A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Šalamúnová (Соломоново) | |
| Solomonovo | |
| dedina | |
| Oficiálny názov: Соломоново – Šalamúnová | |
| Štát | |
|---|---|
| Oblasť | Zakarpatská oblasť |
| Rajón | Užhorodský rajón |
| Rieka | Tisa |
| Súradnice | 48°25′50″S 22°09′50″V / 48,43056°S 22,16389°V |
| Rozloha | 6 km² (600 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 387 (1.1.2007) |
| Prvá pís. zmienka | 1281 |
| Časové pásmo | UTC + 2 |
| - letný čas | UTC + 3 |
| PSČ | 89460 |
| Telefónna prevoľba | +380 312 |
|
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| |
Interaktívna mapa
| |
| Wikimedia Commons: Category:Solomonovo | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šalamúnová (ukr. Соломоново, rus. Соломоново, maď. Tiszasalamon) je dedina v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny pri hraniciach so Slovenskom (1 km) a Maďarskom (850 m), 2 km západnejšie od mesta Čop a 4 km východnejšie Čiernej nad Tisou. Ide o najzápadnejšie sídlo Ukrajiny, okrem toho na západ od obci leží najzápadnejší bod Ukrajiny – mŕtve rameno Mŕtva Tisa (Čéne). V Šalamúnovej žije 1 387 obyvateľov (2007), z toho 70 % Maďarov a 29 % Ukrajincov.
Dejiny
Prvá písomná zmienka je z roku 1281 a uvádza sa v nej, že obec patrila šľachticovi menom Peter. V priebehu 13. až 14. storočí bola obec známa pod názvami „Salamu“, „Solomon“ či „Salamon“. Je možné, že názov pochádza od mena vlastníka – Šalamúna (Solomona). V 12. storočí tu vládli šľachtici z Trebišova, ktorí vládu v roku 1300 predali užhorodskému nadžupanu Petrovi Petuniovi. V prvej polovici 14. storočí sa majiteľom stal gróf Druget. V 30. rokoch 14. storočí v obci existoval katolícky kostol, ktorý v priebehu reformácie prešiel k protestantom a potom zase naspäť.
V 1427 roku bola obec považovaná za priemerne veľké osídlenie. V 16. storočí sa počet obyvateľov zmenšil. V roku 1588 podliehalo dani len 9 roľníckych hospodárstiev. V roku 1599 bolo vo vsi 20 roľníckych domácností, kostol, škola. Pramene zo 17. storočia radia Šalamúnovú k maďarským obciam.
Od roku 1918 obec patrila Slovensku, v rokoch 1938 – 1944 horthyovskému Maďarsku, v 1944 – 1945 znovu Slovensku.
V roku 1923 založili československí legionári s rodinami na zostatkovom statku s rozlohou 250 hektárov severne od železničnej trate osadu Stráž (ukr. Страж, maď. Strázs). Legionárom vtedy ponúklo novovzniknuté Česko-Slovensko poľnohospodársku pôdu na východnom Slovenskom a Podkarpatsku, uvoľnenú pozemkovou reformou. Rodiny najprv žili v provizórnych priestoroch, potom si postavili domy; do osady sa prisťahovalo aj niekoľko rusínskych obyvateľov. V Stráži bola železničná zastávka Stráž pri Čope a dodnes sa železničný hraničný priechod Čop – Čierna nad Tisou nazýva na ukrajinskej strane Straž (ukr. Страж).
23. novembra 1944 bola ves oslobodená od nemeckých vojsk ako jedno z posledných obývaných sídiel súčasnej Ukrajiny.
Pri odovzdaní Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu v roku 1945 bol železničný uzol Čop vrátane Šalamúnovej odovzdaný ZSSR, hoci sa nešlo o súčasť Zemi podkarpatoruskej, ale administratívne patril k Medzibodrožskému okresu Slovenska.
Po pripojení k ZSSR sovietska strana v roku 1946 rozkopala a zatarasila československú cestu č. 553 Mukačevo – Kráľovský Chlmec, ktorá spájala Šalamúnovú s Česko-Slovenskom (48 ° 26'07 „N 22 ° 08'17“ v.). Slovensko a Ukrajina plánujú obnoviť túto cestu otvoriť nový cestný hraničný priechod.
V roku 1975 bol v centre umiestený pamätný znak na počesť sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodení obce.
V roku 1995 sa zmenil ukrajinský názov dediny Solomonove (ukr. Соломонове) na Solomonovo (ukr. Соломоново).
Priemysel
Nachádza sa tu podnik „Eurocar“, oficiálny výrobca automobilov značky Volkswagen Group na Ukrajine.
Doprava
Do 20-tych rokov Šalamúnovú a Čiernu nad Tisou spájali železnica (od roku 1872) a historická štrková cesta (pri hraničnom stĺpe č. 361.). V 20-tych rokoch česko-slovenská vláda vybudovala asfaltovú cestu II. triedy č. 533, ktorá spojila obce. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.
Osobnosti
- Jan Horal (1923 – 2011) – český vojnový veterán, manažér, podnikateľ, hotelier, iniciátor kultúrneho života a mecenáš vojnových veteránov narodený v Stráži ako Jan Hoffmann
Galéria
-
Slovensko-ukrajinská štátna hranica
-
Elektrická signálna stena na hranici
-
Kostol
-
Obecný úrad
-
Ostnaté drôty a kontrolný orný pás na mieste historickej cesty do Čiernej (stĺp vľavo)
-
Pečiatka železničného prechodu Čop (Straž)
Referencie
- ↑ Marie Čuboková (* 1931, †︎ 2018)
- ↑ Obrázky z obcí Svoboda a Stráž pri Čope. Českoslovenští kolonisté na Podkarpatské Rusi
- ↑ Čop 4668
- ↑ zastávka Stráž pri Čope
- ↑ Stratená zem. Ako Slovensko prišlo o časť územia
- ↑ Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod
- ↑ Соломоново
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2018-01-31 z originálu.
- ↑ Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šalamúnová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

