Žilinská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Žilinská pahorkatina z južného okraja
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Nadradená jednotka	Žilinská kotlina
Susedné jednotky	Rajecká kotlina Varínske podolie Súľovské skaly Skalky Manínska vrchovina Lúčanská Fatra Nízke Javorníky Kysucké bradlá
Mesto	Žilina
Súradnice	49°11′S 18°45′V / 49,19°S 18,75°V / 49.19; 18.75
Najnižší bod	koryto Váhu pri Strážove
- výška	cca 320 m n. m.
Poloha pahorkatiny na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Žilinská pahorkatina je geomorfologický podcelok Žilinskej kotliny.

Vymedzenie

Rozkladá sa v centrálnej časti Žilinskej kotliny a zaberá oblasť mesta Žilina a mierne zvlnenú krajinu západným, južným a východným smerom. Na severe hraničí s podcelkom Kysucké bradlá, patriacim do Kysuckej vrchoviny, západnejšie na krátkom úseku s Nízkymi Javorníkmi, ktoré sú súčasťou Javorníkov. Západ ohraničujú Súľovské vrchy s podcelkami Manínska vrchovina, Súľovské skaly a Skalky, južným smerom pokračuje Žilinská kotlina podcelkom Rajecká kotlina. Juhovýchodný okraj vymedzuje výrazný okraj Malej Fatry, konkrétne podcelku Lúčanská Fatra a na východe nadväzuje Varínske podolie.^[1]

Vodstvo

Východo-západným smerom preteká rieka Váh, do ktorej v Žiline ústí rieka Kysuca a Rajčanka. Vo východnej časti pahorkatiny je vybudované Vodné dielo Žilina s rastúcim rekreačným využitím.

Osídlenie

Územie pahorkatiny je osídlené už od doby kamennej, čo dokladá množstvo nálezov na území Žiliny i v okolitých obciach. Nachádza sa tu Žilinská aglomerácia, v ktorej žije okolo 110 tisíc obyvateľov.

Pamiatky

Husto urbanizované územie ponúka množstvo atraktívnych lokalít, medzi nimi Lietavský, Budatínsky a Strečniansky hrad, Kostol svätého Štefana Kráľa v Žiline, drevený Kostol svätého Juraja v Trnovom, či Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline.

Doprava

Žilina na križovatke ciest z východu, severu, západu i juhu bola oddávna významným dopravným uzlom. Po vybudovaní ciest údoliami riek v stredoveku a neskôr i železnice sa tieto komunikácie križovali práve v Žiline. Súčasné koridory nadnárodného významu obchádzajú centrum mesta. Južným okrajom pahorkatiny sa buduje diaľnica D1 (Bratislava – Trenčín – Žilina – Ružomberok – Košice), na severozápade vedie diaľnica D3 na Kysuce a do Poľska. Mestom vedú medzinárodné cesty E 50, E 75 a E 442 a križujú sa tu cesty I/11, I/18, I/60, I/61 a I/64. V železničnej stanici Žilina sa križujú trate z Bratislavy, Rajca, Ostravy a Košíc.^[2]

Pozri aj

• Žilinská kotlina

Referencie