Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku 1901 na dnešnom území Slovenska^{[pozn 1]}, ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Udalosti

• 01. január – v rakúsko-uhorských baniach zaviedli deväťhodinový pracovný čas^[1]:23
• 08. január
  • v lese v chotári Novej Bane našli zavraždené dve dcéry novobanského polesného Tomáša Holuba, ktoré sa tadiaľ vracali z práce v Zlatých Moravciach^[2]
  • v Handlovej kňaza Ignáca Hanču počas slúženia omše ranil infarkt, na následky ktorého zomrel^[3]
  • v Liptovskom Svätom Mikuláši usporiadal dobročinný ženský spolok Dobrodej zábavný divadelno-poetický večierok^[4]
• 23. január – pri výbuchu plynu na novom plynovom vedení v Trnave zahynuli štyria ľudia a ôsmi utrpeli ťažké zranenia^[1]:23
• 17. február
  • lekár Vavro Šrobár prednášal o alkoholizme v Občianskej besede v Ružomberku^[5]
  • meštianski divadelní ochotníci v Skalici predstavili veselohru Oklamaní klamári^[6]
• 03. marec – lekár Vavro Šrobár opätovne prednášal o alkoholizme v Občianskej besede v Ružomberku^[5]
• 11. apríl – Slovenská národná strana sa pod vplyvom tolerantnejšej politiky budapeštianskej vlády Kálmána Szélla rozhodla obnoviť po 17 rokov volebnú aktivitu;^[7] na svojej porade v Turčianskom Svätom Martine rozhodla o účasti v nadchádzajúcich voľbách – pre volebnú kampaň vybrala 10 kandidátov a schválila program s názvom Príhlas k slovenskému voličstvu, v ktorom o. i. žiadala všeobecné volebné právo, samosprávu obcí a okresov, slobodu zhromažďovania a združovania a v národnostnej oblasti uznanie slovenčiny ako úradného, súdneho a vyučovacieho jazyka^[1]:26
• 23. máj – na zasadnutí výboru Liptovskej župy bol za podžupana zvolený dovtedajší slúžny Marcel Joób^[8]
• 25. máj – v Bánovciach nad Bebravou spáchal samovraždu stoličný úradník Alojz Igaz^[8]
• 07. august
  • začala sa organizačná prestavba Slovenskej národnej strany, do ktorej nového vedenia zvolili aj mimomartinských členov a teda až na sociálnych demokratov do svojich radoch prijala zástupcov všetkých prúdov slovenskej politiky^[7]
  • konalo sa valné zhromaždenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá mala už 422 členov^[1]:28
• 28. august – na letnej zábave zorganizovanej Občianskou besedou v Ružomberku sa zúčastnilo približne 200 osôb^[9]
• 2. – 9. október – uskutočnili sa voľby do uhorského snemu. Zvíťazila Liberálna strana. Slovenská národná strana získala štyri mandáty (Ján Ružiak, Ján Valášek, František Veselovský a Martin Kollár)^{[10]:318 – 319}
• 24. november – v Kútoch pochovali Slovenku Helenu Hruškovú, ktorá žila v troch storočiach – narodila sa v roku 1794 a dožila sa 107 rokov^[1]:32

Narodenia

• 19. január – Adam Abrahám, slovenský amatérsky astronóm, spoluzakladateľ hvezdárne v Leviciach († 1986)
• 17. marec – Frída Bachletová, slovenská herečka († 1969)

Úmrtia

• 06. január – Ján Obuch, evanjelický kaplán (* 1876/1877)^[11]
• 15. január – Július Gabos, lekár imunológ (* 1838)
• 06. marec – František Reger, hudobný pedagóg (* 1834)
• 01. júl – Michal Juriš, slovenský rímskokatolícky kňaz a politik, poslanec Uhorského snemu za Katolícku ľudovú školu (* 1825)
• 04. september – Juraj Bánik, slovenský historik, publicista, právnik a úradník (* 1818)
• 08. november – Adolf Kállay, slovenský právnik a prekladateľ (* 1878)^[12]
• 22. december – František Otto Matzenauer, spisovateľ a prekladateľ (* 1845)

Poznámky

1. ↑ „Dnešným územím Slovenska“ sa rozumie územie Uhorska (resp. Rakúsko-Uhorska) zodpovedajúce územiu vytýčenému dnešnými štátnymi hranicami Slovenskej republiky, ktoré boli etablované v roku 1919, hoci nemusia plne odrážať národnostnú realitu v roku 1901. Pre zjednodušenie čitateľnosti textu bude ďalej pre takto vytýčené územie používaný výraz „Slovensko“.

Referencie