51. krídlo Prešov
Vrtuľník UH-60M Black Hawk na základni v Prešove
Krajina	Slovensko
Existencia	1993 – súčasnosť[1]
Vznik	1. január 1993 (ako 4. vrtuľníkový pluk)[1]
Typ	vrtuľníkové krídlo
Veľkosť	12 vrtuľníkov
Velitelia	plk. Marek Homola
Podriadené jednotky	1. vrtuľníková letka (UH-60M) 2. vrtuľníková letka (Mi-17 LPZS, Mi-17M) Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) Letka riadenia letovej prevádzky Prápor zabezpečenia letovej prevádzky Obväzisko
Nadradené jednotky	Vzdušné sily OS SR
Vojenská letka
Dopravné vrtuľníky	UH-60M, Mi-17M/LPZS

51. krídlo Prešov je vrtuľníkové krídlo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky sídliace na leteckej základni Prešov.^[2] Vo funkcii veliteľa krídla je od 1. januára 2022 podplukovník Marek Homola. Jeho predchodcom bol plukovník Peter Kríž,^[3] vo funkcii pôsobil od 1. októbra 2020.^[4]

História

Na základni Prešov boli z rozhodnutia federálnej vlády k 23. novembru 1992 založené 4. letecká základňa a v rámci nej 4. vrtuľníkový pluk. K 30. novembru 1993 bol pluk pretransformovaný do 4. leteckej základne. Tá bola premenovaná na 34. a 3. základňu, neskôr na krídlo. Dňa 31. októbra 2003 základňa dostala od prezidenta čestný názov „Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša“. Názov pripomína Jána Ambruša, prvého česko-slovenského veliteľa 312. (česko-slovenskej) perute RAF v období druhej svetovej vojny. Generálplukovník Ambruš budoval česko-slovenské letectvo pred druhou svetovou vojnou a počas nej pripravoval vynikajúcich pilotov.^[2]

Predchádzajúce jednotky

Súčasnému 51. krídlu predchádzali nasledujúce jednotky:

• od 1. januára 1993 do 1. októbra 1995: 4. vrtuľníkový pluk (od 1. januára 1993 do 1. decembra 1993 v rámci 1. divízie protivzdušnej obrany a letectva a od 1. decembra 1993 do 1. októbra 1995 v rámci 4. leteckej základne)^[5][6][7]
• od 1. októbra 1995 do 1. októbra 2001: 34. vrtuľníkové krídlo (v rámci 34. leteckej základne)^[8][9]
• od 1. októbra 2001 do do 1. októbra 2004: 3. vrtuľníkové krídlo (v rámci 3. leteckej základne; od 31. októbra 2003 do 1. októbra 2004 čestný názov: Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša)^[10][11]
• od 1. októbra 2004 do 1. júla 2009: Vrtuľníkové letecké krídlo (v rámci Leteckej základne Prešov; od 1. októbra 2004 do 1. júla 2009 čestný názov: Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša)^[12][13]
• od 1. júla 2009 do 1. novembra 2021: Vrtuľníkové krídlo (od 20. januára 2017 čestný názov: Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša)^[14]
• od 1. novembra 2021: 51. krídlo^[15]

Velitelia

Vo funkcii veliteľa krídla je od 1. októbra 2020 plukovník Ing. Peter Kríž. Jeho predchodcom bol plukovník Róbert Tóth^[4], ktorý velil od roku 2013.^[16]

Pôsobenie v zahraničných misiách

Dňa 27. augusta 2002 bola do misie SFOR vyslaná prvá skupina z vrtuľníkového krídla pod velením kpt. Ladislava Maláka. Šlo o prvé zahraničné pôsobenie jednotky Vzdušných síl SR v misii pod velením členskej krajiny NATO. Slovenská skupina, začlenená do 1. samostatnej vrtuľníkovej jednotky pod holandským vedením nalietala s dvomi strojmi Mi-17 vyše 403 hodín.^[17] V rámci operácie KFOR boli do Kosova vyslané dve rotácie príslušníkov krídla. S vrtuľníkmi Mi-17M od decembra 2007 do júna 2008 „splnili 222 operačných úloh, 1 031 letov, počas ktorých celkovo odlietali 488 hodín a 40 minút“.^[18] Úlohy 35 príslušníkov spočívali v „preprave osôb, VIP osôb, materiálu v nákladnej kabíne vrtuľníka a podvese“.^[18] Od 19. februára 2009 do 3. júna 2009 pôsobilo 33 príslušníkov krídla tiež v operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine. S dvoma vrtuľníkmi Mi-17M „splnili 59 operačných úloh, 359 letov, počas ktorých bolo celkovo odlietaných 134 hodín a 5 minút“.^[19]

Nové vrtuľníky

Dňa 26. júna 2017 pristáli na leteckej základni v Prešove prvé dva z celkových deviatich nových viacúčelových vrtuľníkov Sikorsky UH-60M Black Hawk.^[20] Vrtuľníky boli dodané bez zbraňových systémov. Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a ďalšia dvojica až 26. augusta 2019.^[21][22] Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.^[23][24]

Poslanie a úlohy krídla

Medzi úlohy krídla patrí obrana slovenského vzdušného priestoru, podpora pozemných jednotiek, humanitárne misie, letecká pátracia a pozemná pátracia záchranárska služba. Podieľa sa tiež na výcviku, „na eliminácii nevojenských a zmiešaných ohrození, vrátane eliminácie a odstraňovania následkov spôsobených živelnými katastrofami, mimoriadnymi udalosťami, záchrana osôb, majetku“ a na výsadkových a dopravných úlohách.^[25] Letecká pátracia a záchranárska služba je v prevádzke 24 hodín denne a „je určená pre záchranu či už vojenských, alebo civilných lietadiel, ktoré vykonávajú prelety nad územím Slovenskej republiky a taktiež na vykonávanie zásahu pri mimoriadnych udalostiach.“^[26]

Letecká technika

Krídlo disponuje touto leteckou technikou:^[27]

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V službe	Poznámky
Vrtuľníky
Mil Mi-17		ZSSR	dopravný vrtuľník záchranný vrtuľník	Mi-17M Mi-17LPZS	1[28] 2[29]	Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1985 až 1989. Tri sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba), ale jeden z nich je na generálnej oprave.[30][31][32]
Sikorsky UH-60 Black Hawk		USA	viacúčelový vrtuľník	UH-60M Black Hawk	9	Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.[20] Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.[33] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.[21][34] Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.[22] Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.[23][35]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka

Portál letectvo