Klin nad Bodrogom
obec
Ranogotický Kostolík sv. Joachima a Anny
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	94 m n. m.
Súradnice	48°23′03″S 21°43′28″V / 48,384167°S 21,724444°V / 48.384167; 21.724444
Rozloha	3,65 km² (365 ha) [1]
Obyvateľstvo	188 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	51,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1378
Starosta	Ján Iski[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	076 31 (pošta Streda nad Bodrogom)
ŠÚJ	513831
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Klin nad Bodrogom
Webová stránka: klinnadbodrogom.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Klinčan i Bodrockoklinčan[4]

Klin nad Bodrogom (v minulosti Bodrogsek, maď. Bodrogszög^[5]) je obec na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov, v tesnej blízkosti štátnej hranice s Maďarskom. V období rokov 1961 až 1990 bola súčasťou susednej obce Streda nad Bodrogom.

Polohopis

Obec leží na rieke Bodrog neďaleko od maďarskej štátnej hranice a približne 22 kilometrov juhozápadne od mesta Kráľovský Chlmec. V katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou 94,3 m n. m.

Symboly obce

Súčasný erb obce navrhli Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák na základe odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia. Bol prijatý 3. augusta 2006 uznesením Obecného zastupiteľstva v Kline nad Bodrogom č. 82/2006 a zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K-263/2008. Blazón erbu znie: „V zelenom štíte strieborný sklonený klin, zaseknutý do zlatého pňa, sprevádzaného vpravo zlatou hviezdou – to všetko ovenčené zlatými vetvičkami.“ Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov – bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého. Má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.^[6]

Dejiny

Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1378 pod názvom Zek. V priebehu ďalších storočí sa názov niekoľkokrát zmenil - v roku 1479 Zewg, 1773 Szögh, 1786 Sögh, Sega, v roku 1808 bol upravený na Szög, Szeg a od roku 1863 niesla obec názov Bodrogszög^[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 355 obyvateľmi^[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kline nad Bodrogom už len 276 obyvateľov, všetkých maďarskej národnosti^[8].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Bodrogsek i pôvodný maďarský Bodrogszög^[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu preložením maďarského Bodrogszög na Klin nad Bodrogom^[5]. V rokoch 1961 až 1990 bola obec súčasťou neďalekej Stredy nad Bodrogom.

Obyvateľstvo

Obec patrí do slovensko-maďarskej etnickej oblasti. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 sa k maďarskej národnosti hlási 48 % obyvateľstva obce, hoci počet obyvateľov, ktorí udávajú maďarčinu ako svoj materinský jazyk predstavuje až 75 %. 53 % obyvateľov (resp. 64 % veriacich) sa hlási k rímskokatolíckej konfesii, podstatne menej je gréckokatolíkov a kalvínov.

Z 213 obyvateľov bolo v roku 2011 ekonomicky činných 112 ľudí, pričom väčšina z nich pracovala vo verejnej správe a obrane (16 obyvateľov), v odvetví pozemnej a potrubnej dopravy (13), vo veľkoobchode (8), v zdravotníctve (7), v maloobchode (6) a v pôdohospodárstve (6). Za prácou dochádzala polovica (61) ekonomicky činných obyvateľov.^[9]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kline nad Bodrogom 195 obyvateľov, z toho bolo 117 maďarskej, 76 slovenskej a 2 rusínskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol svätých Joachima a Anny, torzo jednoloďovej ranogotickej stavby s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z tretej tretiny 13. storočia. Nachádza sa v blízkosti ramena rieky Bodrog. V prvej polovici 14. storočia bol doplnený o freskovú výmaľbu, ktorá sa dodnes zachovala len v zlomkoch. Počas protihabsbuských stavovských povstaní bol kostol viackrát poškodený a striedali si ho reformovaní a katolícky veriaci. Až v roku 1782 bol miestnym zemanom odobratý kalvínom a bol daný do užívania katolíkom. V rokoch 1849 a 1895 prešiel obnovou. Nakoniec bol úradne zatvorený v roku 1907. Od roku 1988 bola ruina kostola skladajúca sa len z obvodových múrov postupne obnovovaná. V interiéri kostola sa dochovala valená klenba presbytéria. V jeho južnej časti je umiestnená nika ukončená motívom mníšky. Z gotických detailov sa dochoval ešte malý portál do dnes už neexistujúcej sakristie.^[10] Pri kostole stojí jednoduchá murovaná zvonica na pôdoryse štvorca so segmentovo ukončenými rezonančnými otvormi a stanovou strechou.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil gotického kostola