Ladislav Chudík
Narodenie	27. máj 1924 Hronec, Česko-Slovensko
Úmrtie	29. jún 2015 (91 rokov) Bratislava
Povolanie	slovenský herec, vysokoškolský pedagóg
Manželka	Alena Chudíková (1982-2015)
Filmový portál  Divadelný portál  Biografický portál

Doc. Ladislav Chudík (* 27. máj 1924, Hronec – † 29. jún 2015, Bratislava) bol slovenský herec a divadelný pedagóg.

Študoval na gymnáziu v Kremnici (1935 – 1943), na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity (1943 – 1945) a na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Od roku 1944 člen (1963 – 1966 šéf činohry) SND v Bratislave, pôsobil v historickej budove SND, v rokoch 1946 – 1951 na Novej scéne Národného divadla, neskôr v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava a na Malej scéne (od 1962) do marca 2007, od apríla 2007 pôsobil v novej budove SND. Od 1949 pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, 1953 – 1954, 1956 – 1957, 1960 – 1968 a 1982 – 1984 VŠMU v Bratislave, 1989 – 1990 minister kultúry Slovenskej republiky. Venoval sa aj pedagogickej práci (1964 docent). V roku 1968 emigroval do Viedne, ale vrátil sa späť do vlasti po troch mesiacoch.

Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku aj v Česku. Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, a detailne ovládal javiskovú reč. Z úloh: Petrucio (Skrotenie zlej ženy, 1946; Merkucio, Romeo a Júlia, 1957; Macbeth, 1959; Jochanan, 1955; Herodes, 1970 (Hviezdoslav, Herodes a Herodias); Quentin (A. Miller Po páde, 1964) a mnoho ďalších.

Schopnosť prispôsobiť herecký prejav požiadavkám filmových a televíznych prostriedkov mu poskytla bohatú tvorivú činnosť v týchto médiách. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač, spočiatku hral romantických hrdinov, neskôr charakterové postavy.
Z množstva jeho televíznych úloh k najúspešnejším patrí postava primára Sovu v seriáli Nemocnice na kraji města (1982). V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval ako recitátor a čítač.

Bol dva razy ženatý, jeho druhou manželkou bola právnička Alena.

Neskôr sa jeho stav zlepšil a tak ešte účinkoval v divadelnom predstavení (Tančiareň) v novej budove SND, pričom pri zdravotných ťažkostiach ho alternoval Martin Huba.

Bol vyznamenaný štátnou cenou Klementa Gottwalda. V roku 1965 obdržal titul zaslúžilý umelec a hereckú cenu, v roku 1982 národný umelec. V roku 1984 mu bola udelená Krištáľová ruža a v roku 1988 cena Zlatý krokodíl. V roku 1999 sa stal prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. 26. mája 1999 mu Mikuláš Dzurinda (vykonávajúci prezidentské právomoci) prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Nositeľ medaily Za zásluhy (2003, Česko). Je laureátom Krištáľového krídla za rok 2002 v oblasti divadlo a audiovizuálne umenie.

• 1947: Varúj...! (Husár)
• 1948: Bílá tma (veriaci)
• 1948: Vlčie diery (Štefan Svrčina)
• 1950: Kozie mlieko (predseda JRD)
• 1950: Priehrada (betonár)
• 1951: Boj sa skončí zajtra (poslanec KSČ)
• 1952: Lazy sa pohli (Jano Kováč)
• 1952: Nástup (Bagár)
• 1953: Expres z Norimberka (príslušník StB Mareš)
• 1953: Můj přítel Fabián (Trojan)
• 1956: Neporažení (škpt. Richter)
• 1958: Černý prapor (major)
• 1958: Posledný návrat (Peter)
• 1958: V hodine dvanástej (veliteľ jednotky SS)
• 1959: Kapitán Dabač (kpt. Vladimír Dabač)
• 1959: Muž, ktorý sa nevrátil (Kovalský)
• 1960: Osení (predseda JZD Kvapil)
• 1961: Pieseň o sivom holubovi (Milanov otec)
• 1961: Pohled do očí (Krepnár)
• 1961: Zbabělec (učiteľ Bednár)
• 1962: Polnočná omša (Paľo Kubiš)
• 1963: Tvár v okne (Rajčáni)
• 1963: Výhybka (Ferenčík)
• 1965: Smrť prichádza v daždi (kpt. Jakubec)
• 1966: Vrah zo záhrobia (mjr. Jakubec)
• 1967: Volanie démonov (mjr. Jakubec)
• 1968: Niet inej cesty (von Hagern)
• 1970: Luk královny Dorotky (dôstojník, profesor)
• 1972: Podezření (Born)
• 1974: Do zbrane, kuruci! (plk. Prónay)
• 1974: Sokolovo (Ludvík Svoboda)
• 1974: Trofej neznámeho strelca (Takáč)
• 1975: Šepkajúci fantóm (mjr. Jakubec)
• 1975: Tri dni a tri noci , r. Tamás Rényi, Maďarsko (generálny riaditeľ priemyselného závodu barón Winkler)
• 1976: Do posledného dychu (Röder)
• 1976: Jeden stříbrný (ing. Borodáč)
• 1976: Osvobození Prahy (Ludvík Svoboda)
• 1976: Vojaci slobody (Ludvík Svoboda)
• 1982: Soľ nad zlato (kráľ podzemia)
• 1983: Putování Jana Amose (Jan Amos Komenský)
• 1983: Výlet do mladosti (spisovateľ Tomáš Štefan)
• 1985: Zabudnite na Mozarta (Haydn)
• 1986: Velká filmová loupež (Jan Amos Komenský)
• 1999: Všichni moji blízcí (starý Silberstein)
• 2009: Kawasakiho růže (cena Český lev)
• 2016: Červený kapitán (Janetka)

• zoznam literatúry nie je úplný
• Aleš Fuchs: Ladislav Chudík, Orbis, 1965,
• Tichý dvojhlas – Z korespondence českého básníka Jaroslava Seiferta a slovenského herce Ladislava Chudíka, Dita, 1992, Ilustrácie: Pavel Sivko,
• Anton Kret: Herec, Print-Servis, 1994, ISBN 80-88755-06-9, Ilustrácie: Karol L. Zachar,
• Ľubica Krénová: Ladislav Chudík, Slovart, 2009, ISBN 978-80-8085-790-5, EAN: 9788080857905,
• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

• Osobnosti.sk
• Osobnosti.cz
• Fdb.cz
• Ladislav Chudík - filmsk.sk^{nefunkčný odkaz}
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.