A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štefan Marko Daxner | |
slovenský politik, právnik, publicista a národný buditeľ | |
Narodenie | 26. december 1822 Tisovec, Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 11. apríl 1892 (69 rokov) Tisovec, Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Štefan Marko Daxner |
Štefan Marko Daxner de Tótzabar (* 26. december 1822, Tisovec[1] – † 11. apríl 1892, Tisovec) bol slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ. Patril k štúrovskej generácii. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Bol iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1848, spolutvorcom Žiadostí slovenského národa, iniciátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861, hlavným osnovateľom Memoranda národa slovenského a členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína. Zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a taktiež sa zaslúžil o hospodársky rozvoj regiónov.[2]
Životopis
Bol veľkým zjavom slovenského národného, politického a kultúrneho života 19. storočia. Pochádzal z Tisovca, v Malohonte.
Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, v Spišskej Novej Vsi, na gymnáziu v Rožňave a v rokoch 1840 – 42 na Evanjelickom lýceu v Bratislave.
Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842 – 43 v Prešove, kde v spoločenstve s Jánom Čipkom prednášal históriu Slovanstva na základe Šafárikových Starožitností.[2]
V Pešti pracuje po boku Alexandra Vrchovského ako námestný notár cirkvi evanjelickej slovenskej a v roku 1846 zloží advokátsku skúšku.[2]
27. marca 1848 sa v Liptovskom Sv. Mikuláši sa zišiel Daxner spolu s Hodžom, Štefanovičom, Franciscim a Hroboňom, aby pripravili tzv. Liptovské žiadosti.[3] Súčasťou dokumentu je žiadosť o výučbu v slovenčine, ale aj jej používanie na úradoch a súdoch či účasť ľudu v zastupiteľských orgánoch a uhorskom sneme. Liptovské žiadosti sa spolu s Nitrianskymi žiadosťami stali východiskom pre Žiadosti slovenského národa, na ktorých koncipovaní mal veľký podiel Štefan Marko Daxner. Lukáš Perný pripomína, že tento dokument obsahuje významné národné, demokratické a pokrokovo-liberálne, ako aj národno-hospodárske a sociálne motívy.[2] Žiadosti boli odmietnuté podobne ako požiadavky Srbov a Rusínov.
V „meruôsmych“ rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. 1849 ho vyslobodili Francisci a cisárske vojská. Krátko po návrate na slobodu vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho oddielu.
Následne sa venoval povolaniu advokáta, právnika a úradníka vo viacerých mestách.
Od roku 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.
Daxner ako advokát a úradník
Pôsobil ako advokát, právnik a úradník vo viacerých župách:
- 1850 zástupcom štátneho komisára Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote
- 1859 radca župného súdu v Nagykálló (Veľké Kállovo),
- 1861 druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote,
- 1865 prísediaci zmenkového súdu v Debrecíne.
Memorandum národa slovenského
Z jeho popudu zvolali v júni 1861 národné zhromaždenie do Turčianskeho Svätého Martina. Predložil tam memorandový národný program, ktorého bol autorom. Ako pripomína Marián Gešper: „Autorom memoranda bol ideológ národného hnutia Štefan Marko Daxner, spoluzakladateľ Matice slovenskej, ale aj Slovenskej národnej strany. Memorandum žiadalo predovšetkým uznanie Slovákov za svojbytný politický národ, vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci, slovenské jazykové požiadavky a založenie Matice slovenskej. Onedlho po Memorande nasledovalo ešte konkrétnejšie Viedenské memorandum predložené 12. decembra 1861 slovenskou politickou reprezentáciou priamo cisárovi Franzovi Josefovi I."[4]
Tvorba
Daxner založil už na bratislavskom lýceu humoristický časopis Buben a písal tiež balady a drobné prózy. Na námety ľudového slovenského folklóru písal básne i prózu, zbieral ľudové povesti. V Tisovci spolupracoval v Hospodárskom spolku s A. H. Škultétym a J. Čipkom; založili verejnú čitáreň; a na poli literárnom zbierajú prostonárodné povesti a tvoria zábavník pre deti – Zornička.[2]
So Škultétym a Čipkom zbieral ľudové rozprávky, ktoré sú zdokumentované v Codexe tisovskom.[5] Dominantne sa však venoval textom filozoficko-právneho charakteru.[2] Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska“. Daxnerovo dielo – ktoré vydalo v roku 1958 Slovenské vydavatel’stvo krásnej literatúry pod názvom V službe národa – je zdigitalizované v Zlatom fonde Denníka SME.[6]
Sociálno-filozofické postoje
Dalimír Hajko uvádza že „všetky Daxnerove politické úvahy publikované v tlači boli bezprostredne spojené predovšetkým s otázkami praktickej etiky a filozofickými otázkami práva, pretože práve tieto problémové oblasti sa najaktuálnejšie spájali s národným emancipačným procesom…“[7] Rudolf Dupkala pripomína, že Daxner nadväzoval – v dielach ako Štátoprávne otázky, Slovenský demokratizmus, Strany politické, O rovnoprávnosti národnej, O národnosti – na štúrovské chápanie národa, koncepciu spoločenskej zmluvy podľa J. J. Rousseaua (spoločenský kontrakt) a Veľkú francúzsku revolúciu.[8] Lukáš Perný zdôrazňuje, že Daxner transformoval Rousseuovu myšlienku rovnosti medzi ľuďmi na myšlienku rovnosti medzi národmi.[2]
Rodina
- Otec Ján Daxner de Tótzabar (29.9.1780 – 12.11.1847) bol synom Mathiasa Mateja Daxnera de Tótzabar (okolo roku 1760 prišiel do Tisovca) a Zuzany rod. Sotosovej
- Matka Anna Mária, rod. Banková
- Mal sestru a 4 bratov.
- Manželka Paulína, rod. Štepánová de Nagyvárád (22.6.1838 – 28.3.1895).
- Mal 4 dcéry a 4 synov
- Anna Daxnerová de Tótzabar (1858 – 1930) sa vydala za Juraja Janošku (1856 – 1930)
- Ivan Daxner de Tótzabar (1860 – 1935) sa oženil s Ľudmilou Jesenskou (1863 – 1941), dcérou Jána Baltazára Jesenského Gašparé (1825 – 1889) a Ľudmily Augusty Kuzmány (1839 – 1863), ktorá pravdepodobne umrela skoro po pôrode
- Štefan Daxner de Tótzabar (1865 – 1933), ženatý s Elenou Albíni
- Olga Daxnerová de Tótzabar (1874 – 1952), vydala sa za Eduarda Hubáčka (1863 – 1919)
- Milina Daxnerová de Tótzabar – pravdepodobne umrela v detskom veku
- Štefan Konštantín Daxner de Tótzabar
Pamiatky
Rodný dom s pamätnou tabuľou (1922) v Tisovci, pamätná tabuľa Traja sokoli v Plešivci (1946), pomník v Bratislave (od L. Lacka a Virgila Droppu, 1972), po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni Kriváňa, náhrobník na Národnom cintoríne v Martine. Je po ňom pomenovaná ulica na ktorej sa nachádza jeho dom. Momentálne v ňom nacvičuje Mužský spevácky zbor Sama Daxnera.
Rok odkazu Štúrovcov
V roku 2022 mu Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov odhalila bustu v Aleji národných dejateľov pre budovou Matice slovenskej v Martine za prítomnosti predsedu NRSR Borisa Kollára, predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, poslancov NRSR, regionálnych politikov a zástupcov mesta Tisovec.[9]
Dielo
- 1861 – Hlas zo Slovenska
- 1868 – Slovaki i slovenskoje okolie v Ugorščine (In: Žurnal Ministerstva narodnogo prosveščenija, 1868, s. 555 – 645.)
- 1892 – Po roku 1849 (In: Slovenské pohľady, 12, 1892, s. 305 – 315, 321 – 334, 385 – 398, 449 – 462.)
- 1899 – Vlastný životopis (In: Slovenské pohľady, 19, 1899, č. 3, s. 129 – 139, č. 4, s. 185 – 190.)
- 1958 – V službe národa
Referencie
- ↑ Štefan Marko Daxner: V službe národa (Vlastný životopis) - elektronická knižnica . zlatyfond.sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g PERNÝ, Lukáš. Štefan Marko Daxner . Matica slovenská, 2022-04-11, . Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Liptovské žiadosti - začiatok slovenskej jari . myliptov.sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ GEŠPER, Marian. Vznik národnej strany . 2021-12-03, . Dostupné online.
- ↑ https://www.osobnosti.sk/osobnost/stefan-marko-daxner-1527
- ↑ Štefan Marko Daxner - knihy zadarmo na stiahnutie . zlatyfond.sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ HAJKO, D.: Slovenské provokácie. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
- ↑ DUPKALA, R. (jr): Sociálno-politické myslenie Š. M. Daxnera. In: SPOŁECZEŃSTWO I EDUKACJA Międzynarodowe Studia Humanistyczne 1/2012, s. 99-105.
- ↑ TOMKOVÁ, Tatiana. Významní štúrovci sa narodili pred dvesto rokmi, Matica slovenská si ich pripomenula v Martine . 2022-06-08, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Tisovci; pokrstený ako Stephan August Julius Daxner
- Záznam o úmrtí v matrike evanjelického zboru v Tisovci;
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk