A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Praha | |||
| Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
| Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
| Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
| Štát | Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
| Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
| Rieka | Vltava | ||
| Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
| Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
| - výška | 399 m n. m. | ||
| Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
| - výška | 177 m n. m. | ||
| Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
| Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
| Vznik | 9. storočie | ||
| Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1XX XX | ||
| Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
| ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
| EČV | A | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historic Centre of Prague | ||
| Rok | 1992 (#16) | ||
| Číslo | 616 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, vi | ||
|
Praha na mape Česka
| |||
| Wikimedia Commons: Prague | |||
| Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
| Demonym: Pražan[1] | |||
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
Atény, Grécko
Bagdad, Irak
Berlín, Nemecko, 1996
Birmingham, Spojené kráľovstvo
Bratislava, Slovensko
Brusel, Belgicko, 2003
Budapešť, Maďarsko
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
Hamburg, Nemecko, 1990
Helsinki, Fínsko
Chicago, USA, 1990
Jeruzalem, Izrael
Kjóto, Japonsko, 1996
Lisabon, Portugalsko
Luxemburg, Luxembursko
Moskva, Rusko, 2000
Nîmes Francúzsko
Norimberg, Nemecko, 1990
Paríž, Francúzsko, 1997
Peking, Čína (do 2019)[19]
Petrohrad, Rusko
Phoenix, USA, 1991
Prešov, Slovensko
Riga, Lotyšsko
Rím, Taliansko
Roš ha-Ajin, Izrael
Rotterdam, Holandsko
Soul, Južná Kórea
Štokholm, Švédsko
Šanghaj, Čína
Taipei, Taiwan, 2001
Tirana, Albánsko
Turín, Taliansko
Varšava, Poľsko
Viedeň, Rakúsko
Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaPodporte znalostnú spoločnosť na Slovenskučítajte viac na tomto odkaze: Mestá na SlovenskuÁzerbájdžán
Írán
Ústřední zpravodajská služba
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čečensko
Černé moře
Česká hokejová reprezentace
Česká Wikipedie
Česko
Čipset
Římská mytologie
Řecko
Šikana
Šimon z Tarenta
Španělská inkvizice
Štefan Banič
Štidlákovití
Švédsko
Švýcarsko
Ștefan Birtalan
10. únor
11. únor
11. květen
11. leden
1120
1131
1138
1148
1152
1153
1154
1155
1156
1157
1158
1159
1160
1161
1165
1166
1172
1189
12. květen
1469
15. únor
15. květen
16. únor
16. květen
1784
18. červen
1824
1844
19. květen
1914
1924
1968
1974
1989
1999
2000
2005
2006
2008
2009
2022
2024
21. století
23. únor
24. únor
26. únor
26. květen
3. únor
3. červen
30. květen
364
7. únor
7. květen
8. červen
Abcházie
Adéla del Vasto
Adolf Hitler
Advanced Micro Devices
Afghánistán
Ahmed es-Sikeli
Akciová společnost
Aktivum (účetnictví)
Akt (výtvarné umění)
Alectroenas
Alexander Stubb
Alexandr Dvornikov
Alexandr III. (papež)
Alexej Kelin
Alexej Navalnyj
Alfons V. Leónský
Alfons VI. Kastilský
Alka velká
Almohadové
Americký dolar
Andreas Brehme
Andrej Bělousov
Andrew Grove
Andria
Anexe Krymu Ruskou federací
Annaismissing
Antimajdan
Armáda Spojených států amerických
Arménie
Arrokoth (planetka)
Atentát na Roberta Fica
August Strindberg
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Bělorusko
Bachmut
Baleáry
Baltské státy
Bari
Bedřich Smetana
Benevento
Berlínští filharmonikové
BIBSYS
Bluetooth
Brigitte Bierleinová
Brindisi
Britannic (1914)
Budapešťské memorandum
Ceny české filmové kritiky 2023
Cenzura
Charta Spojených národů
CiNii
Claim
Claude Montana
Colleen Dewhurstová
Commons:Featured pictures/cs
Condoleezza Riceová
Core i7
Cupid
Daily Mail
David Levy
Dekomunizace Ukrajiny
Demence
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Dezinformace
Diego Velázquez
Diplomacie
Dmitrij Utkin
Dněpr
Doba oběhu
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Donald Trump
Donald Trump#ObvinÄ›nà z falÅ¡ovánà obchodnÃch záznamů pÅ™i uplácenà pornohvÄ›zdy za mlÄenÃ
Donbas
Drakobijce
Druhá minská dohoda
Druhá studená válka
Druhá světová válka
Duga
Ebráhím Raísí
Eduard Kratzmann
Ed Mann
Elvíra Kastilská (1135)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Eritrea
Euboia
Euromajdan
Eurovision Song Contest 2024
Evropa
Evropská komise
Evropská unie
Excentricita dráhy
Fairchild Semiconductor
Federální služba bezpečnosti
Ferdinand I. Kastilský
Finsko
Five Eyes
Flash paměť
Forum24
Francie
Franz Kafka
Franz San Galli
French Open 2024
Fridrich I. Barbarossa
Gemeinsame Normdatei
Gennadij Židko
Genocida
Georg Riedel
Giorgione
Golda Meirová
Gordon Moore
GRU
Hadrián IV.
Handlová
Haswell
Hautevillové
Havok (společnost)
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hluboká a komplexní zóna volného obchodu
Hosejn Amírabdolláhján
Hospodářská soutěž
Hrubý domácí produkt
Hubbleův vesmírný dalekohled
Ilham Alijev
Indie
Infrastruktura
Initial public offering
Integrovaný obvod
Intel
Intel?oldid=631287406
Intel Atom
Intel GMA
Internet Archive
Irák
Irene Camberová
Irpiň
Irsko
Isabela Marie Bavorská
Isabela Sevillská
ISIN
Itálie
Italština
Ivy Bridge
Jaderná zbraň
Jan Assmann
Jan Blažej Santini-Aichel
Jan Kačer
Jevgenij Prigožin
Jiří z Poděbrad
Jižní Osetie
Jicchak Rabin
Jihoafrická republika
Jimmy Rogers
Joe Biden
Josef Ábel
Jugoslávie
Just Stop Oil
Kalifornie
Katalin Nováková
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Katedrála v Monreale
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kelvin Edward Felix
Kirill Petrenko
Komodita
Konflikt
Kongres Spojených států amerických
Kostel Nanebevzetí Panny Marie a svatého Jana Křtitele
Krym
Kuiperův pás
Kurská oblast
Kvazistát
Kyjev
Kyrylo Budanov
Lateránský palác
Legal Entity Identifier
Leonid Pasečnik
Library of Congress Control Number
Libye
Logistika
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Má vlast
Měsíc
Maďarsko
Mahdia
Maio z Bari
Manuel I. Komnenos
Marek Ženíšek
Mariupol
Marjinka
Markéta Navarrská (1128–1183)
Masakr na náměstí Nebeského klidu
Masakr v Buči
Matyáš Korvín
McAfee
Meduza
Mexiko
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní sankce v průběhu ukrajinské krize
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Sabolčík
Mikroprocesor
Ministerstvo obrany Ruska
Mistrovství světa v ledním hokeji 2024
Mnichovská bezpečnostní konference
Mnichovská bezpečnostní konference 2022
Mobilizace
Monreale
Mooreův zákon
Moskva
Muammar Kaddáfí
Munia Mayor Kastilská
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní galerie (Londýn)
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní parlamentní knihovna Japonska
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Naďa Hynková Dingová
Nadace Wikimedia
Nahota
NASDAQ
Nebinární identita
Nemo Mettler
Neonacismus
Netbook
New Horizons
New York
Nikolaj Patrušev
Noboru Takešita
Normané
Nová Kaledonie
Nova-C
Oleksandr Syrskyj
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
Omaha Beach
Operace Overlord
Oranžová revoluce
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Ostrava
Pád vrtulníku u Varzakanu v Íránu
Pákistán
Pátá kolona
Přišla v noci
Padák
Palermo
Pandemie covidu-19
Parkinsonova nemoc
Patice 1366
Peking
Pentium III
Personal Digital Assistant
Petr Moos
Petr Pavel
Planetesimála
Plošný spoj
Polarita (politologie)
Polská národní knihovna
Popasna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Itálie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Středověk
Postsovětské republiky
Postsovětské války
Pražské jaro (festival)
Praha
Pravoslaví
Pravoslavná církev Ukrajiny
Premiér Izraele
Prezidentské volby ve Finsku 2024
Prezidentské volby v Ázerbájdžánu 2024
Prezident Maďarska
Prezident Spojených států amerických
Procesory Intel
Program Apollo
Protivzdušná obrana
První minská dohoda
Putinismus
Q110999040
Q248
Q248#identifiers
Q248#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q248#P355
Q367415
Q367415#identifiers
Q367415#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálí členové
Rada federace
Ramzan Kadyrov
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezignace
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
RIA Novosti
Robert F. Murphy (antropolog)
Robert Noyce
Robert Pickton
Roger Guillemin
Roger I. Sicilský
Roger II. Sicilský
Rosněfť
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Ruská anexe jihovýchodní Ukrajiny
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská propaganda
Rusko
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Rustem Umerov
Ruth Maria Kubitschek
Síťová karta
Sídlo (právo)
Sýrie
Sancha Leónská (1067)
Sancho III. Navarrský
Sandy Bridge
Santa Clara (Kalifornie)
Saracén
SEHK
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Surovikin
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severokrymský kanál
Seznam byzantských císařů
Seznam mikroprocesorů Intelu
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam papežů
Seznam sicilských králů
Sfax
Sicilské království
Silicon Valley
Sklon dráhy
Slovensko
Služba vnější rozvědky
Sluneční soustava
Soubor:2014MU69 MVIC crop2.jpg
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:2200missioncollegeblvd.jpg
Soubor:Alca Impennis by John Gould.jpg
Soubor:August Strindberg.jpg
Soubor:Coat of Arms of the House of Hauteville (according to Agostino Inveges).svg
Soubor:Golden Spiral by Brad Hammonds.jpg
Soubor:Guglielmo I.jpg
Soubor:Intelheadquarters.jpg
Soubor:Intel logo (2020, light blue).svg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Jiří of Poděbrady and Matthias Corvinus by Mikoláš Aleš.jpg
Soubor:Kingdom of Sicily 1154-cs.svg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:NormandySupply edit.jpg
Soubor:RokebyVenus.jpg
Soubor:Tomb of William I of Sicily - Cathedral of Monreale - Italy 2015.JPG
Soubor:Turca, Alto del Naranjo 01nov14 .jpg
Soubor:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Yanukovich.jpg
Soudní porota
Sovětský svaz
Spící Venuše
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Státní duma
Stejnopohlavní manželství
Strana regionů
Summit
Supervelmoc
Světloplachost (film)
Svatá říše římská
Symfonická báseň
Syrakusy
Tanková výsadková loď
Tankred Sicilský
Tankred z Hauteville
Taranto
Telegram (software)
Teodor Marjanovič
The Economist
The Washington Post
Tizian
Točité schodiště
Tonda, Slávka a kouzelné světlo
Torsten Wiesel
Tržní kapitalizace
Trani
Transneptunické těleso
Trestanecká kolonie IK-3
Trove
Tunis
Turecko
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská krize
Ulrik le Fevre
Union List of Artist Names
Univerzitní systém dokumentace
Uprchlík
Urbinská Venuše
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka Izraele s Hamásem
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka na Donbase
Východní Ázerbájdžán
Východní Ukrajina
Výnos#Obrat
Výpadek dodávek polovodičů (2020–současnost)
Výsadková loď
Výsledek hospodaření
Valentinianus I.
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Vatikánská apoštolská knihovna
Venuše (mytologie)
Venušina toaleta
Veto
Viktor Janukovyč
Viktor Juščenko
Vilémov (okres Havlíčkův Brod)
Vilém I. Sicilský
Vilém II. Sicilský
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Vláda Petra Fialy
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Putin
Vlajka Tádžikistánu
Vlastní kapitál
Volební právo žen
Volodymyr Zelenskyj
Vuhledar
Vyhlášení války
Vylodění v Normandii
Wagnerova skupina
Walter Kappacher
Washington, D.C.
Webová kamera
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/únor
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Burns
William I of Sicily?oldid=345262949
William Joseph Burns
Wilson Fittipaldi
WorldCat
Zámořská Francie
Západní fronta (druhá světová válka)
Západní svět
Zahraniční obchod
Zakládající akt Rusko–NATO
Zeměpisné souřadnice
Zimní olympijské hry 2022
Zisk před úroky a zdaněním
Zločin agrese
Zrcadlo
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
