A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 | |
   | |
| Diaľnica D3 | |
|---|---|
 | |
| ■ v prevádzke ■ v pláne | |
| Základné údaje | |
| Správca | Národná diaľničná spoločnosť a. s. (štát) |
| Výstavba | 1996 - 2026 |
| Celková dĺžka | 59,1 km |
| v prevádzke | 37,1 km |
| v pláne | 22 (+ 20,2 dostavba plného profilu) km |
| Štát |  Slovensko
|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Výjazdy | 7 v prevádzke + 1 dočasný |
| Tunely | 3 (v prevádzke) |
 | |
| D3 pred západným portálom tunela Poľana | |
| Objekty na trase | |
|
| |
,_StVO_1992.svg){kind=small}
;_StVO_1992.svg){kind=small}
Diaľnica D3 (D3) sa po dokončení stane treťou najdlhšou slovenskou diaľnicou a vytvorí najzápadnejšie z celkom troch plánovaných diaľničných spojení (D3, R3 a R4) s Poľskom. Trasa diaľnice D3 je dlhá 59,1 kilometra a začína v križovatke s diaľnicou D1 (Križovatka Žilina), umiestnenej neďaleko Hričovského Podhradia. V križovatke diaľnic D1 a D3 je umiestnený aj nultý kilometer tejto diaľnice. Trasa diaľnice ďalej pokračuje zhruba severným smerom cez Žilinu, Kysucké Nové Mesto, Čadcu, Svrčinovec a Skalité až po štátnu hranicu s Poľskom, kde sa plynule napája na poľskú rýchlostnú cestu S1. V strednom horizonte je plánovaná aj výstavba rýchlostnej cesty R5, ktorá má začínať v križovatke s diaľnicou D3 v Svrčinovci a ďalej pokračovať v koridore súčasnej cesty I. triedy č. I/11 až po štátnu hranicu s Českom. Diaľnica D3 tak po úplnom dokončení bude napojená na poľskú diaľničnú sieť a prostredníctvom rýchlostnej cesty R5 na českú cestnú sieť. Diaľnica D3 je súčasťou hlavnej trasy 6. paneurópskeho koridoru, ktorý začína v Gdansku a pokračuje cez Varšavu a Katovice do Žiliny. Po výjazd Svrčinovec je trasa diaľnice taktiež súčasťou európskej cesty E75[1][2], v úseku Hričovské Podhradie - Žilina-západ aj E50 a E442.
Výstavba diaľnice D3 je mimoriadne technicky náročná, keďže prebieha v hornatom teréne severného Slovenska. Na diaľnici D3 sa nachádzajú celkom štyri tunely s celkovou dĺžkou mierne presahujúcou 4 kilometre. V súčasnosti sú z týchto štyroch tunelov tri v prevádzke v polovičnom profile, tunel Horelica (605 m), tunel Poľana (898 m), tunel Svrčinovec (420 m) a jeden tunel v plnom profile, ide o tunel Považský Chlmec (2 249 m) Okrem tunelov sú na diaľnici D3 postavené a ďalej sa stavajú mnohé mosty, viadukty a estakády, nájdeme tu taktiež najvyšší diaľničný most na Slovensku, most Valy.[2][3]
Výstavba diaľnice D3 započala v roku 1997 a stále prebieha. Sprejazdnenie diaľnice v celej dĺžke trasy, ale s polovičným profilom v úseku Svrčinovec až štátna hranica s Poľskom nastane v zmysle Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z apríla 2021 najskôr v roku 2028, sprejazdnenie diaľnice v celej dĺžke trasy v plnom profile nemožno očakávať pred rokom 2040.
Prehľad úsekov diaľnice D3
| Poradie úseku | Označenie úseku | Dĺžka úseku v km | Začatie výstavby
úseku |
Uvedenie úseku do
prevádzky |
Výjazdy a križovatky |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov | 6,9 | 2005 | 2008 | 1. Križovatka D3xD1, Hričovské Podhradie
2. Žilina, Strážov |
| 2. | Žilina, Strážov – Žilina, Brodno | 4,3 | 2014 | 2017 | 3. Žilina, Brodno |
| 3. | ŽIlina, Brodno – Kysucké Nové Mesto | 11,2 | 2026 | 2030 | 4. Kysucké Nové Mesto |
| 4. | Kysucké Nové Mesto – Oščadnica | 10,8 | 2026 | 2030 | 5. Krásno nad Kysucou |
| 5. | Oščadnica – Čadca, Bukov | 4,8 | Ľavá polovica, 1996 | Ľavá polovica, 2004 | 901. Provizórne napojenie na cestu I/11 |
| 5. | Oščadnica – Čadca, Bukov | 4,8 | Pravá polovica
2026 |
Pravá polovica
2030 |
úsek bez výjazdov |
| 6. | Čadca, Bukov – Svrčinovec | 5,7 | 2016 | 2020 | 6. Čadca, Bukov
7. Čadca, Podzávoz |
| 7. | Svrčinovec – Skalité | 12,3 | Pravá polovica, 2013 | Pravá polovica, 2017 | 8. Svrčinovec |
| 7. | Svrčinovec – Skalité | 12,3 | Ľavá polovica,po roku 2040 | Ľavá polovica, po roku 2040 | 8. Výstavba križovatky D3xR5, Svrčinovec namiesto výjazdu Svrčinovec |
| 8. | Skalité – štátna hranica SK/PL | 3,1 | Pravá polovica, 1997 | Pravá polovica, 2017 | 9. Skalité |
| 8. | Skalité – štátna hranica SK/PL | 3,1 | Ľavá polovica,po roku 2040 | Ľavá polovica,po roku 2040 | 9. Skalité |
Priebeh výstavby diaľnice D3
Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
Do roku 1989
V minulosti bola zhruba v koridore súčasnej diaľnice D3 plánovaná výstavba diaľnice D18. Po celkovom prehodnotení trás diaľnic a rýchlostných ciest a ich rekategorizácií v roku 1999, bola výstavba diaľnice D18 z plánov vypustená a následne nahradená diaľnicou D3. Hlavné odlišnosti v trasách diaľnic D3 a D18 nachádzame v okolí Žiliny, kde diaľnica D18 mala vytvárať východný obchvat mesta, diaľnica D3 v pozmenej trase ale vytvára obchvat mesta na jeho západe. Začiatok niekdajšej diaľnice D18 bol umiestnený v plánovanej križovatke s diaľnicou D1, ktorá mala byť postavená neďaleko obce Strečno. Plány výstavby diaľnic pred rokom 1989 totiž predpokladali, že diaľnica D1 povedie od Sverepca ďalej na sever práve Rajeckou dolinou, cez Rajec a Rajecké Teplice. Tieto plány napokon neboli realizované ani pokiaľ ide diaľnicu D18 ani pokiaľ ide o diaľnicu D1. Trasa niekdajšej diaľnice D18 vychádzala ešte z plánov bývalého Československa, kde táto diaľnica bola zaradená do doplnkovej siete diaľnic s predpokladom dokončenia po roku 2000. Do roku 1989 nebol realizovaný žiadny z úsekov tejto diaľnice, realizované ale boli preložky a úpravy súčasnej cesty I. triedy I/11 vo vybraných úsekoch z Brodna pri Žiline až po Čadcu, kde tieto boli postavené ako polovičný profil budúcej diaľnice s úrovňovými križovaniami. Po roku 1989 sa ale s využitím týchto úsekov ako polovice budúcej diaľnice prestalo ďalej počítať.
od roku 1989 do roku 1996
V tomto období pokračovala príprava výstavby diaľnice predovšetkým v okolí Čadce a ďalej z Čadce na sever až po hranice s Poľskom. Diaľnica bola ešte stále formálne označená ako diaľnica D18. V tomto období sa súčasne rozhoduje o vedení trasy diaľnice D1 popri Váhu namiesto v minulosti plánovaného trasovania cez Rajeckú dolinu. Zmena koncepcie diaľnice D1 mala vplyv aj na trasu diaľnice D3 resp. D18,keďže plány spred roku 1989 predpokladali začiatok diaľnice D18 v blízkosti obce Strečno, na východnom okraji Žiliny. Diskusia o trasovaní diaľnice D1 je tak príčinou nerozpracovania trasy diaľnice medzi Žilinou a Čadcou v tomto období.
od roku 1996 do roku 2020
Faktická výstavba diaľnice začala v priebehu 90. rokov, kedy došlo v roku 1996 k rozostavaniu obchvatu Čadce v polovičnom profile, a v roku 1997 k rozostavaniu prihraničného úseku pri Skalitom.Oba tieto úseky boli ešte rozostavané ako úseky diaľnice D18 a až v roku 1999 boli administratívne prevedené do trasy diaľnice D3. V roku 1999 súčasne dochádza k definitívnemu určeniu trasy diaľnice a odklonu od v minulosti plánovanej trasy. Diaľnica D3 tak po novom začína v križovatke s diaľnicou D1 v Hričovskom Podhradí, približuje sa k Žiline z juhu a obchádza Žilinu na jej západnom okraji. Nedostatok finančných prostriedkov a malý záujem štátu na výstavbe tejto diaľnice vyvolali po roku 1998 pozastavenie výstavby oboch rozostavaných úsekov. Obchvat Čadce bol sprejazdnený v polovičnom profile až v roku 2004. Prihraničný úsek pri Skalitom bol sprejazdnený v polovičnom profile až v roku 2017 a s ohľadom na takmer 20 rokov dlhú dobu výstavby, sa stal celkovo najdlhšie rozostavaným úsekom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Výstavba diaľnice D3 bola dlhodobo plánovaná iba v polovičnom profile v celej dĺžke trasy. Výstavba v polovičnom profile znamená realizáciu iba jednej polovice diaľnice, teda realizáciu iba jedného jazdného pruhu pre každý smer premávky, namiesto aspoň dvoch pruhov pre každý smer premávky. Dlhodobo jedinou výnimkou z tejto koncepcie bol úsek z Hričovského Podhradia do Žiliny-Strážova, kde diaľnica D3 vytvára diaľničné prepojenie Žiliny a diaľnice D1 v smere z a do Bratislavy. Tento úsek bol postavený medzi rokmi 2005 až 2007. Po roku 2014 dochádza k čiastočnému odklonu od danej koncepcie a diaľnica D3 má byť v plnom profile realizovaná od výjazdu Žilina-Strážov až po výjazd Svrčinovec. Dostavba druhého profilu diaľnice na obchvate Čadce, ktorý leží v tomto úseku je ale predbežne realisticky možní až okolo 2030 a to napriek oficiálne deklarovaným skorším termínom. V tomto mieste tak vznikne úzke hrdlo, pretože úseky pred a za obchvatom Čadce budú realizované v plnom profile. Úsek medzi Čadcou a Svrčinovcom bol vo výstavbe od roku 2016, sprejazdnený bol v 21.decembra 2020.
Súčasnosť
Dostavba druhého profilu diaľnice na obchvate Čadce, je síce plánovaná okolo roku 2023, realistický možná ale bude až okolo roku 2030. Predpoklad výstavby druhého profilu v úseku od výjazdu Svrčinovec, až po štátne hranice s Poľskom je po roku 2040. Tieto termíny ale ovplyvňuje aj dopravná situácia v Poľsku. Poľská rýchostná cesta S1, ktorá sa napája na diaľnicu D3 na hranici, nie je úplne dokončená a taktiež zatiaľ nie je prepojená so zvyškom poľskej diaľničnej siete. Po dokončení tohto prepojenia v Poľsku možno predpokladať zvýšenie intenzít dopravy, keďže tak nastane vytvorenie medzinárodného, severojužného diaľničného koridoru. Tento koridor bude súčasne pravdepodobne dokončený ako druhý z viacerých plánovaných obdobných koridorov v regióne strednej Európy, prvý už dokončený koridor prepája poľskú a rakúsku diaľničnú sieť prostredníctvom českej diaľničnej siete. Ďalším faktorom je skapacitnenie cesty I/11 v Česku. Táto cesta prepája českú diaľnicu D48 s česko-slovenskou hranicou pri Svrčinovci. V rámci skapacitnenia sú na českej strane realizované obchvaty, preložky a v časti dĺžky cesty aj prestavba na štvorpruh v parametroch rýchlostnej cesty. Na hranici sa má na túto cestu napojiť slovenská rýchlostná cesta R5, ktorá má byť ukončená napojením na diaľnicu D3 v križovatke Svrčinovec. Výstavba rýchlostnej cesty R5 je však otázna a nie je vylúčené ani jej úplné vyradenie z plánov výstavby. K dokončeniu základnej trasy diaľnice bez dostavby chýbajúcich druhých profilov je nutná realizácia dvoch úsekov v celkovej dĺžke zhruba 22 kilometrov medzi Žilinou-Brodnom a Oščadnicou. Dostavbu základnej trasy diaľnice D3, bez realizácie chýbajúcich druhých profilov očakáva NDS a.s. v roku 2027, tento termín je však už na hrane realistických možností. Realistický termín sa s ohľadom na pomaly postupujúcu prípravu odsúva až na rok 2030. Úplné dokončenie diaľnice, vrátane dnes chýbajúcich druhých profilov nemožno očakávať pred rokom 2040. [1][3] [4]
Vláda v máji 2021 schválila priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry a všetky nedostavané úseky diaľnice D3 sa dostali medzi najpotrebnejšie.
| Priority výstavby cestnej infraštruktúry (schválené vládou SR v 5/2021)[5] | |
|---|---|
| Poradie | úsek cesty/diaľnice |
| 1 | I/51 Levice, obchvat |
| 2 | I/66 Huncovce - Kežmarok, preložka (I/66 Poprad - Kežmarok II. etapa, 2.úsek I/66 Huncovce - Kežmarok) |
| 3 | D3 Žilina Brodno - Kysucké Nové Mesto |
| 4 | D3 Oščadnica - Čadca Bukov, 2. profil |
| 5 | R4 Lipníky - Kapušany |
| 6 | I/66 Poprad - Kežmarok II. etapa, 1.úsek I/66 Veľká Lomnica - Huncovce |
| 7 | D1 Turany - Hubová |
| 8 | D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica |
| 9 | R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča |
| 10 | D1 Blatné - Trnava |
| 11 | R3 (I/66) Šahy - obchvat |
| 12 | I/18 Nižný Hrabovec - Petrovce nad Laborcom, preložka, I.etapa I/18 a I/74 Strážske - Petrovce nad Laborcom |