A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Pavel Dvořák | |
| slovenský historik, spisovateľ a publicista | |
| | |
| Narodenie | 13. máj 1937 Praha, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 21. december 2018 (81 rokov) |
| Bydlisko | Budmerice |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Manželka | Daniela Dvořáková |
| Deti | Jakub Dvořák Barbora Dvořáková Hatráková Pavel Dvořák Katarína Dvořáková |
| Odkazy | |
| Commons | |
PhDr. Pavel Dvořák (* 13. máj 1937, Praha – † 21. december 2018)[1] bol slovenský historik, spisovateľ a publicista. Napísal viacero kníh a článkov, v ktorých sa populárnym štýlom venoval hlavne slovenskej histórii.[2]
Život
V zime 1939/1940 spolu s matkou Martou, herečkou plzenského divadla, a otcom Františkom, technikom a elektrikárom Škodových závodov Plzeň, prišiel do Bratislavy. V roku 1955 maturoval na jedenásťročnej strednej škole na Ulici Červenej armády.
V roku 1959 sa stal redaktorom denníka Pravda. Po promócii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore história v roku 1960 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu v Plaveckom Podhradí a na letiskách v Trenčíne a na Sliači. V rokoch 1963 – 1968 bol redaktorom krajovej redakcie Práce v Košiciach. V roku 1966 získal čestné uznanie nakladateľstva Naše vojsko Praha za zbierku poviedok Farby kaki. Po návrate do Bratislavy v roku 1968 pôsobil ako redaktor v časopise Výber. V roku 1971 prešiel do hudobného vydavateľstva Opus. V rokoch 1974 – 1976 bol publicistom v slobodnom povolaní.
V rokoch 1976 – 1979 absolvoval študijný pobyt v Historickom ústave SAV v Bratislave a 1980 – 1983 v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 1984 bol redaktorom časopisu Československý voják. V roku 1990 pôsobil ako redaktor nového denníka Národná obroda. V 90. rokoch sa stal tvárou seriálu s názvom Stopy dávnej minulosti na STV.
Od roku 1991 viedol vydavateľstvo RAK (zameriava sa najmä na historizujúcu literatúru faktu, prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, memoárovú literatúru a pod.), ktoré založil v Budmericiach kde aj žil, pôsobil a kde je aj pochovaný.[2][1]
Prvou manželkou Pavla Dvořáka bola spisovateľka Helena Dvořáková (* 1943),[3] ktorá napísala známy román Fúkni do púpavy, druhou historička Daniela Dvořáková (* 1965).[4]
Dielo[2]
2" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj- 1967 – Máte radi Matušku? (spolu s Petrom Brázdom, Evou Horáčkovou a Aloisom Čulíkom)
- 1969 – Ľudia roku 1968 (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
- 1969 – Poď sa so mnou hrať (leporelo – aj v češtine, maďarčine a lužickej srbčine)
- 1970 – Svet nahoty (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
- 1974 – Odkryté dejiny I. (Dávnoveké Slovensko)
- 1975 – Odkryté dejiny II. (Staré Slovensko)
- 1978 – Odkryté dejiny III. (Predveká Bratislava)
- 1980 – Odkryté dejiny IV. (Prví ľudia v Československu)
- 1983 – Hriešnikov návrat
- 1983 – Lovci mamutov a tí druhí
- 1984 – Odkryté dějiny (První lidé na území Československa)
- 1985 – Zázrak obilného zrnka
- 1992 – Môj prvý atlas
- 1992 – Bratislava-Podhradie (Svedectvo pohľadníc) (s L. Ševcom)
- 1992 – Rošáda (filmová poviedka)
- 1993 a 1995 – Zlatá kniha Bratislavy
- 1993 – Podivný barón (Kniha o nevšednom osude baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga O´Carroll)
- 1994 – Kto zabil Viliama Žingora? (Cisár, deväť prezidentov a jeden ľudský osud)
- 1999 – Krvavá grófka (s Karolom Kállayom)
- 1999 – Farby kaki (Prečo som sa nestal spisovateľom)
- 1993 – Zlatá kniha Bratislavy
- 2002 – Stopy dávnej minulosti 1 (Slovensko v praveku)
- 2003 – Stopy dávnej minulosti 2 (Slovensko v staroveku)
- 2004 – Stopy dávnej minulosti 3 (Zrod národa)
- 2005 – Stopy dávnej minulosti 4 (Slovensko v Uhorskom kráľovstve)
- 2006 – Prvá kniha o Bratislave
- 2006 – Pictoria (Najstaršie dejiny Slovenska v reči obrazov)
- 2007 – Druhá kniha o Bratislave
- 2009 – Stopy dávnej minulosti 5 (Slovensko v stredoveku)
- 2010 – Tretia kniha o Bratislave
- 2011 – Štvrtá kniha o Bratislave
- 2012 – Piata kniha o Bratislave
- 2013 – Stopy dávnej minulosti 6 (Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov)
- 2014 – Stopy dávnej minulosti 7 (Slovensko na konci stredoveku)
- 2016 – Stopy dávnej minulosti 8 (Slovensko v čase tureckých vojen. Smrť sultána Sulejmana)
- 2018 – Stopy dávnej minulosti 9 (Posledný Turek. Stavovské povstanie a koniec osmanských vojen)
Dokumentárne TV programy
upraviť | upraviť zdroj- 2× Svätoplukova ríša (1980)
- 20× Múzeum života (1982)
- 56× Stopy dávnej minulosti (1993)
- 9× Putovanie storočiami s Pavlom Dvořákom (2000)
- Veľké jasovské dobrodružstvo (2005)
- Hľadanie príbehu (2007)
- 29× Hľadanie stratených svetov (2011)
Ocenenia[2]
upraviť | upraviť zdroj- 1994: Cena SAV za popularizáciu vedy
- 1994: Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za knihu Zlatá kniha Bratislavy
- 1997: Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra
- 2000: Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za knihu Krvavá grófka
- 2001: Cena Pražského knižného veľtrhu za knihu Krvavá grófka, najkrajšiu knihu ilustrovanú fotografiami
- 2002: Cena za najkrajšiu knihu sveta za rok 2001 (UNESCO award for the most beautiful book in the world), udelená nemeckou komisiou UNESCO v spolupráci s nadáciou Stiftung Buchkunst na knižnom veľtrhu v Lipsku za knihu Kronika anonymného notára kráľa Bela : Gesta Hungarorum, na vydaní ktorej sa podieľal historik Vincent Múcska (kniha bola ako jediná vybratá spomedzi 749 titulov z 31 krajín celého sveta)[5]
- 2002: Cena Ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2002 za knihu Stopy dávnej minulosti 1. : Slovensko v praveku
- 2006: Cena Ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2006 za knihu Prvá kniha o Bratislave
- 2007: Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Referencie
upraviť | upraviť zdroj- ↑ a b VONŠÁK, Martin. Umrel známy slovenský historik Pavel Dvořák. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-12-21. Dostupné online cit. 2018-12-21. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c d Pavel Dvořák online. Bratislava: Literárne informačné centrum, cit. 2018-12-20. Dostupné online.
- ↑ Helena Dvořáková online. Bratislava: Slovenské literárne centrum, cit. 2024-07-07. Dostupné online.
- ↑ KVASNIČKA, Matúš. Pavel Dvořák odkrýval dejiny a z histórie tkal pútavé príbehy. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2018-12-21. Dostupné online cit. 2024-07-07. ISSN 1336-197X.
- ↑ osobnosti.sk
Literatúra
upraviť | upraviť zdroj- DVOŘÁKOVÁ HATRÁKOVÁ, Barbora. Tatove odkryté dejiny : venované Kubovi. 1. vyd. Budmerice : RAK, 2018. 220 s. ISBN 978-80-85501-72-8.
- DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Stopy dávnej minulosti 10. 1. vyd. Budmerice : RAK, 2019. 246 s. ISBN 978-80-85501-73-5.
Iné projekty
upraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Dvořák
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdroj- Pavel Dvořák na webe Slovenského literárneho centra
- Zoznam diel Pavla Dvořáka v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Vydavateľstvo Rak
- Portrét Pavla Dvořáka na TA3 (2015)
- Pavel Dvořák dal dejinám ľahkosť príbehu – rozhovor v denníku Pravda (2017)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
