Natália Hejková
slovenská basketbalová trénerka a bývalá basketbalistka
Narodenie	7.4.19547. apríl 1954 (71 rokov) Žilina, ČSR (dnešné Slovensko)
Odkazy
Commons	Natália Hejková
Biografický portál

Natália Hejková (* 7. apríl 1954, Žilina)^[1] je slovenská basketbalová trénerka a bývalá basketbalistka, od roku 2019 je členkou Siene slávy FIBA.^[2] Ako trénerka žien získala rekordných 6 titulov v Eurolige, po 2 krát s SCP Ružomberok (1999, 2000), Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008) a ZVVZ USK Praha (2015, 2025).^[3] Medzi rokmi 1991 až 2025 získala tiež 28 titulov národného majstra (v Československu, Slovensku, Rusku a Česku). Ako trénerka je bronzovou olympijskou medailistkou (s reprezentáciou Ruska v roku 2008) a majsterkou a vicemajsterkou Európy v basketbale žien (s reprezentáciou Slovenska v roku 1997, resp. Ruska v roku 2007).

Natália Hejková začala hrať basketbal ako 14-ročná. Následne pri uvažovaní o vysokej škole sa rozhodla pre takú, kde vedela tiež hrať basketbal, preto išla študovať do Prahy, kde mala tiež rodinu.^[4] Počas aktívnej kariéry hrala popri štúdiu najprv v klube Slavia VŠ Praha (1972 – 1979), hneď v roku 1973 sa so Slaviou stala majsterkou ČSSR a v roku 1976 vyhrala druhú najvýznamnejšiu európsku klubovú trofej, Pohár Liliany Ronchettiovej.

Následne sa Hejková po skončení univerzity vrátila na Slovensko, keď prestúpila do Ružomberku. Tu bola formálne zamestnaná v miestnych papierňach, sama však priznala, že jej práca v SCP ako basketbalistka bola iba "na oko" a nemala žiadne povinnosti, snahu o získanie právnických skúseností prejavovala až v posledných rokoch hráčskeho pôsobenia.^[4] Za TJ SCP Ružomberok hrala v rokoch (1979 – 1986), obvykle na poste rozohrávačky.^[5]

• 1987 – 2003 SCP Ružomberok
• 1998 – 2000 slovenská ženská reprezentácia
• 2003 – 2006 MKB Euroleasing Sopron
• 2006 – 2008 Spartak Moskovská oblasť
• 2008 – 2009 Dinamo Moskva
• 2010 – 2011 BK Petržalka
• 2011 slovenská ženská reprezentácia
• 2011 Ros Caseres Valencia
• 2012 – 2025 ZVVZ USK Praha^[6]

Najúspešnejšie a najdlhšie pôsobenie trénerky Natálie Hejkovej je spojené s Ružomberkom. V roku 1986 Ružomberok vypadol z prvej do druhej ligy, čo bolo dôvodom na výmenu trénera.^[4] Trénerkou seniorského tímu sa stala iba náhodou, keď bola dočasne menovaná na zastupovanie, kým nastúpi nový tréner.^[4] V tom čase Hejková začala v klube trénovať popri právnickej práci deti.^[7] Keďže však v prvej sezóne začala úspešne, manažér klubu Jozef Smolek jej ponúkol, aby pokračovala a z niekoľkých mesiacov však nakoniec bol dlhoročný angažmán.^[4] V sezóne 1987 sa jej podarilo vrátiť sa do prvej ligy. Ponuku trénovať prvoligový Ružomberok dostala v roku 1987 od vtedajšieho manažéra Jozefa Smoleka, s ktorým na najbližších 16 rokov vytvorili úspešnú dvojicu. Z klubu regionálneho významu vybudovala v pomerne skromných podmienkach jeden z najsilnejších klubov na európskom kontinente.

Prvý úspech zaznamenala v sezóne 1989/1990, kedy v československej lige získal Ružomberok 3. miesto. V tíme už bola rozohrávačka Iveta Bieliková, hrajúca v klube Ružomberka až do roku 2003. Vo federálnej lige klub až do zániku Česko-Slovenska dominoval a v poslednom ročníku získal titul majstra bez jedinej prehry, Hejková tak zaznamenala tri majstrovské tituly ČSSR, resp. ČSFR. Nasledovalo 10 titulov majstra Slovenska v rade. V rámci pôsobenia v Ružomberku zaznamenala Hejková rekordnú sériu neporaziteľnosti, keď jej tím neprehral 8 rokov medzi 15. marcom 1995 a 7. aprílom 2003 žiaden domáci zápas a za ten čas zaznamenal sériu 253 extraligových víťazstiev.^[8][9] Po vnútro-klubových problémoch v roku 2003 opustila Ružomberok ešte pred skončením sezóny a 11. titul získalo SCP pod vedením Jeleny Mozgovej.

Najvýraznejšie úspechy dosiahla Natália Hejková na medzinárodnej scéne, keď dvakrát zvíťazila s Ružomberkom v Eurolige (1999, 2000) a 6-krát sa dostala medzi najlepšie štyri družstvá, tzv. turnaj Final Four (1993, 1996, 1997, 1999, 2000, 2002). Na Golden Cup-e, neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov v brazílskej Londrine v roku 1998, získal SCP Ružomberok pod jej vedením druhé miesto.

S maďarským tímom MKB Euroleasing Sopron sa trikrát prebojovala do Európskej ligy, najlepšie umiestnenie dosiahla v sezóne 2003/2004 – 4. miesto v skupine A a postup do play-off súťaže, kde bolo družstvo vyradené celkom US Vallenciennes Orchies. V sezóne 2004/05 skončil Šopron v osemfinále, v sezóne 2005/06 opäť vo štvrťfinále, opäť po porážke s Vallenciennes.^[10] V maďarskej lige bola so Šopronom trikrát vicemajstrom krajiny (2004, 2005, 2006).

Spartak Moskovská oblasť sa pod jej vedením stal dvojnásobným víťazom Euroligy (2007, 2008), získal dva ruské tituly (2007, 2008), v roku 2008 bol víťazom základnej časti ruskej ligy a v roku 2007 sa dostal do semifinále Ruského pohára. V marci 2008 skončila v Ruskom pohári so Spartakom na treťom mieste.^[11]

V júni 2008 avizoval Spartak Moskovská oblasť, že neplánuje Hejkovej predĺžiť zmluvu, následne sa dohodla s konkurenčným ruským klubom Dinamo Moskva.^[12] S Dinamom postúpila v sezóne 2008/2009 do semifinále ruskej ligy a v tej istej sezóne do semifinále Európskeho pohára FIBA, kde ruský klub vypadol s talianskym Cras Basket Taranto.

Trénerskou španielskeho teamu Ros Caseres Valencia sa stala v marci 2011 a postúpila s ním do Final Four Európskej ligy. V španielskej lige získala 2. miesto. Zmluvu s vicemajstrom Španielska predĺžila aj na sezónu 2011/2012. 15. decembra 2011 bola z pozície trénerky tímu po tesnej prehre na palubovke Vilniusu a nezhodách s generálnou manažérkou nečakane odvolaná, napriek tomu, že Valencia v tom čase bola na čele domácej súťaže bez prehry a v Eurolige viedla svoju skupinu.^[13] Valencia nakoniec v tejto sezóne (už bez Hejkovej) v Eurolige zvíťazila.

Do Prahy na post hlavnej trénerky bola angažovaná v novembri 2012, keď nahradila odvolaného Ivana Beneša.^[14] Hneď v prvej sezóne v Prahe získala s družstvom jeho v poradí už 15. národný titul a postúpila do play-off Euroligy. S tímom získala titul národného šampióna aj v nasledujúcej sezóne 2013/2014 a v najprestížnejšej kontinentálnej súťaži, Eurolige, postúpila medzi osem najlepších tímov. V sezóne 2014/2015 získala s Prahou senzačne titul v Eurolige.^[15] S USK získala od svojho príchodu v roku 2012 nepretržite 12 titulov českého majstra (sezóny 2012/13 až 2023/24) a každoročne nastupovala v Eurolige, okrem víťazstva v Eurolige v sezóne 2014/15 si v dvoch nasledujúcich sezónach (2015/16, 2016/17) pripísala s tímom štvrté miesta, v sezóne 2018/19 bronz, v sezónach 2021/22 a 2022/23 opäť dve štvrté miesta a v sezóne 2023/24 opäť bronz. V sezóne 2024/25 vyhrala Euroligu šiestykrát, keď v semifinále Praha vyhrala nad najväčším favoritom Fenerbahçe OPET Istanbul 91:71 a vo finále zdolala ďalší turecký tím, ÇBK Mersin, pomerom 66:53.^[16]

V českej extralige zaznamenala Hejková svetový unikát, 11 rokov bez prehry, kedy ZVVZ USK Praha pod jej vedením neprehralo od 30. apríla 2013 do 22. apríla 2024 301 zápasov v sérii.^[17] V apríli 2025 získala s klubom trinásty titul v rade ako trénerka, keď ZVVZ porazilo vo finále BK Žabiny Brno 3:0 na zápasy a v celej sezóne v lige neprehralo žiaden zápas.^[18]

V Eurolige odtrénovala za svoju kariéru v rokoch 1991 až 2025 490 zápasov, 315 z nich vyhrala, v oboch štatistikách je najúspešnejšia trénerka v histórii Euroligy.^[19]

Ako asistentka trénera Tibora Vasiľka získala v roku 1997 na Majstrovstvách Európy v Budapešti 2. miesto. V roku 1998 nahradila Vasiľka ako hlavná trénerka reprezentácie, s tímom Slovenska obsadila 8. miesto na majstrovstvách sveta v roku 1998 a 4. miesto na Majstrovstvách Európy v roku 1999 v Poľsku, čím si reprezentácia zaistila postup na olympijské hry v roku 2000 v Sydney.^[20] Po spore SBA s manažérom reprezentácie Jozefom Smolekom a jeho odvolaní odmietla reprezentáciu v Austrálii viesť.

Od roku 2009 pracovala ako športová riaditeľka reprezentácie Slovenska. V marci 2011 sa opätovne stala trénerkou slovenskej ženskej reprezentácie a tím viedla aj na Majstrovstách Európy v Poľsku, kde Slovensko skončilo na 14. mieste. V júni 2011 na vlastnú žiadosť pôsobenie v reprezentácii ukončila.^[21]

S reprezentáciou Ruska získala ako asistentka trénera Igora Grudina titul majsteriek Európy v roku 2007 a bronzovú medailu na olympijských hrách v Pekingu 2008.

Od roku 2010 do roku 2012 pôsobila ako prezidentka ženského klubu BK Petržalka, kde zároveň trénovala žiačky, s cieľom dostať Petržalku v horizonte dvoch až troch rokov do extraligy, čo sa podarilo v roku 2012.^[22]

V rokoch 2019 – 2023 pôsobila Hejková ako členka Výkonného výboru Svetovej asociácie basketbalových trénerov WABC (World Association of Basketball Coaches).^[23]

Hejková sa narodila v Žiline 7. apríla 1954. Hejkovej otec Vsevolod Hejk sa narodil v roku 1910 v Odese.^[4] Jej starý otec Jaroslav Hejk pochádza z Prahy, stará mama bola ruská šľachtičná, Jaroslav získal prácu v bankovom sektore vo vtedajšom cárskom Rusku. Starý otec zomrel na týfus v snahe dostať sa do Československých légií.^[4] Rodina následne s vtedy 10-ročným Vsevolodom požiadala počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku v roku 1920 na československej ambasáde v Kyjeve o československé pasy a v roku 1921 sa dostala do českej časti Československa.^[14] Hejkovej stará mama začala učit na ruskom gymnáziu v Moravskej Třebovej.^[4]

Aj Hejkovej mama Mária, rodáčka z Turčianskeho sv. Petra, bola učiteľka. Otec Vsevolod pracoval ako inžinier na výstavbe cesty medzi Oravou a Kysucami, kde mama Mária pracovala ako učiteľka a spoznali sa.^[4] Po svadbe sa presťahovali do Žiliny. Má staršiu sestru Vieru. Meno Natália dostala po jednej zo svojich tiet.^[14] Natália vyštudovala právo na Karlovej univerzite v Prahe.^[4]

Trénerské úspechy

• 28 titulov majstra krajiny v 4 rôznych krajinách
  • 3x majster Československa (1991 až 1993)
  • 10x majster Slovenska (1993 až 2002)
  • 2x majster Ruska (2007 a 2008)
  • 13x majster Česka (2013 až 2025)^[24]
• 4 tituly vicemajstra krajiny
  • 3x vicemajster Maďarska (2004 až 2006)
  • 1x vicemajster Španielska (2011)
• 6x víťazstvo v Eurolige – 2 s SCP Ružomberok, 2 so Spartakom Moskovská oblasť, 2 s ZVVZ USK Praha
• 2. miesto na turnaji Golden Cup – neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov v brazílskej Londrine (1998)
• 17x účasť vo Final Four/Final Six Euroligy FIBA a Európskeho pohára majstrov so 4 rôznymi klubmi^[25]
• Semifinále Európskeho pohára FIBA s Dinamom Moskva (2008/2009)
• 1x víťazstvo v stredoeurópskej súťaži Super Cup (1994)
• 1x víťazstvo v súťaži Maďarsko-slovenský pohár (1995)
• 1x víťazstvo v Slovenskom pohári (1997)
• 3x víťazstvo v Českom pohári (2014, 2015, 2021)
• Bronzová medaila s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera na LOH 2008
• Majsterka Európy s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera na ME 2007
• Strieborné medaily s reprezentáciou Slovenska ako asistentka trénera na ME 1997
• Štvrťfinále MS 1998 a 4. miesto na ME 1999 ako hlavná trénerka slovenskej reprezentácie.^[26]
• 2x trénerka "výberu sveta" – All Star game FIBA (Pécs 2006, Valencia 2007)

Trénerské ocenenia

• Členka Siene slávy FIBA(2019).^[2]
• Členka Siene slávy slovenského basketbalu (2018).^[27]
• Titul Trénerka storočia v ankete SBA
• Ocenenie Najúspešnejšia slovenská trénerka basketbalistiek v 20. storočí – 1. miesto.^[28]
• 23x víťazstvo v ankete Slovenskej basketbalovej asociácie – Tréner roka^[29][30]
• Ocenenie Najlepšia trénerka v Eurolige 2014/2015 podľa eurobasket.com
• Ocenenie Najúspešnejšia trénerka modernej histórie Euroligy (2020)^[31]
• Ocenenie za celoživotný prínos v Eurolige (2025)^[32]

Hráčske úspechy

• Víťazka Pohára Liliany Ronchettiovej so Slavia VŠ Praha ako kapitánka družstva (1976).
• Majsterka Československa so Slaviou VŠ Praha (1973).

Ostatné

• Držiteľka Radu Ľudovíta Štúra III. triedy – ocenenie prezidentom SR (1998)
• Nositeľka ocenenia Krištáľové krídlo – kategória Šport (1999)
• Nominácia na ocenenie Slovenka roka (2010)
• Čestná občianka mesta Ružomberok (1997)^[28]
• Čestná občianka mesta Žilina (2020).^[33]
• Cena Žilinského samosprávneho kraja (2015)^[34]
• Zlatá plaketa ministerstva zahraničných vecí SR za mimoriadny športový prínos a vynikajúcu prezentáciu Slovenska v zahraničí (2014)^[35]

• Osobnosti.sk