Alojz Lorenc
slovenský kryptológ a policajný generál, posledný náčelník ŠtB
Narodenie	21.06.193921. jún 1939 (83 rokov) Trenčín, Slovensko
Alma mater	Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne
Biografický portál

Generálporučík Ing. Alojz Lorenc, CSc. (* 21. jún 1939, Trenčín)^[1] je slovenský kryptológ, československý policajný generál, neskôr bezpečnostný konzultant. V rokoch 1985 – 1989 pôsobil ako prvý námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, poverený riadením centrálnych kontrarozviednych správ Štátnej bezpečnosti, československej tajnej polície.^[2] Prakticky celú svoju kariéru do roku 1990 pôsobil v bezpečnostných zložkách.

Kariéra v bezpečnostných zložkách

V rokoch 1965 – 1970 absolvoval fakultu elektroinžinierstva Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne a ešte v roku 1970 nastúpil na Ministerstvo vnútra ČSSR v Prahe, kde pracoval v osobitnom odbore Federálneho ministerstva vnútra (FMV).^[3] Venoval sa kryptografii, viedol vývoj šifrovacieho automatu, ktorého bol autorom. Svojimi nadriadenými bol opakovane výborne hodnotený a rýchlo postupoval nahor po kariérnom rebríčku.^[3] V roku 1977 sa stal náčelníkom Zvláštnej správy Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ktorej náplňou bola rádiokontrarozviedka a šifrová služba.^[4] Od 1. mája 1980 velil správe ZNB hl. mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja.

V roku 1983 absolvoval kurz Vyššej školy KGB v Sovietskom zväze.^[5] Najvyšší post následne dosiahol v roku 1985, kedy sa stal prvým námestníkom ministra vnútra Vratislava Vajnara. Spočiatku (do roku 1988) riadil Správu ekonomickej kontrarozviedky a Správu vnútornej kontrarozviedky, tiež ale Vysokú školu ZNB a Technickú správu FMV a viacerých zložiek (správ) ŠtB^[6] – Správu vývoja automatizácie ZNB, Zvláštnu správu ZNB (rádiokontrarozviedka a šifrová služba) a Technickú správu ZNB (vývoj spravodajskej techniky). Riadil Štátnu komisiu pre ochranu štátneho tajomstva, bol členom Vládneho výboru pre obranný priemysel a členom Vládnej havarijnej komisie. V čase mimoriadnych bezpečnostných opatrení bol poverovaný riadením celoštátneho operačného štábu na FMV. Od reorganizácie FMV v roku 1988 mu boli podriadené Hlavná správa kontrarozviedky, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky a Správa kontrarozviedky v Bratislave. Riadil a komplexne kontroloval protišpionážnu, ekonomickú, vojenskú i politickú kontrarozviednu prácu v celom Československu.

V priebehu Nežnej revolúcie vydal generál Lorenc rozkaz, podľa ktorého nemajú zložky ŠtB nijako zasahovať do situácie. Tento rozkaz dodatočne odôvodňoval tým, že nechcel viac pobúriť občanov.^[7] 1. decembra 1989 nariadil skartáciu veľkého množstva dokumentov z archívu ŠtB.^[2][8]

Po roku 1989

Po revolúcii bola ŠtB zrušená a generál Lorenc z radov bezpečnostných zložiek prepustený. Za svoje činy z obdobia socializmu bol v októbri 1993^[9] Vyšším vojenským súdom v Tábore (predseda senátu Jiří Bernát) odsúdený na štvorročný nepodmienečný trest. Trest si však nikdy neodpykal a odišiel na Slovensko, ktorého orgány v roku 2000 trestné stíhanie zastavili.^[10] Až v roku 2002 bol odsúdený na pätnásť mesiacov odňatia slobody podmienečne.^[10] Odmietol však, že by prekročil svoje právomoci.^[10]

Po roku 1990 sa venoval komerčnej poradenskej činnosti v odbore IT bezpečnosti. Neskôr niekoľko rokov pracoval ako riaditeľ firemných rizík pre investičnú skupinu Penta.^[10] O úlohe a akciách MV a ŠtB vydal knihu Ministerstvo strachu? Neskartované spomienky generála Lorenca (Bratislava, 1992). V roku 2000 vydal spoločne so spisovateľom Pavlom Janíkom ďalšiu knihu Dešifrovaný svet.

Václav Bartuška, bývalý člen parlamentnej komisie pre dohľad na vyšetrovanie udalostí 17. novembra, zriadenej ešte v roku 1989, charakterizoval Lorenca nasledovne: „Za najväčšieho protivníka – ktorý bol často nad moje sily – som považoval generála Lorenca. Hovoril som s ním na jar 1990 desiatky hodín. Inteligentný, veľmi dobre informovaný, nebezpečný.“^[11]

Kontroverzie v Česku vzbudilo Lorencove vystúpenie v rámci debaty organizovanej Fakultou sociálnych vied Karlovej univerzity v novembri 2018.^[12][13]

Ocenenia

Lorenc je držiteľom viacerých socialistických štátnych vyznamenaní. Vo februári 1973 bol za vynikajúce výsledky v oblasti kryptológie navrhnutý na udelenie medaily Za zásluhy o obranu vlasti. V máji 1982 mu pri príležitosti Dňa pohraničnej stráže navrhli prepožičať medailu Za zásluhy o ochranu hraníc v oblasti Západoslovenského kraja.^[5]

Referencie

Literatúra

• LORENC, Alojz. Ministerstvo strachu? : neskartované spomienky generála Lorenca. 1. vyd. Bratislava : Tatrapress, 1992. 207 s. ISBN 80-85260-20-4.
• LORENC, Alojz; JANÍK, Pavol. Generál Alojz Lorenc : dešifrovaný svet. Banská Bystrica : Forza, 2000. 271 s. Dostupné online. ISBN 80-968475-1-1.
• LOVAŠ, Karol. Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 173 s. ISBN 978-80-8202-054-3.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Šéf ŠtB dnes končí s podnikaním: Odmietam termín zločinecká organizácia – rozhovor v denníku SME (2014)
• Ak som ublížil, mrzí ma to – rozhovor v časopise .týždeň (2014)
• Alojz Lorenc: Vyhratá vojna, prehratý mier – rozhovor v časopise Extra plus (2023)
• Pád : Legenda Alojza Lorenca – epizóda z dokumentárneho cyklu ŠtB: Prísne tajné RTVS (2022)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alojz Lorenc na českej Wikipédii.