Lemba a Sótióna a pre Apollónida z Nikaie v jeho Komentári k Timónovým Sillom (silloi - pamflety na filozofov)^[2]

Antigonos ako sochár pôsobil na dvore pergamonského kráľa Attala I., kde spolu s Fyromachom, Epigonom a Stratonikom pracoval na reliéfoch Pergamonského oltára, diela oslavujúceho víťazstvo Attala nad Galmi.^[2][7] Rímsky spisovateľ Plinius vo svojom spise O prírode uvádza, že bol aj dobrým maliarom.^[3]

Referencie a bibliografia